On je navždy Žijúci, navždy Pretrvávajúci, Sebedostačujúci.

Boh dosvedčuje jednotu Svojej božskosti a jedinečnosť Svojej bytosti. Na tróne večnosti, z nedosiahnuteľných výšin Svojho postavenia, Jeho jazyk vyhlasuje, že niet iného Boha okrem Neho. On sám, nezávisle od všetkého ostatného, vždy dosvedčoval Svoju jedinosť, zjavoval Svoju povahu a oslavoval Svoju podstatu. On je, vskutku, Všemohúci, nadovšetko Mocný, Prekrásny.

On panuje Svojim služobníkom a stojí nad Svojím tvorstvom. V Jeho ruke spočíva zdroj právomoci a pravdy. Ľudí oživuje prostredníctvom Svojich znamení a Svojím hnevom im privodzuje skon. On sa nebude za Svoje konanie zodpovedať a Jeho moc sa rovná všetkému. On je Mocný, všetko si Podmaňujúci. Vo Svojom zovretí drží ríšu všetkého a v Jeho pravici spočíva kráľovstvo Jeho zjavenia. Jeho moc, vskutku, zahŕňa celé stvorenie. Jemu patrí víťazstvo i zvrchovanosť, všetka moc i vláda, všetka sláva i výnimočnosť. On je vpravde nadovšetko Slávny, Najmocnejší, Nepodmienený.

Chvála buď Tebe, ktorého jazyk všetkého stvoreného od večnosti vzýval, a predsa nedokázal dospieť do nebies Tvojej večnej svätosti a vznešenosti. Oči všetkých bytostí sa otvorili, aby uzreli krásu Tvojho žiarivého obličaja, avšak nik nedokázal uprene hľadieť na žiarivé svetlo Tvojej tváre. Ruky tých, ktorí sú Ti blízko, sa k Tebe úpenlivo spínajú od čias, keď bola ustanovená Tvoja slávna vláda a Tvoje sväté mocnárstvo, avšak žiadnemu z nich sa nepodarilo dotknúť lemu rúcha, ktoré zahaľuje Tvoju božskú a zvrchovanú podstatu. Napriek tomu nik nemôže poprieť, že zázrakmi Svojej veľkorysosti a štedrosti panuješ všetkému, máš moc konať čokoľvek a všetkému jestvujúcemu si bližšie, než si je ono samo.

Vzdialené Tvojej sláve je to, aby niekto hľadel na Tvoju úžasnú krásu iným zrakom než Tvojím, alebo načúval melódiám zvestujúcim Tvoju nadovšetko mocnú vládu iným sluchom než Tvojím. Príliš vysoko si povznesený nad zrak všetkých stvorení, aby pohliadli na Tvoju krásu, či nad porozumenie každého srdca, aby sa vznieslo k výšinám Tvojho nezmerného poznania. I keby vtáčatám sŕdc tých, ktorí sú Ti blízko, bolo umožnené vznášať sa dovtedy, kým potrvá Tvoja neodolateľná vláda, alebo stúpať dovtedy, kým pretrvá ríša Tvojej božskej svätosti, nikdy nedokážu prekonať obmedzenia, ktoré im stanovil pomíňajúci svet, ani prekročiť jeho hranice. Ako potom môže ten, ktorého samotné stvorenie je obmedzené takými ohraničeniami, dospieť k Tomu, kto je Pánom kráľovstva všetkého stvoreného, alebo vystúpiť do nebies Toho, kto panuje ríšam vznešenosti a veľkoleposti?

Oslavovaný, nesmierne oslavovaný si Ty, môj Najmilovanejší! Keďže si nariadil, aby krajná hranica, ku ktorej sa môžu povzniesť tí, ktorí dvíhajú svoje srdce k Tebe, je doznať, že nie je v ich moci vkročiť do ríš Tvojej svätej a povznesenej jednoty, a že najvyššie postavenie, ktoré môžu dosiahnuť tí, ktorí sa usilujú Ťa poznať, je uznať, že nedokážu dosiahnuť príbytky Tvojho zvrchovaného poznania, úpenlivo Ťa prosím pri tejto bezmocnosti, ktorú miluješ, a ktorú si ustanovil za cieľ tým, ktorí dospeli k Tvojmu dvoru, a pri všetko zahŕňajúcej nádhere Tvojho obličaja a pri moci Tvojej vôle, vďaka ktorej vzniklo celé stvorenie, neochudobňuj o zázraky Svojho milosrdenstva tých, ktorí vložili do Teba svoje nádeje, a neupieraj poklady Svojej milosti tým, ktorí Ťa hľadajú. Roznieť v ich srdci pochodeň Tvojej lásky, aby jej plameň strávil všetko okrem ich úžasnej spomienky na Teba, aby v ich srdciach nezostala žiadna stopa okrem skvostných dôkazov Tvojej najsvätejšej zvrchovanosti, aby z krajiny, v ktorej prebývajú, nebolo slyšať žiadneho hlasu okrem hlasu velebiaceho Tvoje milosrdenstvo a moc, aby na zem, po ktorej kráčajú, nesvietilo žiadne svetlo okrem svetla Tvojej krásy, a aby v každej duši nebolo možné objaviť nič iné než zjavenia Tvojho obličaja a znamenia Tvojej slávy, aby Tvoji služobníci mohli preukazovať len to, čo Ťa uspokojí a mohli sa plne podriadiť Tvojej najmocnejšej vôli.

