Si velebený a oslavovaný, ó Pane, môj Bože! Ako sa len môžem o Tebe zmieniť, keď som si istý, že žiaden jazyk, bez ohľadu na hĺbku svojej múdrosti, nemôže primerane blahorečiť Tvojmu menu, ani vtáča ľudského srdca, bez ohľadu na veľkosť svojej túžby, nemôže nikdy dúfať, že sa vznesie do nebies Tvojej majestátnosti a poznania.

Ó môj Bože, ak Ťa opíšem ako Toho, kto je všetko Vnímajúci, musím pripustiť, že Tí, ktorí sú najvyšším Stelesnením vnímania, boli stvorení prostredníctvom Tvojho príkazu. A ak Ťa budem vychvaľovať ako Toho, kto je nadovšetko Múdry, taktiež som nútený uznať, že samotné Žriedla múdrosti boli vytvorené pôsobením Tvojej vôle. A ak Ťa vyhlásim za Neporovnateľného, čoskoro zistím, že Tých, ktorí sú najvnútornejšou podstatou jedinosti, si zoslal práve Ty a že sú iba dôkazom Tvojho diela. A ak Ťa budem vychvaľovať ako Všeznalého, musím priznať, že Tí, ktorí sú Jadrom poznania, sú len stvorením a nástrojom Tvojho zámeru.

Si povznesený, nesmierne povznesený, nad úsilie smrteľníkov odhaliť Tvoju záhadu, opísať Tvoju slávu alebo čo i len naznačiť povahu Tvojej podstaty. Lebo i keby takéto úsilie mohlo dokonať čokoľvek, nikdy nemá nádej prekonať obmedzenie určené pre Tvoje stvorenia. Pretože toto úsilie sa riadi Tvojím rozhodnutím a vzniká z Tvojich myšlienok. Najvznešenejšie pocity, ktoré na Tvoju chválu dokážu vyjadriť najsvätejší zo svätcov, i najhlbšia múdrosť, ktorú dokážu vyrieknuť najučenejší z ľudí v snahe pochopiť Tvoju povahu, krúžia okolo Stredu, ktorý je úplne podrobený Tvojej zvrchovanosti, ktorá ozdobuje Tvoju Krásu a je podnecovaná pohybom Tvojho Pera.

Veru, ó môj Bože, chráň, aby som vyriekol také slová, ktoré musia nevyhnutne poukazovať na jestvovanie určitého priameho vzťahu medzi Perom Tvojho zjavenia a podstatou všetkého stvoreného. Vzdialení sú Tí, ktorí sú s Tebou spojení, vzdialení od predstavy takého vzťahu! Žiadne prirovnanie ani pripodobnenie nie je primerané Stromu Tvojho zjavenia a všetky cesty k pochopeniu Prejavu Tvojho Ja a Úsvitu Tvojej krásy sú zatarasené.

Vzdialené, vzdialené Tvojej sláve je to, čo o Tebe smrteľník môže tvrdiť alebo Ti pripísať, ako i chvála, ktorou Ťa môže oslavovať! Každá povinnosť čo najväčšmi vychvaľovať Tvoju majestátnosť a slávu, povinnosť, ktorú si predpísal Svojim služobníkom, je voči nim len znamením Tvojej milosti, aby sa mohli vzniesť k postaveniu, ktoré bolo udelené ich vlastnej najvnútornejšej bytosti, postaveniu, v ktorom spoznajú svoje vlastné ja.

Nik iný okrem Teba nebol nikdy schopný preniknúť do Tvojej záhady či primerane vychvaľovať Tvoju výnimočnosť. Naveky zostaneš neprebádaný a vyvýšený nad chválu ľudí. Niet iného Boha okrem Teba, Nedosiahnuteľného, Všemocného, Vševedúceho, Svätého spomedzi svätých.

Všetko začína poznaním Boha a všetko končí bedlivým dodržiavaním čohokoľvek, čo bolo zoslané z empyrea božskej vôle, ktorá preniká všetkým, čo jestvuje v nebi, a všetkým, čo jestvuje na zemi.

Zjavenie, ktoré bolo od nepamäti vyhlasované za zmysel a prísľub všetkých Prorokov Božích a za najvrúcnejšiu túžbu Jeho Poslov, sa teraz prostredníctvom prenikavej vôle nadovšetko Mocného a na Jeho neodolateľný príkaz zjavilo ľuďom. Príchod takéhoto zjavenia bol zvestovaný vo všetkých posvätných Písmach. Hľa, ako ľudstvo, bez ohľadu na toto oznámenie, zišlo z cesty a uzavrelo sa pred jeho slávou.

Vrav: Ó vy, milujúci jedného pravého Boha! Snažte sa, aby ste Ho mohli pravdivo uznať a poznať a aby ste mohli primerane dodržiavať Jeho ustanovenia. Keby kvôli tomuto zjaveniu človek prelial jedinú kvapôčku svojej krvi, odmenou mu budú myriady oceánov. Ó priatelia, vyvarujte sa toho, aby ste prišli o takú nesmiernu výsadu alebo aby ste si nevšímali jeho všetko prevyšujúce postavenie. Uvážte to množstvo životov, ktoré bolo a ešte stále je obetúvané vo svete oklamanom čírou vidinou, ktorú si vytvorili márne predstavy jeho ľudu. Vzdávajte Bohu vďaku za to, že ste dospeli k Túžbe svojho srdca a spojili sa s Tým, kto je Prísľubom všetkých národov. Za pomoci jedného pravého Boha (Velebená buď Jeho sláva!) chráňte česť postavenia, ku ktorému ste dospeli, a ľnite k tomu, čo podporí Jeho vec. Vskutku On vám ukladá to, čo je správne a čo vedie k povzneseniu postavenia človeka. Oslávený nech je nadovšetko Milosrdný, Zjaviteľ tejto úžasnej tabuľky.

Dnes je deň, v ktorý sa na ľudí rinie najznamenitejšia priazeň Božia, deň, v ktorý bola do všetkého stvoreného vnesená najmocnejšia milosť Božia. Všetky národy sveta sú povinné vyriešiť svoje nezrovnalosti a v dokonalej jednote a mieri prebývať v tôni stromu Jeho starostlivosti a láskyplnosti. Patrí sa, aby ľnuli ku všetkému, čo v tento deň povedie k povýšeniu ich postavenia a podpore ich najlepších záujmov. Šťastní sú tí, kvôli ktorým sa nadovšetko slávne Pero pohlo, aby ich spomenulo, a blahoslavení sú tí ľudia, ktorých mená sme vďaka Svojmu záhadnému rozhodnutiu radšej zatajili.

Úpenlivo proste jedného pravého Boha, nech dá, aby sa všetkým ľuďom milostivo dostalo pomoci, aby naplnili to, čo je v Našich očiach prijateľné. Čoskoro bude zvinuté súčasné usporiadanie a na jeho mieste bude rozprestreté nové. Vskutku, tvoj Pán vraví pravdu a pozná nevidené.

Dnes nastal deň, v ktorý sa ľuďom prejavil Oceán Božej milosti, deň, v ktorý na ľudí vrhá svoju žiaru Dennica Jeho láskyplnosti, deň, v ktorý oblaky Jeho štedrej priazne zatienili celé ľudstvo. Teraz treba skľúčených rozveseliť a osviežiť ich oživujúcim vánkom lásky a družnosti a živými vodami priateľstva a dobročinnosti.

Nech sa tí, ktorí sú milovaní Bohom, zhromaždia kdekoľvek a nech postretnú kohokoľvek, vždy musia vo svojom postoji k Bohu a v spôsobe, akým dobrorečia Jeho chvále a sláve, preukazovať takú pokoru a podriadenosť, že každý atóm prachu pod ich nohami bude môcť dosvedčiť hĺbku ich zbožnosti. Rozhovor týchto svätých duší by mal byť naplnený takou silou, že tie isté atómy prachu sa pod jeho vplyvom rozochvejú. Mali by sa správať tak, aby zemi, po ktorej kráčajú, nikdy neumožnili prevravieť k nim týmito slovami: „Mňa treba uprednostniť pred vami. Veď si povšimnite, ako trpezlivo znášam bremeno, ktoré na mňa nakladá hospodár. Som nástroj neustále všetkým bytostiam odovzdávajúci požehnanie, ktoré mi zveril Ten, kto je Zdrojom všetkej milosti. I napriek cti, ktorá sa mi dostala, a i napriek nesčíselným dôkazom môjho bohatstva – bohatstva, ktoré uspokojuje potreby celého stvorenia – podívaj sa na mieru mojej pokory a povšimni si, s akou úplnou podriadenosťou dovoľujem, aby po mne kráčali ľudské nohy. …“

Preukazujte si navzájom znášanlivosť, zhovievavosť a lásku. Ak by niekto z vás nebol schopný pochopiť určitú pravdu alebo by sa jej snažil porozumieť, zhovárajúc sa s ním, mu preukážte duch nesmiernej vľúdnosti a dobrej vôle. Pomôžte mu uvidieť a uznať pravdu bez toho, aby ste sa nad neho čo i v najmenšom vyvyšovali alebo aby ste sa domnievali, že máte väčšie vrodené schopnosti.

V tento deň je povinnosťou človeka získať zo záplavy milosti ten podiel, ktorým ho Boh zalieva. Nech preto nik nezvažuje veľkosť či malosť niečej nádoby. Diel niektorých sa možno zmestí do dlane ľudskej ruky, diel iných možno naplní pohár či dokonca sud.

V tento deň by malo každé oko vyhľadávať to, čo najväčšmi podporí vec Božiu. Ten, kto je Večnou pravdou, Mi je svedkom! V tento deň nemôže nič tejto Veci poškodiť viac než to, keď medzi Bohom milovanými existujú rozkoly a spory, rozbroje, odcudzenie a ľahostajnosť. Vystríhajte sa ich prostredníctvom moci Božej a Jeho zvrchovanej pomoci a v mene Zjednotiteľa, Vševediaceho, nadovšetko Múdreho, sa snažte spájať ľudské srdcia.

Úpenlivo proste jedného pravého Boha, nech dá, aby ste zakúsili lahodnú chuť skutkov vykonávaných na Jeho ceste a aby ste ochutnali sladkosť pokory a poddajnosti preukazovanej kvôli Nemu. Zabudnite na seba a obráťte zrak k svoju blížnemu. Zamerajte svoju energiu na všetko, čo podporí vzdelanie ľudí. Nič nie je a ani nemôže byť pred Bohom ukryté. Ak pôjdete Jeho cestou, zaplaví vás Jeho nevyčísliteľné a nepominuteľné požehnanie. Toto je žiarivá tabuľka, ktorej verše vytryskli z pohybujúceho sa Pera Toho, kto je Pán všetkých svetov. Premýšľajte o tom vo svojom srdci a buďte medzi tými, ktorí dodržiavajú jej ustanovenia!

Hľa, ako rozličné národy a kmene zeme očakávali príchod Prisľúbeného! A len čo sa Ten, kto je Slncom pravdy, objavil, ľa, už sa od Neho odvrátili všetci okrem tých, ktorých sa Bohu zapáčilo viesť. V tento deň sa neodvažujeme poodhaliť závoj utajujúci vznešené postavenie, ktoré môže dosiahnuť každý pravý veriaci. Veď radosť, ktorú takéto odhalenie musí vyvolať, by takmer mohla spôsobiť, že by daktorí stratili vedomie a zosnuli.

Ten, kto je Srdcom a Stredom Bayánu, napísal: „Zárodok, v ktorom sa ukrývajú možnostinadchádzajúceho zjavenia, dokáže prekonať spojené sily všetkých tých, ktorí Ma nasledujú.“ A opäť riekol: „Najväčšiu zo všetkých pôct, ktoré som vzdal Tomu, kto má prísť po Mne, predstavuje toto Moje písomné vyznanie, že žiadne Moje slová Ho nedokážu dostatočne opísať ni žiadna zmienka v Mojej knihe, Bayáne, nemôže učiniť zadosť Jeho veci.“

O každom, kto preskúmal hlbiny oceánu, ktoré sa skrývajú v týchto vznešených slovách, a pochopil ich význam, sa dá povedať, že odhalil záblesk nevysloviteľnej krásy, ktorou bolo obdarené toto mocné, toto velebné a najsvätejšie zjavenie. Na základe výnimočnosti takého významného zjavenia si možno ľahko predstaviť poctu, ktorej sa dostáva jeho verným nasledovníkom. Pri spravodlivosti jedného pravého Boha! Už len samotný dych týchto duší je vzácnejší než všetky poklady zeme. Šťastný je ten, kto ho dosiahne, a beda nedbalým!

Vskutku vravím, že dnes nastal deň, keď ľudstvo môže pohliadnuť na obličaj Prisľúbeného a slyšať Jeho hlas. Zaznelo volanie Božie a nad ľuďmi zažiarilo svetlo Jeho obličaja. Každému sa patrí, aby z tabuľky srdca zmazal všetky stopy planých slov a aby sa s otvorenou a nepredpojatou mysľou zahľadel na znamenia Jeho zjavenia, dôkazy Jeho posolstva a známky Jeho slávy.

Tento deň je vskutku významný! Zmienky vo všetkých posvätných Písmach označujúce ho za deň Boží dosvedčujú jeho veľkoleposť. Po tomto úžasnom dni prahli duše všetkých Prorokov Božích, všetkých božských Poslov. Rovnako ho túžili dosiahnuť všetky rozmanité kmene zeme. Hneď ako sa však na nebi Božej vôle prejavila Dennica Jeho zjavenia, našla všetkých okrem tých, ktorých sa nadovšetko Mocnému zapáčilo viesť, onemených a nedbalých.

