V mene Toho, kto sa narodil v tento deň, koho Boh učinil Zvestovateľom Svojho mena, nadovšetko Mocného, nadovšetko Milujúceho!

Toto je tabuľka, ktorú sme adresovali noci, v ktorú boli nebesá a zem rozjasnené Svetlom, ktoré zalialo Svojou žiarou celé stvorenie.

Požehnaná si ty, ó noc! Pretože prostredníctvom teba sa zrodil deň Boží, deň, ktorý sme určili za lampu spasenia pre obyvateľov miest mien, za kalich víťazstva pre bojovníkov v kolbišti večnosti a za miesto úsvitu radosti a povznesenia pre celé stvorenie.

Nesmierne povznesený je Boh, Tvorca nebies, ktorý spôsobil, že tento deň vyslovil Meno, ktorým boli závoje planých výmyslov roztrhnuté, hmla márnivých predstáv rozptýlená, a Jeho meno „Sebedostačujúci“ svitlo nad obzorom istoty. Prostredníctvom Teba bolo odpečatené vybrané víno večného života, dvercia poznania a prehovoru boli pred národmi zeme odomknuté a vánky nadovšetko Milosrdného zaviali do každého kraja. Všetka sláva buď hodine, v ktorú sa objavil Poklad Boha, Všemohúceho, Vševediaceho, nadovšetko Múdreho.

Ó zhromaždenie zeme a nebies! Toto je prvá noc, ktorú Boh učinil znamením druhej noci, v ktorú sa narodil Ten, ktorého žiadna chvála nedokáže primerane velebiť a žiaden prívlastok nedokáže popísať. Blažený je ten, ktorý rozjíma nad oboma: Vskutku zistí, že ich vonkajšia skutočnosť zodpovedá ich vnútornej podstate, a oboznámi sa s božskými tajomstvami, ktoré ležia ukryté v tomto zjavení, zjavení, prostredníctvom ktorého sa otriasli základy neviery, rozbili sa modly povier a pozdvihla sa vlajka zvestujúca slová: „Niet Boha okrem Neho, Silného, Vznešeného, Neporovnateľného, Ochrancu, Mocného, Nedostupného.“

V túto noc zavanula vôňa blízkosti, portály znovuzjednotenia na konci dní sa otvorili a všetko stvorené bolo pohnuté k tomu, aby vyhlásilo: „Kráľovstvo prináleží Bohu, Pánu všetkých mien, ktorý prišiel so zvrchovanosťou zahŕňajúcou celý svet!“ V túto noc Zástup na výšinách blahorečil chvále svojho Pána, Vznešeného, Najslávnejšieho, a skutočnosť božských mien velebila Toho, kto je Kráľom začiatku i konca v tomto zjavení ‒ zjavení, skrze ktorého moc sa hory poponáhľali k Tomu, ktorý je nadovšetko Postačujúci, Najvyšší, a srdcia sa obrátili k obličaju svojho nadovšetko Milovaného a listy sa rozochveli vánkami túžby a stromy pozdvihli svoje hlasy v radostnej odozve na volanie Toho, ktorý je Neobmedzený, a celá zem sa zatriasla vo svojej túžbe dospieť k znovuzjednoteniu s Večným kráľom a všetko vzniklo nanovo vďaka skrytému Slovu, ktoré sa objavilo v tomto mocnom Mene.

Ó noc nadovšetko Štedrého! V tebe vskutku vidíme Materskú knihu. Je to v pravde kniha či skôr počaté dieťa? Veru, pri Mne samom! Takéto slová sa týkajú ríše mien, kým Boh posvätil túto knihu nad všetky mená. Prostredníctvom nej boli skryté Tajomstvo a ukrývaná Záhada odhalené. Veru, pri Mojom živote! Všetko, čo bolo spomenuté, sa týka ríše prídomkov, kým Materská kniha toto prevyšuje. Skrze ňu sa nad nimi všetkými objavili prejavy slov „Niet Boha okrem Boha“. Veruže, kým boli také veci hlásané všetkým národom, z pohľadu tvojho Pána ich nič okrem Jeho sluchu nedokáže počuť. Blahoslavení sú tí, ktorí sú dostatočne uistení.

Na to ohromené Pero Najvyššieho zvolalo: „Ó Ty, ktorý si povznesený nad všetky mená! Zaprisahávam Ťa pri Tvojej moci, ktorá obkolesuje nebesia a zem, aby si ma ušetril od mojich zmienok o Tebe, pretože ja samo som bolo povolané k bytiu Tvojou tvorivou silou. Ako teda môžem vyjadriť to, čo nič stvorené nedokáže opísať? A predsa, prisahám pri Tvojej sláve, keby som zvestovalo to, čo si mi vnukol, celé stvorenie by sa od radosti a vytrženia pominulo, o čo viac by potom stálo ohromené pred vlnami oceánu Tvojho prehovoru na tomto nadovšetko žiarivom, nadovšetko vznešenom a prevyšujúcom Mieste! Osloboď, ó Pane, toto váhavé Pero od blahorečenia takému dôstojnému postaveniu a nakladaj so mnou milosrdne, ó môj Vlastník a môj Kráľ. Prehliadaj moje prehrešky v Tvojej prítomnosti. Vskutku, Ty si Pán štedrosti, Všemohúci, vždy Odpúšťajúci, Najveľkorysejší.

(Ayyám-i-Tisʼih, s. 12 – 15)

- Bahá'u'lláh