Sláva buď Tebe, ó môj Bože! Sila Tvojej moci mi je svedkom! Nemám pochýb o tom, že ak by svätý dych Tvojej milujúcej láskavosti a vánok Tvojej milostivej priazne ustal na kratšie než mihnutie oka a nedýchal na všetko stvorené, celé stvorenie by sa pominulo, a všetci, ktorí sú v nebesiach a na zemi, by sa stali úplnou ničotou. Nech sú preto velebené úžasné známky Tvojej všetko prevyšujúcej moci! Nech je velebený vplyv Tvojej vznešenej sily! Nech je velebená majestátnosť Tvojej všezahŕňajúcej výnimočnosti a oživujúci vplyv Tvojej vôle! Taká je Tvoja výnimočnosť, že ak by si sústredil zrak všetkých ľudí do zraku jedného z Tvojich služobníkov, stisol ich srdcia do jeho srdca, a ak by si mu umožnil, aby uzrel v sebe všetko, čo si stvoril Svojou silou a utvoril prostredníctvom Svojej moci, a ak by celú večnosť rozjímal o ríšach Tvojho stvorenia a rozsahu Tvojho diela, naisto by zistil, že nič stvorené nejestvuje, ale že ho zatieňuje Tvoja všetko si podmaňujúca sila a oživuje ho Tvoja všezahŕňajúca vláda.

Pohliadni na mňa, ó môj Bože, ako pred Tebou ležím tvárou v prachu, dosvedčujem svoju bezmocnosť a Tvoju všemocnosť, svoju chudobnosť a Tvoje bohatstvo, svoju pominuteľnosť a Tvoju večnosť, moju úplnú poníženosť a Tvoju nekonečnú slávu. Uznávam, že niet iného Boha okrem Teba, že nemáš seberovného ani pomocníka, nikoho, kto by sa Ti rovnal alebo podobal. Vo Svojej nedosiahnuteľnej vznešenosti si bol od večnosti povznesený nado všetku chválu každého okrem Teba a vo Svojej všetko prevyšujúcej jedinosti a slávy zostaneš navždy posvätený nad oslavu každého okrem Seba samého.

Prisahám pri Tvojej moci, ó môj Milovaný! Zmieniť sa o akejkoľvek stvorenej veci neprislúcha Tvojmu najvznešenejšiemu Ja a udeliť chválu hocktorému z Tvojich stvorení by bolo úplne nehodné Tvojej veľkej slávy. Nie, taká zmienka by bola len rúhaním vysloveným na dvore Tvojej svätosti, a taká chvála by nebola ničím iným než previnením voči dôkazom Tvojej božskej zvrchovanosti. Pretože len zo samotnej zmienky o niektorom z Tvojich stvorení by vyplývalo tvrdenie o ich existencii pred dvorom Tvojej jedinosti a jednoty. Takéto otvorené tvrdenie by nebolo ničím iným než otvoreným rúhaním, prejavom neúcty, podstatou znesvätenia a zlovoľným zločinom.

Preto svojou dušou, duchom a celou svojou bytosťou dosvedčujem, že ak by sa tí, ktorí predstavujú Úsvit Tvojej najsvätejšej jednoty a Prejavy Tvojej všetko prevyšujúcej jedinosti, dokázali vznášať dovtedy, kým pretrvá Tvoja vláda a Tvoja všetko si podmaňujúca právomoc sa zachová, nedospejú nakoniec ani len do blízkosti dvora, na ktorom si prejavil žiarivosť len jediného z Tvojich najmocnejších mien. Oslavovaná, oslavovaná nech je preto Tvoja úžasná majestátnosť. Oslavovaná, oslavovaná nech je Tvoja nedosiahnuteľná vznešenosť. Oslavovaná, oslavovaná nech je znamenitosť Tvojho kraľovania a velebnosť Tvojej právomoci a moci.