Ó ty, kto si Ma spomenul! Národy zeme od Jeho slávy oddelil ten najžalostnejší závoj a zabránil im, aby načúvali Jeho volaniu. Nech Boh dá, aby svetlo jednoty obklopilo celú zem a aby čelo všetkých národov nieslo pečať: „Kráľovstvo prináleží Bohu.“

Pri spravodlivosti Božej! Teraz nastali dni, v ktorých Boh preskúšal srdcia celého zhromaždenia Svojich Poslov a Prorokov a okrem nich i tých, ktorí strážia Jeho posvätnú a nenarušiteľnú svätyňu, a obyvateľov nebeského altánku a svätostánku slávy. Akej prísnej skúške musí teda podrobiť tých, ktorí sa stavajú na roveň Bohu!

Ó Ḥusayn! Zváž to, ako dychtivo niektoré rody a národy očakávali návrat imáma Ḥusayna. V minulosti vyvolení Bohom (Velebená buď Jeho sláva!) jeho príchod predpovedali po tom, čo sa objaví Qá’im. Títo svätí navyše oznámili, že keď sa prejaví Ten, kto je Úsvitom rozmanitej milosti Božej, všetci Proroci a Poslovia sa spolu s Qá’imom zhromaždia v tôni posvätnej vlajky, ktorú Prisľúbený pozdvihne. Tá hodina nadišla. Svet sa rozjasnil žiarivou slávou Jeho obličaja. A predsa, podívaj sa, ako veľmi národy zišli z Jeho cesty. Nik v Neho neuveril okrem tých, ktorí vďaka sile Pána mien rozbili modly márnych predstáv a zvrátených túžob a vstúpili do mesta istoty. V tento deň bola v Jeho mene, Sebepostačujúci, zlomená pečať vybraného vína Jeho zjavenia. Na ľudí sa vylieva jeho milosť. Naplň si pohár a pi v Jeho mene, Najsvätejší, nadovšetko Chválený.

Nadišiel čas predurčený národom a kmeňom zeme. Naplnili sa všetky prísľuby Božie tak, ako boli zaznamenané vo svätých Písmach. Zákon Boží vyšiel zo Siona a Jeruzalem a okolité hory a zem sa naplnili slávou Jeho zjavenia. Šťastný je človek, ktorý v srdci premýšľa nad tým, čo bolo zjavené v knihách Boha, Pomocníka v nebezpečí, Sebedostačujúceho. Rozjímajte nad tým, ó vy milovaní Bohom! A nech sú vaše uši vnímavé voči Jeho slovu, aby ste vďaka Jeho milosti a milosrdenstvu mohli vypiť svoj diel z krištáľových vôd stálosti a stať sa v Jeho veci neochvejnými a nepohnuteľnými ako hora.

V Izajášovej knihe je napísané: „Vojdi do skaly a skry sa v prachu pred strachom Hospodinovým a pred slávou Jeho majestátnosti!“ Nik, kto nad týmto veršom rozjíma, nemôže neuznať výnimočnosť tejto Veci a ani nemôže pochybovať o vznešenej povahe tohto dňa – dňa samotného Boha. Po tomto verši nasledujú tieto slová: „… a bude povznesený len sám Hospodin toho dňa.“ Dnes nastal deň, ktorý oslavovalo Pero Najvyššieho vo všetkých svätých Písmach. Niet v nich verša, ktorý by neohlasoval slávu Jeho svätého mena, a niet knihy, ktorá by nedosvedčovala ušľachtilosť tohto najvznešenejšieho námetu. Keby sme sa mali zmieniť o všetkom, čo bolo v týchto nebeských knihách a svätých Písmach zjavené ohľadom tohto zjavenia, táto tabuľka by nadobudla nesmierny rozsah. V tento deň je každý človek povinný plne dôverovať rôznorodým prejavom štedrosti Boha a povstať, aby s čo najväčšou múdrosťou rozširoval pravdy Jeho veci. Jedine potom obklopí celú zem ranné svetlo Jeho zjavenia.

Všetka sláva buď tomuto dňu, dňu, keď všetko stvorené ovanuli vône milosrdenstva, dňu natoľko požehnanému, že minulé veky a stáročia sa mu nikdy nemajú nádej vyrovnať, dňu, keď sa obličaj Pradávneho z dní obrátil k Svojmu svätému stolcu. Nato bolo počuť zvučné volanie všetkého stvoreného a navyše i Zhromaždenia na výsostiach: „Poponáhľaj sa, ó Karmel! Veď hľa! Vyšlo nad tebou svetlo obličaja Boha, Panovníka kráľovstva mien a Tvorcu nebies.“

Uchvátila ju záplava radosti a, hlasno volajúc, takto vykríkla: „Nech Ti je obetovaný môj život, keďže si na mňa uprel zrak, udelil mi Svoju štedrosť a namieril ku mne kroky. Odlúčenie od Teba, ó Ty Zdroj života večného, ma takmer strávilo a vzdialenosť od Tvojej prítomnosti mi spálila dušu. Všetka chvála Ti buď za to, že si mi umožnil, aby som načúvala Tvojmu volaniu, za to, že si ma poctil Svojimi krokmi a že si mi dušu vzkriesil oživujúcou vôňou Svojho dňa a prenikavým zvukom Svojho Pera, zvukom, ktorý si medzi Svojím ľudom určil za hlas trúbky. A keď konečne odbila hodina, v ktorú sa mala prejaviť Tvoja neodolateľná viera, tak si Svojmu Peru vdýchol dych Svojho ducha. A hľa! Celé stvorenie sa otriaslo v samotných základoch. Tak ľudstvu odhalilo tie záhady, ktoré sa ukrývali v pokladniciach Toho, kto je Vlastníkom všetkého stvoreného.“

Hneď ako jej hlas doľahol k tomu najvznešenejšiemu miestu, odvetili sme: „Vzdávaj vďaku svojmu Pánu, ó Karmel! Rýchlo ťa stravoval oheň odlúčenia odo Mňa, keď tu sa pred tvojou tvárou zvlnil oceán Mojej prítomnosti, rozveseľujúc tvoj zrak i zrak celého stvorenia a napĺňajúc potešením všetko viditeľné i neviditeľné. Plesaj, pretože si Boh na tebe v tento deň ustanovil trón, učinil ťa miestom rozbresku Svojich znamení a úsvitom dôkazov Svojho zjavenia. Blažený je ten, kto okolo teba obchádza, kto rozhlasuje zjavenie tvojej slávy a spomína to, čím ťa zahrnula štedrosť Pána, tvojho Boha. V mene svojho Pána, nadovšetko Slávneho, sa chop kalicha nesmrteľnosti a ďakuj Mu za to, že na znamenie Svojho milosrdenstva voči Tebe obrátil tvoj smútok na radosť a premenil tvoj žiaľ na blažené šťastie. On vskutku miluje to miesto, ktoré sa stalo stolcom Jeho trónu, miesto, po ktorom kráčali Jeho kroky, ktoré poctil Svojou prítomnosťou, miesto, z ktorého vyšlo Jeho volanie, miesto, na ktoré padali Jeho slzy.

Zvolaj k Sionu, ó Karmel, a oznám šťastnú zvesť: Ten, kto bol skrytý pred zrakom smrteľníkov, prišiel! Prejavilo sa Jeho všepodmaňujúce mocnárstvo. Zjavila sa Jeho všezahrňujúca nádhera. Varuj sa, aby si zaváhala či zastala. Náhli sa vpred a obchádzaj dookola mesto Božie zostúpivšie z nebies, nebeskú Kábu, okolo ktorej v zbožnej úcte krúžili tí, ktorí sú obľúbení Bohom, čistí srdcom a zhromaždenie najvznešenejších anjelov. Och, ako len túžim každému miestečku na povrchu zemskom oznámiť radostnú zvesť o tomto zjavení a doniesť ju do každého z miest! Je to zjavenie, ktoré lákalo srdce Sinaja a v ktorého mene volá Horiaci ker: ,Bohu, Pánu pánov, prináležia kráľovstvá zeme i nebies!‘ Vskutku, dnes nastal deň, keď sa súš i more radujú z tohto oznámenia, deň, pre ktorý bolo nazhromaždené to, čo Boh prostredníctvom štedrosti presahujúcej pochopenie smrteľnej mysle či srdca nariadil zjaviť. Onedlho Boh dá, aby na tebe vyplávala Jeho archa, a prejaví Bahov ľud, ktorý sa spomína v knihe mien.“

Posvätený buď Pán celého ľudstva! Pri zmienke o Jeho mene sa rozochveli všetky atómy zeme. A Jazyk veľkoleposti sa pohol, aby odhalil to, čo bolo ukryté v Jeho poznaní a čo ležalo utajené v šperkovnici Jeho moci. Skrze moc Svojho mena, Mocný, Všemohúci, Najvyšší, je vskutku Panovník všetkého, čo je v nebesiach, a všetkého, čo je na zemi.

Usilujte sa, ó ľudia očakávajúci dni božskej spravodlivosti, pretože nadišla prisľúbená hodina. Varujte sa toho, že nepochopíte jej význam a budete započítaní k chybujúcim.

Uvažuj o minulosti! Koľkí urodzení i prostí ľudia vždy túžobne očakávali príchod Prejavov Božích v posvätených osobách Jeho vyvolených. Ako často vyčkávali Jeho príchod, ako často sa modlili, aby zavanul vánok božského milosrdenstva, aby Prisľúbená krása vystúpila spoza závoja utajenia a prejavila sa celému svetu. A vždy, keď sa portály milosti konečne otvorili, keď oblaky božskej štedrosti konečne spŕchli na ľudstvo a keď svetlo Nevídaného konečne zažiarilo nad obzorom nebeskej moci, všetci Ho odmietli a odvrátili sa od Jeho tváre – tváre Boha samotného. ...

Premýšľaj! Čo mohlo byť motívom takýchto skutkov? Čo mohlo spôsobiť takéto správanie voči Zjaviteľom krásy nadovšetko Slávneho? Všetko, čo bolo v dňoch zašlých príčinou odmietnutia a odporu tých ľudí, aj v súčasnosti viedlo k zvrátenosti ľudí veku tohto. Tvrdiť, že svedectvo Prozreteľnosti nebolo úplné a že preto bolo príčinou odmietnutia ľudí, nie je ničím iným než výslovným rúhaním. Aké vzdialené je milosti nadovšetko Štedrého, Jeho milujúcej prozreteľnosti a nežnému milosrdenstvu to, že by spomedzi všetkých ľudí vybral jednu dušu, aby viedla Jeho stvorenia, a pritom by Jej na jednej strane neudelil plnú mieru Svojho božského svedectva a na strane druhej by prísne trestal Svoj ľud za to, že sa odvrátil od Vyvoleného! Veru, zemi a všetkým, ktorí na nej prebývajú, sa po všetky časy od Pána všetkých bytostí vďaka Prejavom Jeho božskej podstaty dostávalo rozmanitej štedrosti. Ani na chvíľku ľudstvu neodoprel Svoju milosť, ani ho neprestal zalievať spŕškami Svojej láskyplnosti. Preto také správanie nemožno pripísať ničomu inému než malichernosti týchto duší, kráčajúcich údolím nadutosti a pýchy, stratených v divočine odlúčenia, merajúcich cestu svojich planých výmyslov a nasledujúcich nariadenia predstaviteľov svojej viery. Ich hlavným záujmom je číry odpor. Ich jedinou túžbou je prehliadať pravdu. Každému súdnemu pozorovateľovi je zrejmé a zjavné, že keby si v dňoch každého Prejavu Slnca pravdy títo ľudia očistili oči, uši a srdce od všetkého, čo kedy videli, počuli a cítili, určite by neboli pripravení o pohľad na Božiu krásu, a ani by sa neboli ďaleko vzdialili od príbytkov slávy. Pretože však Božie svedectvo zvážili podľa noriem svojho vlastného poznania, ktoré získali od vodcov svojej viery, a zistili, že je v rozpore s ich obmedzeným chápaním, povstali a spáchali takéto ohavné činy. ...

Uvažuj o Mojžišovi! Ožiaril svet zo Sinaja svetla, vyzbrojený žezlom nebeského panstva, ozdobený bielou rukou božského poznania, prichádzajúc z Faranu lásky Božej a trímajúc hada moci a večnej majestátnosti. Všetky národy a kmene zeme zvolával do kráľovstva večnosti a pozýval ich, aby okúsili ovocie zo stromu vernosti. Istotne vieš o prudkom odpore faraóna a jeho ľudu i o kameňoch planých výmyslov, ktoré ruky bezvercov hádzali na tento Požehnaný strom. Až nakoniec faraón a jeho ľud povstali a vynaložili nesmierne úsilie, aby vodou falše a popretia uhasili oheň toho Posvätného stromu, neznajúc pravdu, že žiadna pozemská voda nemôže zhasiť plameň božskej múdrosti a že dych smrteľníkov nemôže uhasiť lampu večného panstva. Takáto voda, naopak, len posilní planutie ohňa a takýto vietor iba pomôže lampu zachovať – kiež by ste sa dívali prenikavým zrakom a kráčali po ceste vôle svätej a spokojnosti Božej. ...

A keď sa Mojžišove dni schýlili ku koncu a svet zaplavilo svetlo Ježišovo, žiariace z úsvitu Ducha, postavil sa Mu na odpor všetok izraelský ľud. Vyvolávali, že Ten, ktorého príchod predpovedala Biblia, musí hlásať a naplniť Mojžišove zákony. Avšak tento Nazaretský mládenec, ktorý si nárokuje na postavenie božského Mesiáša, zrušil zákony o rozvode a o sabatnom dni, najzávažnejšie zo všetkých Mojžišových zákonov. A čo znamenia nadchádzajúceho Prejavu? Títo izraeliti až dodnes očakávajú Prejav, ktorý predpovedala Biblia! Koľko Prejavov svätosti, koľko Zjaviteľov svetla večného sa od čias Mojžiša objavilo a Izrael, zahalený do najhustejších závojov satanských výmyslov a márnych predstáv, predsa ešte stále očakáva, že sa objaví jeho vlastná modla so znameniami, ktoré si sám vymyslel! Takto ich Boh potrestal za ich hriechy, uhasil v nich ducha viery a sužoval ich plameňmi najpekelnejšieho ohňa. Dôvodom nebolo nič iné než to, že Izrael odmietol pochopiť význam slov, ktoré boli v Biblii zjavené o znameniach nadchádzajúceho zjavenia. Pretože nikdy nepochopil ich pravý význam a tieto udalosti sa zdanlivo nikdy nestali, bol ochudobnený o uznanie Ježišovej krásy a o pohľad na tvár Božiu. A oni ešte stále očakávajú Jeho príchod! Od nepamäti až dodnes všetky kmene a národy zeme ľpeli na takýchto márnivých a neprípustných myšlienkach, čím sa ochudobnili o priezračné vody prýštiace z prameňov čistoty a svätosti. ...

Tým, ktorí sú obdarení chápaním, je jasné a zrejmé, že keď oheň lásky Ježišovej strávil závoje obmedzenosti židov a keď sa Jeho právomoc stala zjavnou a bola čiastočne nastolená, spomenul jedného dňa On, Zjaviteľ nevidenej krásy, Svojim učeníkom Svoj odchod. Zapaľujúc tak v ich srdciach oheň bolestnej straty, riekol im: „Odchádzam, ale znovu k vám prídem.“ Na inom mieste vravel: „Odchádzam, ale príde iný, ktorý vám povie všetko, čo som vám ja nepovedal, a splní všetko, čo som vravel ja.“ Oba tieto výroky znamenajú to isté, keby si len o Prejavoch jedinosti Božej premýšľal božským uvažovaním!

Každý vnímavý pozorovateľ uzná, že v zriadení Koránu bola potvrdená aj Ježišova kniha, aj Jeho vec. Čo sa týka mien, sám Muḥammad vyhlásil: „Ja som Ježiš.“ Uznal pravdu znamení, proroctiev a slov Ježiša a dosvedčil, že pochádzajú od Boha. V tomto ohľade sa ani osoba Ježiša, ani Jeho spisy neodlišujú od Muḥammada a Jeho svätej knihy, pretože obaja zastávali vec Božiu, chválorečili Bohu a zjavovali Jeho prikázania. Preto teda sám Ježiš vyhlásil: „Odchádzam, ale znovu k vám prídem.“ Zamysli sa nad slncom. Vravelo by pravdu, keby teraz povedalo: „Som včerajšie slnce.“ A keby s ohľadom na plynutie času tvrdilo, že predstavuje iné ako tamto slnce, aj tak by vravelo pravdu. Podobne, keby sme povedali, že všetky dni sú jedným a tým istým dňom, bolo by to správne a pravdivé. Ak by sme s ohľadom na ich jednotlivé mená a označenie povedali, že sa líšia, znova by to bola pravda. Pretože hoci sú rovnaké, uznávame, že každý má odlišné označenie, vlastné prídomky a určité vlastnosti. Podobne uvažuj o odlišnostiach, rozmanitosti a jednotných vlastnostiach rozličných Prejavov svätosti, aby si mohol pochopiť zmienky Stvoriteľa všetkých mien a prídomkov o tajomstvách odlišnosti a jednoty a aby si mohol odhaliť odpoveď na otázku, prečo by sa Večná krása mala v rozličných dobách nazývať rozličnými menami a pomenovaniami. ...

A keď Nevidená, Večná, božská podstata dala podnet, aby Muḥammadova dennica vystúpila nad obzor poznania, židovskí duchovní okrem iného namietali, že Boh po Mojžišovi už nemá zoslať ďalšieho Proroka. Veď Písma sa zmieňujú o Duši, ktorá sa určite musí prejaviť a ktorá podporí vieru a zastane sa záujmov Mojžišovho ľudu tak, aby Mojžišov zákon ovládol celú zem. Tak sa Kráľ večnej slávy vo Svojej knihe zmienil o slovách, ktoré vyslovili ľudia blúdiaci v údolí oddialenia a mýlky: „,Ruka Božia,‘ vravia židia, ,je spútaná okovami.‘ Nech sú ich ruky spútané okovami a nech sú prekliati za to, čo vyriekli! Kdeže, Jeho ruky sú rozprestreté!“ „Božia ruka je nad ich rukami.“ I keď vykladači Koránu rozmanito opisovali okolnosti zjavenia tohto verša, predsa by si sa mal snažiť, aby si pochopil jeho zmysel. Vraví: Aká faloš je to, čo si židia predstavovali! Ako by mohla byť ruka Toho, kto je vpravde Kráľom, ktorý spôsobil, že sa zjavil obličaj Mojžiša, a ktorý Mu udelil prorocké rúcho, ako by mohla byť takáto ruka spútaná okovami a reťazami? Ako si možno predstavovať, že nie je schopný po Mojžišovi zoslať ďalšieho Posla? Uzri absurdnosť ich tvrdenia! Ako veľmi sa odklonili od chodníka poznania a porozumenia! Povšimni si, ako sa i v tento deň všetci ľudia zaoberali takými pomätenými absurdnosťami. Vyše tisícky rokov odriekajú tento verš, nevedomky odsudzujú židov a pritom vôbec netušia, že oni sami otvorene i potajme zastávajú názory a presvedčenie židovského ľudu! Určite si si vedomý ich planých tvrdení, že všetko zjavenie skončilo, že portály božského milosrdenstva sú zatvorené, že z úsvitu večnej svätosti už nikdy nevyjde Slnce, že oceán nekonečnej štedrosti naveky utíchol a že Poslovia Boží sa prestali zjavovať zo svätostánku pradávnej slávy. To je miera chápania týchto úzkoprsých, opovrhnutiahodných ľudí. Predstavujú si, že ustal prúd Božej všetko zahrňujúcej milosti a hojného milosrdenstva. O jeho zastavení však žiaden um nemôže uvažovať. Povstali zo všetkých strán, bedrá si opásali ukrutnosťou a vynaložili všetky sily na to, aby horkými vodami svojich márnivých výmyslov uhasili plameň Božieho Horiaceho kra. Úplne zabudli, že tienidlo moci vo vlastnej tvrdzi ochráni Lampu Božiu. ...

Podívaj sa, ako je dnes ľuďom očividná a zjavná zvrchovanosť Muḥammada, Posla Božieho. Dobre vieš, čo Jeho vieru postretlo v raných dňoch Jeho zriadenia. Akým strastným utrpením sužovala ruka bezvercov, mýliacich sa, duchovných danej doby a ich spoločníkov tú Duchovnú podstatu, tú Najčistejšiu a Najsvätejšiu bytosť! Ako hojne pokryli Jeho cestu tŕním a ostňami. Je zrejmé, že toto úbohé pokolenie vo svojich zvrhlých a satanských predstavách považovalo každé zranenie tej Nesmrteľnej bytosti za prostriedok dosiahnutia večnej blaženosti. A to preto, že uznávaní duchovní tej doby, ako napríklad ‘Abdu’lláh-i-Ubayy, Abú-‘Amír – pustovník, Ka’b-Ibn-i-Ashraf a Naḍr-Ibn-i-Ḥárith, s Ním zaobchádzali ako s podvodníkom a vyhlásili Ho za pomätenca a nactiutŕhača. Vzniesli voči Nemu také bolestivé obvinenia, že Boh zakazuje atramentu, aby pri ich vymenúvaní plynul, peru, aby sa pohybovalo, a stránke, aby ich zniesla. Tieto zlomyseľné obžaloby poštvali ľud, aby povstal a týral Ho. A aké kruté je týranie, ak sú jeho hlavnými strojcami duchovní daného veku, ak Ho pred svojimi nasledovníkmi odsúdia, vylúčia zo svojho stredu a vyhlásia ho za kacíra! Či to isté za prítomnosti všetkých nepostretlo tohto Služobníka?

Z tohto dôvodu vykríkol Muḥammad: „Žiaden Prorok Boží nevytrpel toľko bezprávia ako Ja!“ A v Koráne sú zaznamenané všetky falošné obvinenia a výčitky, ktoré voči Nemu vzniesli, ako i všetka sužoba, ktorú si vytrpel. Vyhľadajte si ich, aby ste sa mohli dozvedieť o tom, čo postretlo Jeho zjavenie. Jeho údel bol taký žalostný, že na čas sa Jemu i Jeho služobníkom všetci vyhýbali. Každý, kto sa s Ním stýkal, padol za obeť neutíchajúcej krutosti Jeho nepriateľov. ...

Uváž, aká veľká zmena nastala v súčasnosti! Hľa, koľkí vladári sa klaňajú Jeho menu! Koľké národy a kráľovstvá vyhľadali úkryt v Jeho tôni, hlásia sa k Jeho viere a hrdia sa ňou! Dnes z kazateľníc stúpajú slová chvály, ktoré s úplnou pokorou oslavujú Jeho požehnané meno. A z výšin minaretov sa ozýva hlas, ktorý zvoláva zástupy Jeho ľudu, aby Ho uctievali. Dokonca i tí králi zeme, ktorí odmietli prijať Jeho vieru a odložiť šat neviery, pripúšťajú a uznávajú veľkosť a neodolateľnú majestátnosť onej Dennice láskyplnosti. To je Jeho pozemská zvrchovanosť, ktorej dôkazy uzrieš na všetkých stranách. Táto zvrchovanosť sa musí prejaviť a byť ustanovená buď za života každého Prejavu Božieho, alebo po Jeho nanebovstúpení do Jeho pravého príbytku v ríšach na výsostiach. ...

Je zrejmé, že zmeny, ktoré so sebou každé zriadenie prináša, predstavujú temné oblaky, ktoré sú prekážkou medzi zrakom ľudského porozumenia a božskou žiarou svietiacou z úsvitu božskej podstaty. Uváž, ako ľudia po generácie slepo napodobňovali svojich otcov a ako boli vedení k spôsobom a zvykom, ktoré vyžadovala ich viera. Potom náhle zistia, že človek, ktorý žil medzi nimi, ktorý im bol roveň vo všetkých ľudských potrebách, povstal, aby zrušil všetky zavedené zásady ich viery – zásady, ktoré im po stáročia vštepovali, pričom každého, kto týmto zásadám odporoval a popieral ich, považovali za bezverca, zhýralca a hriešnika. Určite im závoje zabránia v tom, aby uznali Jeho pravdu. Takéto skutočnosti sú ako „oblaky“, ktoré zastierajú oči tým, ktorých vnútorná bytosť neokúsila zo Salsabílu odpútanosti a neupila z Kawtharu poznania Boha. Keď sa takíto ľudia oboznámia s uvedenými okolnosťami, závoje ich obklopia natoľko, že bez jedinej otázky vyhlásia Prejav Boží za bezverca a odsúdia Ho na smrť. Zaiste si už slyšal o tom, že takéto udalosti sa stávali počas celej histórie, a pozoruješ ich aj dnes.

Patrí sa teda, aby sme sa vynasnažili, aby nám s neviditeľnou pomocou Božou tieto temné závoje, tieto oblaky nebom zoslaného trápenia, nezabránili pohliadnuť na krásu Jeho žiarivého obličaja a aby sme Ho mohli spoznať len skrze Neho samého.

Nadišla božská vesna, ó Najvznešenejšie pero! Veď slávnosť nadovšetko Milosrdného sa rýchlo blíži. Pousiluj sa a pred celým stvorením blahoreč menu Božiemu a oslavuj Jeho chválu tak, aby všetko stvorené mohlo byť znovuzrodené a obnovené. Nemlč a prevrávaj! Dennica blaženosti žiari nad obzorom Nášho mena Blažený, pretože kráľovstvo mena Božieho bolo okrášlené ozdobou mena tvojho Pána, Stvoriteľa nebies. Povstaň pred národmi zeme a vyzbroj sa mocou tohto Najväčšieho mena. Nebuď z tých, ktorí otáľajú.

Nazdávam sa, že si zastalo a nepohybuješ sa už po Mojej tabuľke. Či ťa ohromil jas božského obličaja, alebo ťa plané reči svojhlavých naplnili žiaľom a zabránili ti v pohybe? Dávaj pozor, aby ti nič nezabránilo vychvaľovať výnimočnosť tohto dňa – dňa, keď Prst majestátnosti a sily rozlomil pečať vína zvítania a zvolal všetkých, ktorí sú v nebesiach, a všetkých, ktorí sú na zemi. Azda radšej otáľaš, i keď ťa už ovanul vánok oznamujúci deň Boží? Alebo si z tých, ktorí sú od Neho akoby oddelení závojom?