Najväčšie schopnosti, ktorými učení oplývali a všetky pravdy, ktoré objavili pri hľadaní drahokamov Tvojho poznania, najjasnejšie skutočnosti, ktorými boli múdri obdarení a všetky tajomstvá, ktoré odhalili v snahe preniknúť záhadami Tvojej múdrosti – to všetko bolo stvorené prostredníctvom plodivej sily Ducha vdýchnutej do Pera, ktoré stvorili Tvoje ruky. Ako potom to, čo Tvoje Pero vytvorilo, dokáže porozumieť tým pokladom Tvojej viery, ktorými bolo na základe Tvojho nariadenia toto Pero obdarené? Ako môže vôbec vedieť o prstoch, ktoré Tvoje Pero zovierajú, a o Tvojej milosrdnej priazni, ktorou je obdarené? A keď už teraz nedokáže dosiahnuť toto postavenie, ako si môže uvedomovať existenciu Tvojej ruky, ktorá ovláda prsty Tvojej moci? Ako môže porozumieť povahe Tvojej vôle, ktorá podnecuje pohyb Tvojej ruky?

Oslavovaný, oslavovaný buď Ty, ó môj Bože! Ako môžem dúfať, že sa niekedy vznesiem do nebies Tvojej najsvätejšej vôle alebo vkročím do svätostánku Tvojho božského poznania, keď viem, že myseľ múdrych a učených nedokáže preniknúť do tajomstiev Tvojho diela – diela, ktoré je výsledkom Tvojej vôle?

Buď pochválený, ó Pane, môj Bože, môj Majster, môj Vlastník, môj Kráľ. Teraz, keď som pred Tebou doznal svoju bezmocnosť a bezmocnosť všetkého stvoreného, a uznal svoju chudobnosť a chudobnosť celého stvorenia, volám k Tebe svojím jazykom i jazykom všetkého, čo je v nebesiach i na zemi, a úpenlivo Ťa prosím svojím srdcom i srdcom všetkých, ktorí vstúpili do tieňa Tvojich mien a Tvojich prídomkov, aby si pred nami nezatvoril dvere Tvojej milujúcej láskavosti a priazne, a nedopustil, aby vánok Tvojej milostivej starostlivosti a priazne prestal viať na naše duše, ani nedovolil, aby sa naše srdcia zaoberali niečím iným než Tebou alebo aby sa naše mysle zaoberali spomienkou na niekoho iného než na Teba.

Pri sláve Tvojej moci, ó môj Bože! Keby si ma učinil kráľom nad Svojimi ríšami a dosadil ma na trón Svojej zvrchovanosti a prostredníctvom Svojej moci vložil do mojich rúk liace celého stvorenia a spôsobil, aby som sa nimi hoci len na okamih zaoberal a zabudol na úžasnú spomienku, ktorá sa spája s Tvojím najmocnejším, najdokonalejším a najvznešenejším menom, moja duša by sa i napriek tomu neuspokojila a bolesť môjho srdca by sa neutíšila. Ba, v tom stave by som sa považoval za najchudobnejšieho z chudobných a za najbiednejšieho z biednych.

Velebené buď Tvoje meno, ó môj Bože! Teraz, keď som si vďaka Tebe túto pravdu uvedomil, úpenlivo Ťa prosím pri Tvojom mene, ktoré žiadny zvitok nedokáže uniesť, ktoré si žiadne srdce nedokáže predstaviť, ani žiadny jazyk vyrieknuť – pri mene, ktoré zostane utajené dovtedy, kým bude Tvoja podstata ukrytá, a ktoré bude oslavované dovtedy, kým bude povznášaná Tvoja bytosť – aby si ešte predtým, než sa tento rok schýli ku koncu, rozvinul znamenia Svojej neodškriepiteľnej prevahy a víťazstva, aby mohlo byť celé stvorenie obohatené Tvojím bohatstvom, a bolo povznesené prostredníctvom Tvojho zušľachťujúceho vplyvu Tvojej všetko prevyšujúcej zvrchovanosti, a mohlo povstať, aby podporovalo Tvoju vec.

Ty si, vskutku, nadovšetko Mocný, Najvyšší, nadovšetko Slávny, všetko si Podmaňujúci, všetko Vlastniaci.

- Bahá'u'lláh