Žiadnemu závoju som nedovolilo, ó Pane všetkých mien a Stvoriteľu nebies, aby mi zabránil spoznať krásy Tvojho dňa – dňa, ktorý je celému svetu lampou vedenia a znamením Pradávneho z dní pre všetkých, ktorí v ňom prebývajú. Mlčím pre závoje, ktoré Ťa zastreli očiam Tvojich stvorení, a som nemé pre prekážky, ktoré Tvojmu ľudu zabránili spoznať pravdu. Vieš, čo je vo mne, ja však neviem, čo je v Tebe. Ty si Vševediaci, so všetkým Oboznámený. Pri Tvojom mene, ktoré predstihne všetky ostatné mená! Keby sa ku mne niekedy dostal Tvoj víťazný a všetko si podmaňujúci príkaz, dal by mi silu oživiť dušu všetkých ľudí vďaka Tvojmu najvznešenejšiemu slovu, ktoré som počulo, keď ho vyriekol Tvoj Jazyk sily v Tvojom kráľovstve slávy. Umožnilo by mi to oznámiť, že sa zjavil Tvoj žiarivý obličaj, prostredníctvom ktorého sa prejavilo v Tvojom mene, Jasný, Zvrchovaný ochranca, Sebedostačujúci, to, čo bolo pred zrakom ľudí ukryté.

Azda môžeš v tento deň odhaliť niekoho iného než Mňa, ó Pero? Čože sa to stalo so stvorením a s jeho prejavmi? A čo mená a ich kráľovstvo? Kamže sa podelo všetko stvorené, či už videné, alebo nevidené? A čo ukryté tajomstvá vesmíru a jeho zjavenia? Hľa, celé stvorenie sa pominulo! Nezostáva nič okrem Mojej tváre, navždy Pretrvávajúcej, Skvejúcej sa, nadovšetko Slávnej.

Dnes nastal deň, keď nevidno nič okrem nádhery svetla, ktoré sa rinie z tváre Tvojho Pána, Milostivého, Najštedrejšieho. Vskutku, prostredníctvom Našej neodolateľnej a všetko si podmaňujúcej zvrchovanosti sme spôsobili, že každá duša zosnula. Potom sme na znak Našej milosti voči ľuďom dali bytie novému stvoreniu. Ja som vskutku nadovšetko Štedrý, Pradávny z dní.

Dnes nastal deň, keď nevidený svet volá: „Veľmi si požehnaná, ó zem, pretože si sa stala podstavcom pre svojho Boha a bola si zvolená za stolec Jeho mocného trónu!“ Ríša slávy zvolala: „Kiežby ti mohol byť obetovaný môj život! Veď Ten, kto je Milovaným nadovšetko Milosrdného, na tebe ustanovil Svoje mocnárstvo, a to prostredníctvom sily Svojho mena, ktoré bolo prisľúbené všetkému, či už v minulosti, alebo v budúcnosti.“ Dnes nastal deň, keď všetko ľúbezne voňajúce odvodzuje svoju vôňu od vône Môjho šatu – šatu, ktorý vôňou zaplavil celé stvorenie. Dnes nastal deň, keď zurčiace vody večného života vytryskli z vôle nadovšetko Milosrdného. Srdcom i dušou sa poponáhľajte, aby ste vypili svoj diel, ó Zhromaždenie ríše na výšinách!

Vrav: On je Prejavom Nepoznateľného, Neviditeľného z neviditeľných, kiežby ste si to uvedomili! On vám odkryl utajovaný a chránený drahokam. Kiežby ste ho hľadali! On je všetkými Milovaný, či už v minulosti, alebo v budúcnosti. Kiežby ste naňho upriamili svoje srdce i nádeje!

Slyšali sme hlas tvojej prosby, ó Pero, a odpustili sme ti tvoje mlčanie. Čože ťa to tak nesmierne ohromilo?

Opojila ma a podmanila si ma Tvoja prítomnosť, ó Všemilovaný všetkých svetov.

Povstaň a celému stvoreniu zvestuj, že Ten, kto je nadovšetko Milosrdným, namieril kroky k Riḍvánu a vstúpil doň. Veď teda ľud do záhrady potešenia, ktorú Boh učinil trónom Svojho raja. Zvolili sme si ťa za najmocnejšiu Trúbu, ktorej zvuk ohlási zmŕtvychvstanie celého ľudstva.

Vrav: Toto je raj, na ktorého lístie Víno prehovoru zapísalo svedectvo: „Ten, kto bol ukrytý pred ľudským zrakom, sa zjavil obdarený zvrchovanosťou a mocou!“ Toto je raj, ktorého listy šelestia a oznamujú: „Ó vy, ktorí obývate nebesia i zem! Objavilo sa to, čo sa doposiaľ nikdy neobjavilo. Prišiel Ten, kto od večnosti Svoju tvár utajoval pred zrakom stvorenia.“ Zo šepkajúceho vánku, ktorý vanie medzi vetvami, vychádza hlas: „Prejavil sa Ten, kto je Zvrchovaným Pánom všetkého. Kráľovstvo prináleží Bohu,“ kým z jeho tečúcich vôd slyšať zurčanie: „Všetky oči sa radujú, pretože Ten, koho nik nevidel, ktorého tajomstvo nik neodhalil, odstránil závoj slávy a odkryl obličaj Krásy.“

V tomto raji a z výšin najvznešenejších komnát hlásali a volali nebeské panny: „Jasajte, obyvatelia ríš na výšinách, pretože prsty Toho, kto je Pradávny z dní, priamo v srdci nebies zvonia v mene nadovšetko Slávneho na Najväčší zvon. Ruky štedrosti podali pohár večného života. Pristúpte bližšie a vypite svoj diel! Pite so zdravým pôžitkom, ó vy, ktorí ste priam stelesnením žiadostivosti, vy, ktorí ste zosobnením vášnivej túžby!“

Dnes nastal deň, keď Ten, kto je Zjaviteľom mien Božích, zostúpil zo svätostánku slávy a oznámil všetkým v nebesiach a všetkým na zemi: „Odložte poháre raja i všetku životodarnú vodu, ktorú obsahujú. Veď hľa! Bahov ľud vstúpil do blaženého príbytku božskej prítomnosti a z kalicha krásy svojho Pána, Vlastníka všetkého, Najvyššieho, sa napil vína zvítania.

Zabudni na svet stvorenia, ó Pero, a obráť sa k tvári svojho Pána, Pána všetkých mien. Potom okrášli svet ozdobou priazne svojho Pána, Kráľa večných dní. Pretože vnímame vôňu dňa, keď Ten, kto je Túžbou všetkých národov, zalial kráľovstvá nevideného i videného nádherou svetla Svojich najznamenitejších mien a obklopil ich jasom žiar Svojej najmilostivejšej priazne – priazne, ktorú nevyčísli nik okrem Toho, kto je Všemocným ochrancom celého stvorenia.

Na Božie stvorenia nehľaď inak než vľúdnym a milosrdným zrakom, pretože Naša milujúca prozreteľnosť prestúpila všetko stvorené a Naša milosť obklopila zem i nebesia. Dnes nastal deň, keď praví Boží služobníci dostávajú životodarné vody zvítania, deň, keď sa z pokojne plynúcej rieky nesmrteľnosti môžu napiť tí, ktorí sú Mu blízko, a z vína Jeho prítomnosti tí, ktorí veria v Jeho jedinosť. Toto môžu učiniť, pretože uznali Toho, kto je Najvyšším a Posledným cieľom všetkých, v kom Jazyk majestátnosti a slávy zvolal: „Kráľovstvo prináleží Mne. Ja sám mu z vlastného práva panujem!“

Srdcia ľudí získavaj prostredníctvom volania Toho, kto je jediný Milovaný. Vrav: Toto je Hlas Boží, kiež by ste načúvali! Teraz nastal úsvit zjavenia Božieho, kiež by ste to vedeli! Toto je Miesto rozbresku veci Božej, kiež by ste to uznali. Toto je Zdroj prikázania Božieho, kiež by ste ho spravodlivo posudzovali! Toto je to Prejavené i Skryté tajomstvo. Kiež by ste si to uvedomili! Ó národy sveta! V Mojom mene, ktoré prevyšuje všetky ostatné mená, sa zbavte toho, čo vlastníte, a ponorte sa do tohto oceánu. V jeho hlbinách sa ukrývajú perly múdrosti a prehovoru. Tento oceán sa vlní v Mojom mene, nadovšetko Milosrdný. Tak vás poúča ten, u koho je materská kniha.

Nadovšetko Milovaný prišiel. V pravej ruke drží zapečatené víno Svojho mena. Šťastný je ten, kto sa k Nemu obráti, vypije svoj diel a zvolá: „Buď pochválený, ó Zjaviteľ znamení Božích!“ Pri spravodlivosti nadovšetko Mocného! Všetko skryté sa vďaka sile pravdy prejavilo. Na znamenie Jeho milosti bola zoslaná všetka priazeň Božia. Ľuďom boli ponúknuté všetky vody večného života. Každý jeden pohár podala ruka nadovšetko Milovaného. Pristúpte bližšie a ani na krátku chvíľku neotáľajte.

Požehnaní sú tí, ktorí sa vzniesli na perutiach odpútanosti a dospeli do postavenia, ktoré na základe príkazu Božieho zatieňuje celé stvorenie. Požehnaní sú tí, ktorých od Jeho veci neodklonili ani márne predstavy učených, ani množstvá zástupov zeme. Ó ľudia, kto z vás sa zriekne sveta a priblíži sa Bohu, Pánovi všetkých mien? Kde nájsť toho, kto sa vďaka sile Môjho mena, prevyšujúceho všetko stvorené, zbaví toho, čo ľudia vlastnia, a z celej sily bude ľpieť k tomu, čo mu prikázal dodržiavať Boh, poznajúci nevidené i videné? Tak bola ľuďom zoslaná Jeho štedrosť, naplnené Jeho svedectvo a Jeho dôkazy zažiarili nad obzorom milosrdenstva. Bohatá odmena čaká toho, kto uveril a zvolal: „Si oslavovaný, ó Milovaný všetkých svetov! Velebené buď Tvoje meno, ó Ty, Túžba všetkých chápajúcich sŕdc!“

Pri spomienke na deň vrcholnej blaženosti jasaj nesmiernou radosťou, ó Bahov ľud! Ide o deň, keď prehovoril Jazyk Pradávneho z dní, opúšťajúc Svoj dom a prichádzajúc k miestu, z ktorého celé stvorenie zaplavil nádherou Svojho mena, nadovšetko Milosrdný. Boh Nám je svedkom. Keby sme zjavili skryté tajomstvá tohto dňa, všetci tí, ktorí prebývajú na zemi i v nebesiach, by upadli do mdlôb a zosnuli by, s výnimkou tých, ktorých by ochránil Boh, nadovšetko Mocný, Vševediaci, nadovšetko Múdry.

Slová Božie majú na Toho, kto je Zjaviteľom nepochybných dôkazov, taký opojný účinok, že Jeho pero sa už nemôže pohybovať. Týmito slovami tabuľku uzatvára: „Niet Boha okrem Mňa, Najvznešenejšieho, Najsilnejšieho, Najznamenitejšieho, Vševediaceho.“

Pero zjavenia hlása: „V tento deň kráľovstvo prináleží Bohu!“ Jazyk sily volá: „V tento deň patrí vskutku všetko panstvo Bohu!“ Fénix ríš na výsostiach sa ozýva z nesmrteľnej vetvy: „Sláva všetkej výnimočnosti prislúcha Bohu, Neporovnateľnému, všetko si Podmaňujúcemu!“ Tajuplná holubica z blaženej besiedky vo večnom raji vyhlasuje: „Zdroj všetkej štedrosti pochádza v tento deň od Boha, Jediného, Odpúšťajúceho!“ Vtáča trónu nôti nápev v hniezde svätosti: „Zvrchovaná vláda sa v tento deň nepripisuje nikomu inému okrem Boha, ktorému sa nik nevyrovná ani Mu nik nie je podobný a ktorý je Najsilnejší, všetko si Podmaňujúci!“ Najvnútornejšia podstata všetkého vydáva svedectvo: „V tento deň plynie všetko odpustenie od Boha, s ktorým sa nik nemôže porovnávať, ktorému sa nik nemôže stavať na roveň, Zvrchovaného ochrancu všetkých ľudí a Utajiteľa ich hriechov.“ Jadro slávy pozdvihlo hlas ponad Moju hlavu a zvolalo z takých výšok, že ich ani pero, ani jazyk v žiadnej miere nemôže opísať: „Boh mi je svedkom! Ten Pradávny z večných dní prišiel opásaný majestátnosťou a silou. Niet iného Boha okrem Neho, nadovšetko Slávneho, nadovšetko Mocného, zo všetkých Najvyššieho, nadovšetko Múdreho, všetkým Prenikajúceho, Vševidiaceho, so všetkým Oboznámeného, Zvrchovaného ochrancu, Zdroja večného svetla!“

Ó Môj služobník, ktorý si vyhľadal spokojnosť Boha a ľnul si k Jeho láske v deň, keď od Neho odišli všetci okrem niekoľkých, ktorí boli obdarení chápaním! Kiež ťa Boh prostredníctvom Svojej milosti veľkoryso, nepomíňajúco a na veky odmení, pretože si Ho vyhľadal v deň, keď bol zrak zaslepený. Vedz, že ak by sme ti zjavili čo i len pár kvapiek zo spŕšky, ktorá sa na Nás rozhodnutím Božím zniesla z rúk závistlivcov a zlomyseľníkov, zaplakal by si veľkým plačom a dňom i nocou by si opalakával naš údel. Och, kiež by sa našla vnímavá a nestranná duša, ktorá by doznala divy tohto zjavenia – divy, ktoré ohlasujú mocnárstvo Božie a veľkosť Jeho sily. Kiež by taký človek povstal a jedine kvôli Bohu by neverejne i otvorene nabádal ľudí. Azda by sa vynasnažili pomôcť tomuto Ukrivdenému, ktorého tak nesmierne sužovali strojcovia bezprávia.

Nazdávam sa, že slyším hlas Ducha Svätého, ktorý spoza Mňa volá a vraví: „Obmeň námet a zmeň tón, aby srdce toho, kto na Tvoju tvár uprel zrak, nezosmutnelo.“ Vrav: V minulosti som prostredníctvom milosti Boha a Jeho moci od nikoho nevyhľadával pomoc a ani v budúcnosti nebudem nikoho o pomoc žiadať. To On Mi v dňoch vyhnanstva v Iraku pomohol silou pravdy. To On Mi poskytol ochranu v čase, keď proti Mne brojili kmene zeme. To On Mi umožnil odísť z mesta tak, že som bol odetý do majestátnosti, ktorú neuznajú len popierači a zlomyseľníci.

Vrav: Armádou Mi je spoliehanie sa na Boha. Ľudom Mi je sila dôvery v Neho. Láska Mi je vlajkou a spoločníkom spomienka na Boha, Zvrchovaného Pána všetkého, Najsilnejšieho, nadovšetko Slávneho, Nepodmieneného.

Povstaň, ó putujúci na ceste lásky Božej, a pomôž Jeho veci. Vrav: Ó ľud, nevymeň tohto Mládenca za svetskú márnivosť či za nebeské potešenie. Pri spravodlivosti jedného pravého Boha! Jeden z Jeho vlasov predstihne všetko, čo je v nebesiach, a všetko, čo je na zemi. Vyvarujte sa, ó ľudia, aby vás lákalo opustiť Ho výmenou za zlato a striebro, ktoré vlastníte. Nech je Jeho láska vašim dušiam studnicou pokladov v deň, keď vám neprospeje nič iného okrem Neho, v deň, keď sa bude otriasať každý pilier, keď ľuďom nabehne husia koža, keď budú všetky oči s hrôzou hľadieť dohora. Vrav: Ó ľudia! Buďte bohabojní a neodvráťte sa pohŕdavo od Jeho zjavenia. Padnite pred Bohom na tvár a dňom i nocou oslavujte Jeho chválu.

Nech tvoja duša planie plameňom tohto neutíchajúceho ohňa, ktorý horí v samotnom srdci sveta tak, že vody sveta nebudú môcť schladiť jeho žiaru. Spomínaj teda svojho Pána, aby nedbalí spomedzi Našich služobníkov mohli byť nabádaní prostredníctvom tvojich slov a aby sa srdce spravodlivých potešilo.

Vrav: Ó ľudia! Tomuto dňu sa nič nevyrovná. Podobne neporovnateľný musí byť i jazyk, ktorý oslavuje chválu Túžby všetkých národov a neporovnateľný musí byť čin, ktorý si nárokuje na to, aby bol v Jeho očiach prijateľný. Po tomto dni túžil celý ľudský rod, že azda naplní to, čo prináleží jeho postaveniu a čo je hodno jeho osudu. Požehnaný je ten človek, ktorému záležitosti sveta nezabránili v tom, aby uznal Toho, kto je Pán všetkého.

Ľudské srdcia sú natoľko zaslepené, že ich apatiou neotrasie ani rozvrátenie mesta, ani rozdrvenie hory v prach, ba ani rozpuknutie zeme. Zmienky v Písmach boli odhalené, znamenia v nich zaznamenané boli zjavené a prorocké volanie zaznieva neustále. A predsa všetci okrem tých, ktorých sa Bohu zapáčilo viesť, sú zmätení v omámení svojou nedbalosťou!

Povšimni si, ako každý deň postihuje svet nová pohroma. Jeho súženie sa neustále prehlbuje. Od chvíle, keď bola zjavená Súriy-i-Ra’ís (Tabuľka Ra’ísovi), až dodnes sa ani svet neutíšil, ani srdcia ľudí nenašli pokoj. Raz ním otriasali rozbroje a škriepky, inokedy ním zmietali vojny a padol za obeť neprekonateľným chorobám. Jeho nemoc sa začína podobať stavu úplnej beznádejnosti, pretože Pravému lekárovi bránia podať liek, kým na mastičkárov sa hľadí priaznivo a dostáva sa im úplná voľnosť konať. … Prach vzbury zatemnil srdcia ľudí a oslepil im zrak. Onedlho pocítia dôsledky toho, čo ich ruky učinili v deň Boží. Tak vás na príkaz Najsilnejšieho, nadovšetko Mocného, varuje Ten, kto je so všetkým Oboznámený.

Pri tom, kto je Veľkým oznámením! Nadovšetko Milosrdný prišiel obdarený nepochybnou zvrchovanosťou. Bola určená váha a všetci, ktorí prebývajú na zemi, sa zhromaždili. Ozvalo sa zatrúbenie na trúbu a hľa, všetky oči s hrôzou pohliadli dohora a srdcia všetkých, ktorí sú v nebesiach i na zemi, sa zachveli. Výnimku tvorili tí, ktorých oživil dych veršov Božích a ktorí sa od všetkého odpútali.

Dnes nastal deň, keď zem rozpovie svoju zvesť. Strojcovia bezprávia sú jej bremenom, kiež by ste to chápali! Luna planých výmyslov sa rozpukla a z nebies vyšiel prenikavý dym. Vidíme ľudí zrazených na kolená, ohromených strachom z tvojho Pána, nadovšetko Mocného, Najsilnejšieho. Hlásnik zvolal a ľudia boli roztrhaní. Taký veľký bol nápor Jeho hnevu. Ľudia po ľavici vzdychajú a stonajú. Ľudia po pravici bývajú vo vznešených obydliach, z rúk nadovšetko Milosrdného pijú Víno, ktoré je vskutku životom, a sú vskutku blažení.

Zem sa otriasla, hory sa pominuli a pred Nami sa v šíkoch objavili anjeli. Väčšina ľudí je vo svojom opojení zmätená a na tvárach sa im zračia stopy hnevu. Tak sme zhromaždili strojcov bezprávia. Vidíme, ako sa ponáhľajú za svojou modlou. Vrav: V tento deň si nik nemôže byť istý pred rozhodnutím Božím. Dnes je vskutku žalostný deň. Upozorňujeme ich na tých, ktorí ich zviedli. Vidia ich, no nepoznávajú ich. Majú omámený zrak. Vskutku predstavujú zaslepený ľud. Dôkazom je im nactiutŕhanie, ktoré vyriekli. Ich nactiutŕhanie však odsúdil Boh, Pomocník v nebezpečí, Sebedostačujúci. Podstata zla vyvoláva v ich srdciach zlobu a sú sužovaní mukami, ktoré nik neodvráti. Náhlia sa k zlovoľným, majúc známky strojcov bezprávia. Takto konajú.

Vrav: Zvinul nebesia, zem drží vo Svojom zovretí, podvodníkov chytil za pačesy, a predsa nepochopili. Pijú kalnú vodu, a nevedia o tom. Vrav: Volanie zaznelo a ľudia vyšli z hrobov a vstávajúc hľadia naokolo. Niektorí sa poponáhľali a dospeli k dvoru milosrdného Boha, iní v pekelnom ohni padli na tvár, kým ďalších sa zmocnil zmätok. Boli zjavené verše Božie, a predsa sa od nich odvrátili. Boli prejavené Jeho dôkazy, a predsa si toho nie sú vedomí. A keď sa počas veselia podívajú na tvár nadovšetko Milosrdného, ich vlastné tváre zosmutnejú. Náhlia sa do pekelného ohňa a mýlia si ho so svetlom. Vzdialené je Bohu to, čo si pochabo predstavujú! Vrav: Či už sa radujete, alebo vami lomcuje hnev, nebesia sa rozpukli a Boh zostúpil so žiarivou zvrchovanosťou. Všetko stvorené počuť, ako volá: „Kráľovstvo prináleží Bohu, nadovšetko Mocnému, Vševediacemu, nadovšetko Múdremu!“

Navyše vedz, že Nás uvrhli do sužujúceho väzenia a následkom toho, čo učinili ruky bezvercov, Nás obkľúčili zástupy krutosti. Avšak radosti, ktorú tento Mládenec zakúsil, sa nevyrovná žiadne pozemské potešenie. Pri Bohu! Rany, ktoré utŕžil v rukách utláčateľov, nemôžu Jeho srdce nikdy zarmútiť. Ba ani Ho nemôže rozosmutnieť prevaha tých, ktorí popreli Jeho pravdu.

Vrav: Trýzeň je obzorom Môjho zjavenia. Nad ním žiari dennica milosti, pričom vrhá svetlo, ktoré nezatienia ani oblaky planých ľudských výmyslov, ani márnivé predstavy útočníkov.

Kráčaj v šľapajach svojho Pána a pamätaj na Jeho služobníkov rovnako, ako On pamätá na teba. Nech ťa neodstraší ani vrava nedbalých, ani nepriateľský meč. … Šír doďaleka ľúbezné vône svojho Pána a v službe Jeho veci ani len na okamih nezaváhaj. Nadchádza deň, keď bude ohlásené víťazstvo tvojho Pána, vždy Odpúšťajúceho, Najštedrejšieho.

Vrav: Dali sme, aby rieky božského prehovoru vytekali z Nášho trónu, aby z prste vašich sŕdc vzišli jemné byliny múdrosti a porozumenia. Či nebudete vďační? Tí, ktorí pohŕdajú uctievaním svojho Pána, budú z tých, ktorí budú zavrhnutí. A i keď sú im Naše verše často opakované, pretrvávajú v pyšnom pohŕdaní a v hrubom porušovaní Jeho zákonov a nevedia o tom. Tých, ktorí v Neho neuverili, zatieni čierny kúdoľ. Ich „hodina“ nadišla počas ich veselia. Chytil ich za pačesy, a predsa to nepochopili.

To, čo sa stať muselo, sa náhle stalo. Hľa, ako pred tým utekajú! Udialo sa to, čo bolo nevyhnutné. Povšimni si, ako to zahodili za hlavu! Dnes nastal deň, keď každý človek zuteká sám od seba, nehovoriac už o jeho príbuzných. Kiež by ste tomu porozumeli! Vrav: Pri Bohu! Ozvalo sa zatrúbenie na trúbu a hľa, ľudstvo pred nami upadlo do mdlôb! Zvestovateľ už ohlásil a Zvolávateľ zvolal: „Kráľovstvo prináleží Bohu, Najsilnejšiemu, Pomocníkovi v nebezpečí, Sebedostačujúcemu!“

Dnes nastal deň, keď budú všetky oči s hrôzou hľadieť dohora, deň, keď sa budú chvieť srdcia tých, ktorí prebývajú na zemi, s výnimkou niektorých, ktorých sa tvojmu Pánovi, Vševediacemu, nadovšetko Múdremu, zapáčilo zachrániť. Všetky tváre stmavli až na tie, ktorým milosrdný Boh udelil žiarivé srdce. Omámený je zrak tých, ktorí otvorene odmietli pohliadnuť na tvár Boha, nadovšetko Slávneho, nadovšetko Chváleného.

Vrav: Azda ste nečítali Korán? Prečítajte si ho, aby ste mohli nájsť pravdu, pretože táto kniha je vskutku priamou cestou. Predstavuje cestu Božiu pre všetkých, ktorí sú v nebesiach, i pre všetkých, ktorí sú na zemi. Ak je vám Korán ľahostajný, Bayán nemôžete považovať za vzdialený. Hľa, otvorený vám leží pred očami! Čítajte jeho verše, aby ste vari nevykonali to, čo spôsobilo, že Poslovia Boží žialili a nariekali.

Poponáhľajte sa z hrobov! Ako dlho mienite spať? Už sa ozvalo druhé zatrúbenie na trúbu. Na kohože hľadíte? Toto je váš Pán, Milosrdný Boh. Pohliadnite na to, ako popierajú Jeho znamenia! Zem sa otriasla veľkým otrasom a zhodila svoje bremä. Azda to nepripustíte? Vrav: Či neuznáte to, ako sa hory stali hromadou vlny, ako ľudí ťaží hrozivá majestátnosť veci Božej? Pohliadnite, ako sa z domov stali prázdne trosky a oni samotní topiacim sa zástupom.

Dnes nastal deň, keď v oblakoch poznania zostúpil nadovšetko Milosrdný odetý do zjavnej zvrchovanosti. On dobre pozná ľudské skutky. Práve Jeho slávu si nik nemôže zameniť, kiež by ste to chápali. Nebesia každého náboženstva sa rozdvojili, zem ľudského porozumenia sa rozpukla a vidno zostupovať anjelov Božích. Vrav: Dnes nastal deň vzájomného podvádzania sa. Kamže sa utiekate? Hory sa pominuli, nebesia boli zvinuté a celú zem drží vo Svojom zovretí, kiež by ste to chápali. Kto vás ochráni? Nik, pri tom, kto je nadovšetko Milosrdný! Nik okrem Boha, nadovšetko Mocného, nadovšetko Slávneho, Blahodarného. Každá žena, ktorá mala v lone bremä, sa ho zbavila. V tento deň, keď sa zhromaždili ľudia i anjeli, vidíme ľudí omámených.

Vrav: Má niekto pochybnosti o Bohu? Hľa, ako prišiel z nebies Svojej milosti obklopený silou a obdarený zvrchovanosťou! Má niekto pochybnosti o Jeho znameniach? Otvorte oči a zvážte Jeho jasné dôkazy! Raj leží po vašej pravici a priblížil sa k vám, kým peklo sa rozohnilo. Všimni si jeho stravujúce plamene! Na znak Nášho milosrdenstva sa poponáhľajte vstúpiť do raja a z rúk nadovšetko Milosrdného pite Víno, ktoré vskutku predstavuje život.

Pi so zdravým pôžitkom, ó Bahov ľud. Ty si vskutku ten, ktorý bude blažený. K tomuto dospeli tí, ktorí sú blízko k Bohu. Toto je tá tečúca voda, ktorú vám váš Pán, milosrdný Boh, prisľúbil ako odmenu v Koráne a neskôr i v Bayáne. Požehnaní sú tí, ktorí sa jej napijú.

Ó Môj služobník, ktorý si ku Mne obrátil tvár! Vzdávaj vďaku Bohu za to, že ti z tohto väzenia zoslal túto tabuľku, aby si ľuďom mohol pripomínať dni svojho Pána, nadovšetko Slávneho, Vševediaceho. Takto sme pre teba prostredníctvom vôd Našej múdrosti a prehovoru položili základy tvojej viery. Toto je vskutku voda, na ktorej bol ustanovený trón tvojho Pána. „Jeho trón stál na vodách.“ Premýšľaj o tom vo svojom srdci, aby si to mohol pochopiť. Vrav: Pochválený buď Boh, Pán všetkých svetov.

Každému vnímavému a osvietenému srdcu je zrejmé, že Boh, tá Nepoznateľná podstata, Božská bytosť, je nesmierne povznesený nad každý ľudský prídomok, akým je telesné bytie, vzostup či zostup, východ či návrat. Veľmi vzdialené by bolo Jeho sláve to, že by Mu ľudský jazyk mohol primerane chválorečiť alebo ľudské srdce pochopiť Jeho nepreniknuteľnú záhadu. On je a vždy bol zahalený do pradávnej večnosti Svojej podstaty a vo Svojom jadre po večnosť zostane skrytý pred zrakom ľudí. „Žiaden zrak Ho nepojme, On však Svojím zrakom poníma všetko. On je Tajomný, všetko Vnímajúci.“ ...

Takto boli dvercia k poznaniu Pradávneho z dní zatvorené pred tvárou všetkých bytostí. Zdroj nekonečnej milosti spôsobil, že tieto žiarivé Drahokamy svätosti sa z ríše ducha objavili vo vznešenej podobe ľudského chrámu a prejavili sa všetkým ľuďom, aby mohli svet oboznámiť so záhadami Nemennej bytosti a rozpovedať o tajomstvách Jej nepominuteľnej podstaty, a to podľa Jeho výroku: „Jeho milosť predstihla všetko. Moja milosť zahŕňa všetkých.“

Tieto Posvätené zrkadlá, tieto Úsvity pradávnej slávy predstavujú na zemi všetky do jedného Zástupcov Toho, kto je Stredobod vesmíru, jeho podstata a konečný cieľ. Ich poznanie a sila pochádza od Neho a od Neho získavajú svoju zvrchovanosť. Krása ich obličaja je len odleskom Jeho obrazu a ich zjavenie znamením Jeho nesmrteľnej slávy. Sú Pokladmi božského poznania a Pokladnicou nebeskej múdrosti. Prostredníctvom Nich sa odovzdáva milosť, ktorá je nekonečná, a vďaka Nim sa zjavuje svetlo, ktoré nikdy nemôže vyhasnúť. ... Tieto Svätostánky svätosti, tieto Prvotné zrkadlá, ktoré odrážajú svetlo nepomíňajúcej slávy, sú iba výrazom Toho, kto je Neviditeľným z neviditeľných. Vďaka zjaveniu týchto Drahokamov božskej cnosti sa prejavia všetky mená a prídomky Božie, akými sú poznanie a moc, zvrchovanosť a vláda, milosrdenstvo a múdrosť, sláva, štedrosť a milosť.

Tieto prídomky Božie nie sú a nikdy neboli zvlášť udelené niektorým Prorokom, pričom by iným boli upreté. Naopak, všetci Proroci Boží, Jeho obľúbení, Jeho svätí a vyvolení Poslovia, sú bez výnimky Nositelia Jeho mien a Stelesnenia Jeho prídomkov. Líšia sa len v sile Svojho zjavenia a v relatívnej intenzite Svojho svetla. Tak, ako zjavil: „Niektorým Apoštolom sme umožnili vyniknúť nad ostatnými.“

Preto je zjavné a zrejmé, že v svätostánkoch týchto Prorokov a Bohom vyvolených sa odráža svetlo Jeho nespočetných mien a vznešených prídomkov. A to i napriek tomu, že svetlo niektorých z týchto prídomkov sa z týchto Žiarivých chrámov môže alebo nemusí pred zrakmi ľudí navonok prejavovať. Z toho, že tieto Podstaty odpútanosti určitý prídomok Boží navonok neprejavujú, v žiadnom prípade nevyplýva, že tí, ktorí sú Úsvitmi Božích prídomkov a Pokladnicami Jeho svätých mien, ich v skutočnosti nemajú. Každá jedna z týchto Osvietených duší, týchto Pôvabných obličajov, teda bola obdarená všetkými prídomkami Božími, akými sú zvrchovanosť, vláda a podobne, i napriek tomu, že zdanlivo sú pozbavené všetkej svetskej majestátnosti. ...

S určitosťou vedz, že Nevidený nemôže Svoju podstatu učiniť telom a zjaviť ju ľuďom. On je a navždy bude nesmierne povznesený nad všetko, čo možno spomenúť či vnímať. Z výšin slávy Jeho hlas vždy oznamuje: „Vskutku, Ja som Boh. Niet Boha okrem Mňa, Vševediaceho, nadovšetko Múdreho. Prejavil som sa ľuďom a zoslal som im Toho, kto je Úsvitom znamení Môjho zjavenia. Skrze Neho som dal, aby celé stvorenie dosvedčovalo, že niet iného Boha okrem Neho, Neporovnateľného, so všetkým Oboznámeného, nadovšetko Múdreho.“ Toho, kto je vždy ukrytý pred zrakom ľudí, nemožno nikdy poznať inak než prostredníctvom Jeho Prejavu a Jeho Prejav nemôže uviesť žiaden väčší dôkaz pravdy Svojho poslania než Svoju vlastnú osobu.

Ó Salmán! Dvercia k poznaniu Pradávnej bytosti vždy boli a naveky budú zatvorené pred tvárou ľudí. Porozumenie žiadneho človeka nikdy nedospeje k Jeho svätému dvoru. Avšak na znak Svojho milosrdenstva a na dôkaz Svojej láskyplnosti prejavil ľuďom Úsvity Svojho božského vedenia, Symboly Svojej božskej jedinosti a prikázal, že poznanie týchto Posvätených bytostí bude totožné s poznaním Jeho samotného. Každý, kto ich poznal, spoznal i Boha. Každý, kto načúval ich volaniu, naslúchal i hlasu Božiemu, a každý, kto dosvedčil pravdu ich zjavenia, dosvedčil i pravdu samotného Boha. Každý, kto sa od nich odvrátil, odvrátil sa i od Boha, a každý, kto v nich neuveril, neuveril ani v Boha. Každý z nich je Cestou Božou, ktorá tento svet spája s ríšou na výšinách, a je Vlajkou Jeho pravdy každému v kráľovstvách zeme i nebies. Sú Prejavmi Božími medzi ľuďmi, dôkazmi Jeho pravdy a znameniami Jeho slávy.

Nositelia zverenectva Božieho sa národom zeme zjavujú ako Predstavitelia novej veci a Nositelia nového posolstva. Pretože sú všetky tieto Vtáčatá nebeského trónu zoslané z nebies vôle Božej a keďže všetky zvestujú Jeho neodolateľnú vieru, považujeme ich za jednu dušu a za rovnakú osobu. Veď všetky pijú z jediného pohára lásky Božej a zakúšajú z plodov toho istého stromu jednoty.

Každý tento Prejav Boží má dvojaké postavenie. Prvé predstavuje postavenie vyslovenej abstrakcie a zásadnej jednoty. Ak ich z tohto pohľadu všetkých nazývaš jedným menom a opisuješ ich tým istým prídomkom, neodchýlil si sa od pravdy. Tak, ako zjavil: „Medzi Jeho Poslami nečiníme žiadny rozdiel.“ Veď všetci zvolávajú ľud zeme, aby uznal jedinosť Božiu, a zvestujú im Kawthar nekonečnej milosti a štedrosti. Všetci sú odetí do prorockého rúcha a sú poctení plášťom slávy. Tak zjavil Muḥammad, Bod Koránu: „Som všetkými Prorokmi.“ Podobne vraví: „Som prvý Adam, Noe, Mojžiš a Ježiš.“ Podobné vyhlásenia učinil i ‘Alí. Takéto výroky, ktoré naznačujú zásadnú jednotu týchto Predstaviteľov jedinosti, zažiarili tiež z Riečísk Božieho nesmrteľného prehovoru i z Pokladníc drahokamov božského poznania a boli zaznamenané v Písmach. Tieto Obličaje prijímajú božský príkaz a sú Úsvitmi Jeho zjavenia. Toto zjavenie je povznesené nad závoje mnohosti a nad potrebu čísel. Tak vraví: „Naša vec je len jedna.“ Pretože Vec je jedna a tá istá, jej Predstavitelia musia byť jedni a tí istí. Podobne riekli imámovia Muḥammadovej viery, tie lampy istoty: „Muḥammad je náš prvý, Muḥammad je náš posledný, Muḥammad je nám všetkým.“

Je ti jasné a zrejmé, že všetci Proroci sú Chrámy veci Božej a že sa objavili odetí do rozličného šatu. Ak budeš hľadieť všímavým zrakom, uzrieš, že všetci prebývajú v rovnakom svätostánku, vznášajú sa v rovnakom nebi, sedia na rovnakom tróne, vyslovujú rovnaké výroky a zvestujú tú istú vieru. To je jednota týchto Podstát bytia, týchto Žiar nekonečnej a nezmernej nádhery! Každý z týchto Prejavov svätosti vraví pravdu, ak vyhlási: „Som návratom všetkých Prorokov.“ Podobne v každom zjavení nastáva návrat predchádzajúceho zjavenia, čoho pravdivosť je jasne doložená. ...

Druhým je postavenie odlišnosti a týka sa sveta stvorenia a jeho ohraničenia. V tomto ohľade má každý Prejav Boží vlastnú osobitosť, presne predpísané poslanie, predurčené zjavenie a jasne stanovené ohraničenie. Každý z nich je známy pod iným menom, každému prislúcha určitý prídomok, každý plní stanovené poslanie a každému je zverené isté zjavenie. Tak, ako vraví: „Niektorým Apoštolom sme umožnili vyniknúť nad ostatnými. K niektorým prehovoril Boh, niektorých vyzdvihol a povýšil. A Ježišovi, Synovi Márie, sme dali zjavné znamenia a posilnili sme Ho Duchom Svätým.“

Práve z dôvodu tejto rôznosti v ich postavení a poslaní sa zdá, že slová a prehovory plynúce z týchto Prameňov božského poznania sa rozchádzajú a líšia. Inak v očiach tých, ktorí sú zasvätení do tajomstiev božskej múdrosti, vyjadrujú všetky ich prehovory v skutočnosti len jednu pravdu. Väčšina ľudí nedocenila tie postavenia, o ktorých sme hovorili, a preto sú zmätení a zúfajú nad rôzniacimi sa prehovormi Prejavov, ktoré sú v podstate jeden a ten istý.

Vždy bolo zrejmé, že všetky tieto odlišnosti v prehovore možno pripísať rozdielnosti v postavení. Z hľadiska ich jednoty a výsostnej odpútanosti sa teda prídomky Božstva, božskosti, zvrchovanej jedinosti a najvnútornejšej podstaty týkajú týchto Podstát bytia, pretože všetky obývajú trón božského zjavenia a sedia na stolci božského utajenia. Vďaka tomu, že sa objavia, sa prejavuje zjavenie Božie a vďaka ich obličaju sa zjavuje krása Božia. Preto teda bolo slyšať slová samotného Boha vyrieknuté Prejavmi Božskej bytosti.

Vo svetle ich druhého postavenia – postavenia odlišnosti, rozlíšenia, dočasného obmedzenia, vlastností a noriem – prejavujú úplné postavenie služobníka, krajnú núdzu a dokonalé sebazapretie. Tak, ako povedal: „Som služobník Boží. Som len človek ako vy.“

Ktorýkoľvek zo všetko zahŕňajúcich Prejavov Božích vskutku vraví pravdu, keď vyhlási: „Ja som Boh!“ O tom niet pochýb. Pretože opakovane sme dokázali, že prostredníctvom ich zjavenia, ich prídomkov a mien sa vo svete prejavuje zjavenie Boha, Jeho meno a Jeho prídomky. Tak zjavil: „Tie šípy prišli od Boha, nie od Teba!“ A tiež vraví: „Vpravde, tí, ktorí prisahajú vernosť tebe, vlastne prisahajú vernosť Bohu.“ A tiež každý z nich by vravel pravdu, nepopierateľnú pravdu, keby riekol: „Som Posol Boží.“ Tak, ako vraví: „Muḥammad nie je otec žiadneho z mužov medzi vami. On je Posol Boží.“ V tomto svetle sú všetci len Poslami toho Dokonalého kráľa, tej Nemennej podstaty. A všetci by vskutku bez najmenších pochybností vraveli pravdu, keby vyhlásili: „Som Pečať Prorokov.“ Pretože všetci sú len jednou osobou, jednou dušou, jedným duchom, jednou bytosťou, jedným zjavením. Všetci sú prejavom „Začiatku“ a „Konca“, „Prvého“ a „Posledného“, „Videného“ a „Skrytého“ – to všetko prináleží Tomu, kto je Najvnútornejšia duša duší a Večná podstata podstát. A zjavným a neodškriepiteľným by bolo i to, keby povedali: „Sme Služobníci Boží.“ Pretože sa prejavili v najvyššom stave služby – služby, akú žiaden človek nemôže dosiahnuť. Preto tieto Podstaty bytia tvrdili v okamihoch, keď boli ponorené do oceánov pradávnej a večnej svätosti alebo keď sa vznášali v najvznešenejších výšinách božských záhad, že ich prehovor je hlas Božstva, volanie samotného Boha.

Keby sa vnímavé oko otvorilo, uznalo by, že v takomto stave sa pred tvárou Toho, kto je všetkým Prenikajúci a Nemenný, považovali za úplne nejestvujúcich. Zdá sa, že sa považovali za výslovnú ničotu a zmienku o sebe pokladali na tomto dvore za rúhanie. Pretože i to najmenšie zašepkanie vlastného ja je na takomto dvore dôkazom sebapresadzovania a nezávislého bytia. V očiach tých, ktorí na tento dvor dospeli, je už i samotná takáto zmienka žalostným previnením. O čo žalostnejšie by bolo, keby sa v tej prítomnosti spomenulo čokoľvek iné, keby sa ľudské srdce, jazyk, myseľ či duša zaoberali iným než Všemilovaným, keby ľudské oči uzreli iný obličaj než Jeho krásu, keby ľudský sluch naslúchal inému nápevu než Jeho hlasu a keby ľudské nohy kráčali po inej ceste než po Jeho ceste. ...

Práve z dôvodu tohto postavenia si nárokovali hlas Božstva a podobne, kým pre svoje postavenie Poslov sa vyhlásili za Poslov Božích. V každom prípade vyslovili to, čo si príležitosť vyžiadala, a sebe pripisovali všetky vyhlásenia, počínajúc vyhláseniami z ríše božského zjavenia až po ríšu stvorenia, z panstva Božstva až po panstvo pozemského bytia. Tak je teda bez najmenších pochybností pravdivý každý ich prehovor, či už sa týka ríše Boha, Pána, Proroka, Posla, Strážcu, Apoštola alebo Služobníka. Preto treba pozorne zvážiť výroky, ktoré sme citovali na dôkaz Nášho výkladu, aby odlišné prehovory Prejavov Nevideného a Úsvitov svätosti už viac neznepokojovali dušu a nemiatli myseľ.

Uvažuj o predošlých pokoleniach. Všimni si, že vždy, keď Dennica božskej štedrosti zaliala svet svetlom Svojho zjavenia, ľudia Jej dňa proti Nej povstali a popreli Jej pravdu. Tí, ktorí boli považovaní za vodcov ľudí, sa neustále snažili svojim nasledovníkom zabrániť v tom, aby sa obrátili k Tomu, kto je Oceánom bezmedznej štedrosti Božej.

Hľa, ako ľud v dôsledku rozsudku vyneseného súdobými duchovnými uvrhol do ohňa Abraháma, Priateľa Božieho. Mojžiš, ktorý sa zhováral s nadovšetko Mocným, bol odsúdený ako luhár a nactiutŕhač. Premýšľaj o tom, ako s Ježišom, Duchom Božím, zaobchádzali Jeho nepriatelia i napriek Jeho neobyčajnej miernosti a dokonalej láskyplnosti Jeho srdca. Odpor, ktorému musela táto Podstata bytia a Pán videného i nevideného čeliť, bol taký ľúty, že nemal ani kam skloniť hlavu. Neustále putoval z miesta na miesto, nemajúc trvalého obydlia. Uvažuj o tom, čo postretlo Muḥammada, Pečať Prorokov (Kiež Mu je obetovaný život všetkého ostatného!). Aká ukrutná bola sužoba, ktorú vodcovia židovského ľudu a uctievačov modiel navŕšili na Toho, kto je Zvrchovaným pánom všetkého, za to, že hlásal jedinosť Boha a pravdivosť Svojho posolstva! Pri spravodlivosti Mojej veci! Moje pero vzdychá a všetko stvorené narieka veľkým nárekom pre strasti z rúk tých, ktorí porušili zmluvu Božiu, nedodržali Jeho závet, odmietli Jeho dôkazy a škriepili sa o Jeho znameniach. Tak ti spomíname rozprávanie o tom, čo sa stalo v zašlých dňoch. Azda porozumieš!

Zistil si, ako žalostne boli sužovaní Proroci Boha, Jeho Poslovia a vyvolení. Rozjímaj chvíľu o pohnútkach a dôvodoch, ktoré takéto prenasledovanie spôsobili. V žiadnej dobe, v žiadnom zriadení neunikli Proroci Boží rúhaniu nepriateľov, krutosti utláčateľov, odsúdeniu zo strany súdobých učených, ktorí vystupovali v preoblečení bezúhonnosti a zbožnosti. Dňom i nocou pretrpeli také muky, že ich nik nevypočíta, s výnimkou poznania jedného pravého Boha (Velebená buď Jeho sláva!).

Uvažuj o tomto Ukrivdenom! Hľa, ako toto pokolenie odmietlo Jeho právomoc a vzbúrilo sa proti Nemu, hoci pravdivosť Jeho veci dokladajú najjasnejšie dôkazy, hoci sa splnili proroctvá, ktoré v neomylnom jazyku vyslovil, hoci ľudí zaplavil spŕškami Svojho rozmanitého a božsky vnuknutého poznania i napriek tomu, že sa nepočítal medzi učených, nechodil do škôl a nemal skúsenosti s rozpravami bežnými medzi duchovnými. Po väčšinu života Ho horko sužovalo zovretie nepriateľov. Jeho utrpenie vyvrcholilo v tomto ťaživom väzení, kam Ho utláčatelia tak nespravodlivo uvrhli. Nech Boh dá, aby si prenikavým zrakom a žiarivým srdcom dokázal sledovať to, čo sa udialo, a to, čo sa deje, premýšľajúc o tom vo svojom srdci, aby si mohol uznať to, čo v tento deň väčšina ľudí nevníma. Pros Boha, aby ti umožnil vdýchnuť ľúbeznú vôňu Svojho dňa, podieľať sa na bezmedznom výleve Jeho milosti, vďaka Jeho milostivej priazni vypiť svoj diel z najväčšieho oceánu, ktorý sa v tento deň vlní v mene Pradávneho kráľa, a zostať v Jeho veci neochvejným a nehnuteľným ako hora.

Vrav: Buď sláva Tebe, ktorý si spôsobil, že pred rozmanitými prejavmi Tvojej moci všetci svätí priznávajú svoju bezmocnosť a že pri žiarivosti Tvojej pretrvávajúcej slávy každý Prorok uznáva Svoju ničotnosť. Úpenlivo Ťa prosím pri Tvojom mene, ktoré odomklo brány nebies a naplnilo vytržením Zhromaždenie na výsostiach, aby si mi v tento deň umožnil slúžiť Ti a posilnil ma, aby som dodržiaval to, čo si vo Svojej knihe predpísal. Ó môj Pane, Ty vieš, čo je vo mne, ja však neviem, čo je v Tebe. Ty si Vševediaci, so všetkým Oboznámený.

Vyvarujte sa toho, ó veriaci v jedinosť Božiu, aby vás lákalo činiť rozdiely medzi niektorými Prejavmi Jeho veci či rozlične posudzovať znamenia, ktoré sprevádzali a oznamovali ich zjavenie. Toto je vskutku pravý význam božskej jednoty, ak ste z tých, ktorí túto pravdu chápu a veria v ňu. Navyše buďte uistení, že Boh prikázal skutky a činy každého jedného Prejavu Božieho, ba dokonca všetko, čo sa ich týka, a čokoľvek, čo v budúcnosti zjavia. To všetko odráža Jeho vôľu a zámer. Každý, kto bude čo i len v najmenšom rozlišovať ich osoby, ich slová, ich posolstvá, ich skutky a spôsoby, vskutku neuveril v Boha, zamietol Jeho znamenia a zradil vec Jeho Poslov.

Je zrejmé, že Bohom prikázaná je každá doba, v ktorej žije Prejav Boží, a že v určitom zmysle ju možno označiť za Bohom vyvolený deň. Avšak tento deň je jedinečný a odlišuje sa od tých dní, ktoré mu predchádzali. Označenie „Pečať Prorokov“ plne odhaľuje jeho vysoké postavenie. Prorocký cyklus sa vskutku skončil. Nadišla Večná pravda. On pozdvihol vlajku sily a teraz celý svet zalieva nezatienenou nádherou Svojho zjavenia.

Pochválený buď Boh, Vlastník všetkého, Kráľ neporovnateľnej slávy! Patrí Ti chvála, ktorá nepomerne presahuje porozumenie všetkého stvoreného a je povznesená nad pochopenie ľudskej mysle. Nik okrem Neho nikdy nebol schopný primerane vyspievať Jeho chválu a žiaden človek nedokáže v žiadnom veku plne opísať Jeho slávu. Kto môže tvrdiť, že dosiahol výšiny Jeho vznešenej podstaty, a ktorá myseľ dokáže posúdiť hlbiny Jeho nepreniknuteľnej záhady? Z každého jedného zjavenia prýštiaceho zo zdroja Jeho slávy sa objavili sväté a nekonečné dôkazy nepredstaviteľnej nádhery a z každého prejavu Jeho neprekonateľnej moci vytryskli oceány večného svetla. Ako nezmerne vznešené sú úžasné svedectvá Jeho nadovšetko mocného panstva! Všetkých, ktorí sú v nebesiach i na zemi, by strávil ich záblesk, keby na nich čo i len dopadol. Ako neopísateľne povznesené sú znamenia Jeho zvrchovanej moci! I jediné z nich, hocako by bolo zanedbateľné, určite presiahne chápanie všetkého, čo vzniklo od začiatku, ktorý nemá začiatok, či všetkého, čo bude stvorené v budúcnosti až do konca, ktorý nemá koniec. Všetky Stelesnenia Jeho mien putujú v divočine hľadania, prahnúc a túžiac objaviť Jeho podstatu, a všetky Prejavy Jeho prídomkov Ho zo Sinaja svätosti úpenlivo žiadajú, aby odhalil Svoje tajomstvo.

Kvapôčka zo vzdúvajúceho oceánu Jeho nekonečného milosrdenstva okrášlila všetko stvorené ozdobou bytia a dych vanúci z Jeho neporovnateľného raja obdaril všetky bytosti rúchom Jeho posvätnosti a slávy. Z úplnej ničoty dalo pár kvapiek z nepreniknuteľnej hĺbky Jeho zvrchovanej a všeprenikavej vôle vzniknúť stvoreniu, ktoré je rozsahom nekonečné a trvaním nehynúce. Divy Jeho štedrosti nikdy nemôžu ustať a prúd Jeho milosrdnej milosti nikdy nemožno zadržať. Priebeh Jeho stvorenia nemá začiatok a ani nemôže skončiť.

On v každom veku a období skrze žiarivé svetlo Prejavov Svojej úžasnej podstaty opätovne všetko stvoril, aby nič, čo v nebesiach i na zemi odráža znamenia Jeho slávy, nebolo ochudobnené o prúd Jeho milosrdenstva a neprišlo o spŕšku Jeho priazne. Aké všezahŕňajúce sú divy Jeho bezmedznej milosti! Hľa, ako prenikli celým stvorením. Majú taký účinok, že v celom vesmíre nemožno nájsť jediný atóm, ktorý by nepotvrdzoval dôkazy Jeho moci, ktorý by neoslavoval Jeho sväté meno alebo ktorý by neprejavoval žiarivé svetlo Jeho jedinosti. Jeho stvorenie je také dokonalé a úplné, že akákoľvek bystrá alebo čistá myseľ či srdce nemôže nikdy pochopiť povahu najbezvýznamnejšieho z Jeho stvorení. O to menej dokáže porozumieť záhadám Toho, kto predstavuje Dennicu pravdy, Neviditeľnú a Nepoznateľnú podstatu. Predstavy najoddanejších mystikov, znalosti najvzdelanejších ľudí i najväčšia chvála, ktorú ľudský jazyk či pero dokáže vysloviť, to všetko sú len výtvory obmedzenej ľudskej mysle, ktoré sú podmienené jej možnosťami. Desaťtisíc Prorokov, z ktorých každý je podobný Mojžišovi, žasne na Sinaji hľadania nad Jeho odradzujúcim hlasom: „Nikdy na Mňa nepohliadneš!“ Kým myriada Poslov, z ktorých každý je taký významný ako Ježiš, stojí na nebeskom tróne v ohromení nad zákazom: „Moju podstatu nikdy nepochopíš!“ On bol od nepamäti skrytý pod závojom nevysloviteľnej posvätnosti Jeho vznešeného Ja a na večnosť bude zahalený nepreniknuteľnou záhadou Svojej nepoznateľnej podstaty. Všetka snaha o nadobudnutie pochopenia Jeho nedosiahnuteľnej pravej podoby sa skončila úplným zmätením a všetko úsilie priblížiť sa Jeho vznešenému Ja a poňať Jeho podstatu vyústilo v beznádej a neúspech.

Keďže som taký bezvýznamný, aké mätúce je pokúšať sa pochopiť posvätné hlbiny Tvojho poznania! Aká bezvýsledná je snaha predstaviť si obrovskú silu spočívajúcu v Tvojom diele – v zjavení Tvojej tvorivej sily! Ako môže môj zrak, ktorý nemá schopnosť vidieť sám seba, tvrdiť, že uzrel Tvoju podstatu, a ako môže moje srdce, ktoré i tak nie je schopné porozumieť významu svojich vlastných možností, predstierať, že pochopilo Tvoju povahu? Ako môžem tvrdiť, že som Ťa spoznal, keď Tvoje záhady udivujú celé stvorenie, a ako môžem pripustiť, že Ťa nepoznám, keď, hľa, celý vesmír ohlasuje Tvoju prítomnosť a dosvedčuje Tvoju pravdu? Portály Tvojej milosti boli po večnosť otvorené, prístup k Tvojej prítomnosti bol dostupný všetkému stvorenému a zjavenia Tvojej nezrovnateľnej krásy boli vždy vryté do podstaty všetkých bytostí, viditeľných i neviditeľných. A predsa, napriek tejto najmilostivejšej priazni, tomuto dokonalému a znamenitému podarúnku, som nútený dosvedčiť, že Tvoj svätý a slávny dvor je nepredstaviteľne povznesený nad poznanie všetkého okrem Teba a že záhada Tvojej prítomnosti je nepreniknuteľná pre všetky mysle okrem Tvojej vlastnej. Nik okrem Teba neodhalí tajomstvo Tvojej povahy a nič okrem Tvojej nadpozemskej podstaty nemôže porozumieť pravej podobe Tvojej nepreskúmateľnej bytosti. Aký preveľký počet nebeských a nadovšetko slávnych bytostí putoval po všetky dni svojho života v divočine odlúčenia od Teba a vôbec Ťa nenašiel! Aký obrovský zástup posvätených a nesmrteľných duší sa v púšti hľadania stratil a pomiatol v snahe pohliadnuť na Tvoju tvár! Jestvujú myriady Tvojich vrúcnych milovníkov, ktorí poklesli a zahynuli pre stravujúci plameň oddialenia od Teba, a jesto nespočet verných duší, ktoré ochotne položili život v nádeji, že uzrú svetlo Tvojho obličaja. Vzdychy a stony týchto roztúžených sŕdc, ktoré po Tebe prahnú, nikdy nedosiahnu Tvoj svätý dvor a k Tvojmu stolcu slávy nedospeje ani nárek putujúcich žízniacich po tom, aby predstúpili pred Tvoju tvár.

Všetka chvála buď jedinosti Boha a všetka česť Zvrchovanému Pánovi, Neporovnateľnému a nadovšetko Slávnemu panovníkovi vesmíru, ktorý z úplnej ničoty stvoril podstatu všetkého, ktorý z ničoho vytvoril tie najznamenitejšie a najtajuplnejšie prvky stvorenia a ktorý prijal Svoje stvorenia do Svojho kráľovstva neporušiteľnej slávy, aby ich uchránil od poníženia odlúčenia a od nebezpečenstva nevyhnutného zániku. Toto by nebolo dokázalo nič iné než Jeho všetkým prenikajúca milosť. Ako by inak bolo možné, aby číra ničota sama od seba nadobudla schopnosť prejsť zo stavu nebytia do ríše bytia?

Keď stvoril svet a všetko, čo v ňom žije a čo sa v ňom hýbe, priamym pôsobením Svojej neobmedzenej a zvrchovanej vôle sa rozhodol udeliť človeku výnimočnú poctu a dal mu schopnosť poznať Ho a milovať Ho. Túto schopnosť treba považovať za tvorivý podnet a prvotný zámer, ktorý je základom celého stvorenia. … Najvnútornejšiu podstatu všetkého stvoreného zaplavil svetlom jedného zo Svojich mien a učinil ju príjemcom slávy jedného zo Svojich prídomkov. Na podstatu človeka však nasmeroval jas všetkých Svojich mien a prídomkov a učinil ju zrkadlom Svojho vlastného Ja. Zo všetkého stvoreného bol jedine človek vyvolený pre takú nesmiernu priazeň, takú trvalú štedrosť.

Táto sila, ktorou Dennica božskej štedrosti a Zdroj nebeského vedenia obdarila ľudskú podstatu, je však v človeku utajená tak, ako sa plameň ukrýva vo svieci a ako sú svetelné lúče potenciálne prítomné v lampe. Vyžarovaniu tejto sily môžu zabrániť svetské túžby rovnako, ako môže prach a nečistota pokrývajúca zrkadlo zastrieť svetlo slnca. Ani svieca, ani lampa sa nedokáže zapáliť bez pomoci, sama od seba. Takisto nebude nikdy možné, aby zrkadlo očistilo samo seba od prachu. Je jasné a zrejmé, že pokiaľ nie je zapálený oheň, lampa sa nikdy nerozožne, a pokiaľ nezotrieme prach z povrchu zrkadla, nikdy nemôže predstavovať obraz slnca ani odrážať jeho svetlo a slávu.

A pretože nemôže jestvovať puto priameho spojenia medzi jedným pravým Bohom a Jeho stvorením a pretože medzi pomíňajúcim a Večným, náhodným a Absolútnym nemôže byť žiadna podobnosť, prikázal, že sa v každom veku a zriadení v kráľovstvách zeme i nebies musí prejaviť Čistá a Nepoškvrnená duša. Tejto Citlivej, tejto Záhadnej a Nadpozemskej bytosti udelil dvojakú prirodzenosť: Telesnú, ktorá sa týka hmotného sveta, a duchovnú, ktorá sa zrodila z podstaty samotného Boha. Navyše Jej udelil dvojaké postavenie. V tom prvom, ktoré sa vzťahuje na Jej najvnútornejšiu podstatu, predstavuje Toho, koho hlas je hlasom samotného Boha. Dosvedčuje to i tradícia: „Rôznotvárny a záhadný je môj vzťah k Bohu. Ja som Ním samým a On je mnou samým. Avšak Ja som tým, kým som, a On je tým, kým je.“ A podobné sú slová: „Povstaň, ó Muḥammad! Veď, hľa, Milujúci a Milovaný sa spojili a stali sa jedným v Tebe.“ Podobne vraví: „Medzi Tebou a Nimi niet žiadneho rozdielu okrem toho, že Oni sú Tvojimi Služobníkmi.“ Druhé postavenie je postavenie človeka, ktorého príkladom sú tieto verše: „Som len človek ako vy.“ „Vrav: Chvála buď môjmu Pánovi! Či som viac než človek, než apoštol?“ Tieto Podstaty odpútanosti, tieto Žiarivé podstaty sú riečiskom všeprenikajúcej milosti Božej. Nasledujú svetlo neomylného vedenia, sú obdarené zvrchovaným mocnárstvom, sú poverené, aby používali vnuknutie Svojich slov, prúd Svojej nezlyhávajúcej milosti a posväcujúci vánok Svojho zjavenia na to, aby každé túžiace srdce a každú vnímavú dušu očistili od nečistoty a prachu pozemských starostí a obmedzenosti. Jedine tak zverenstvo Božie ukryté v podstate človeka vyjde spoza závoja utajenia a bude žiariť ako vychádzajúca hviezda božského zjavenia. Jedine tak vztýči vlajku svojej zjavenej slávy na vrcholku ľudských sŕdc.

Z týchto úryvkov a zmienok je bezpochyby jasné, že v kráľovstvách zeme i nebies sa nevyhnutne musí prejaviť Bytosť, Podstata, ktorá bude predstavovať Prejav a Nositeľa milosti samotného Božstva, Zvrchovaného Pána všetkého. Prostredníctvom učenia tejto Dennice pravdy bude každý človek postupovať a rozvíjať sa, až kým nedosiahne stav, v ktorom bude môcť prejavovať všetky utajené sily, ktorými bolo obdarené jeho najvnútornejšie, pravé ja. Presne z tohto dôvodu sa v každom veku a zriadení objavovali medzi ľuďmi Proroci Boha a Jeho vyvolení, preukazujúc tú silu, ktorá sa rodí z Boha, a tú moc, ktorú môže zjaviť len Večný.

Môže si vôbec zdravá myseľ vzhľadom na určité slová, ktorých význam nechápe, skutočne predstavovať, že portály Božieho nekonečného vedenia môžu byť niekedy pred tvárou ľudí zatvorené? Či si vôbec môže predstaviť začiatok alebo koniec týchto božských žiar, týchto jasných svetiel? Ktorá vylievajúca sa záplava sa môže porovnávať s prúdom Jeho všezahŕňajúcej milosti a ktoré požehnanie predstihne dôkazy takého nesmierneho a prenikavého milosrdenstva? Nemôže byť žiadnych pochýb, že keby bol svetu na jeden okamih upretý príliv Jeho milosrdenstva a milosti, úplne by zanikol. Preto od začiatku, ktorý nemá začiatok, boli portály božského milosrdenstva dokorán otvorené pred tvárou všetkého stvoreného. Oblaky pravdy budú i naďalej až do konca, ktorý nemá koniec, zosielať dážď priazne a štedrosti na prsť ľudských schopností, podstaty a osobnosti. Tak Boh postupuje od večnosti do večnosti.

Šťastný je ten, kto povstane, aby slúžil Mojej veci a aby oslavoval Moje prekrásne Meno. Silou Mojej moci vezmi Moju knihu a urputne ľni ku každému prikázaniu, ktoré v nej predpísal tvoj Pán, Príkazca, nadovšetko Múdry. Podívaj sa, ó Muḥammad, ako výroky a konanie nasledovníkov šíitskeho islamu zmarili radosť a horlivosť raných dní a poškvrnili čistú žiaru jeho svetla. V prvotných dňoch, keď ešte ľnuli k ustanoveniam spojeným s menom svojho Proroka, Pána ľudstva, sprevádzal ich počínanie neustály sled víťazstiev a úspechov. S tým, ako sa postupne odďaľovali od cesty svojho Dokonalého vodcu a Majstra, ako sa odvracali od svetla Boha a porušovali zásadu Jeho božskej jedinosti, a s tým, ako stále viac sústreďovali pozornosť na tých, ktorí boli len zjaviteľmi účinkov Jeho slova, sa ich sila zmenila na slabosť, ich sláva na hanu a ich odvaha na strach. Si svedkom toho, kam až dospeli. Hľa, ako sa stavali na roveň Tomu, kto je Ústredným bodom božskej jedinosti. Hľa, ako im zlé skutky zabránili spoznať v deň zmŕtvychvstania Slovo pravdy (Velebená buď Jeho sláva!). Dúfame, že tento ľud sa odteraz už bude chrániť pred márnymi nádejami a planými predstavami a že dospeje k pravému pochopeniu významu božskej jedinosti.

Osoba Prejavu vždy predstavovala Zástupcu Božieho a ústa Božie. On je vpravde Úsvitom najznamenitejších Božích mien a Miestom rozbresku Jeho vznešených prídomkov. Ak by sa niektorí stavali po Jeho boku ako Jemu rovní, ak by sa považovali za totožných s Jeho osobou, ako by potom bolo možné tvrdiť, že Božská bytosť je jedna a neporovnateľná a že Jej podstata je nedeliteľná a jedinečná? Rozjímaj nad tým, čo sme ti zjavili vďaka sile pravdy, a buď z tých, ktorí pochopia, aký to má význam.

Zámer, s ktorým Boh stvoril človeka, bol a vždy bude umožniť mu poznať Stvoriteľa a dospieť do Jeho prítomnosti. Tento najznamenitejší cieľ a zvrchovaný zámer jasne dosvedčujú všetky nebeské knihy a božsky zjavené a závažné Písma. Každý, kto spoznal Úsvit božského vedenia a vstúpil na Jeho svätý dvor, sa priblížil k Bohu a dospel do Jeho prítomnosti, ktorá predstavuje skutočný raj, pričom najvznešenejšie príbytky nebies sú len jej symbolom. Taký človek dospel k poznaniu postavenia Toho, kto sa nachádza „vo vzdialenosti dvoch lukov“, kto stojí za Sadratu‘l-Muntahá. Každý, kto Ho nespoznal, odsúdil sa na úbohosť odlúčenia, ktoré nie je ničím iným než úplnou ničotou a podstatou ohňa pekelného. Taký bude jeho osud, i keby zdanlivo sedel na najznamenitejšom stolci na zemi a panoval na jej najvznešenejšom tróne.

Ten, kto je Úsvitom pravdy, je bezpochyby plne schopný zachrániť zblúdilé duše od tohto odlúčenia a spôsobiť, aby sa priblížili k Jeho dvoru a dosiahli Jeho prítomnosť. „Ak by si to Boh bol prial, určite mohol učiniť všetkých ľudí jedným ľudom.“ Avšak Jeho zámerom je umožniť ľuďom s čistým duchom a odpútaným srdcom, aby vlastnou silou vystúpili na brehy Najväčšieho oceánu, aby sa tak tí, ktorí hľadajú Krásu nadovšetko Slávneho, mohli odlíšiť od spurných a skazených. Tak to prikázalo nadovšetko slávne a žiarivé Pero. …

Keď sa medzi ľuďmi objavili Prejavy božskej spravodlivosti, Úsvity nebeskej milosti, vždy im chýbala akákoľvek pozemská vláda a boli pozbavené prostriedkov svetskej prevahy. Toto treba pripisovať tej istej zásade odlíšenia a rozdielnosti, ktorá podnecuje božský zámer. Keby Večná podstata prejavila všetko, čo sa v Nej ukrýva, keby zažiarila v plnosti Svojej slávy, nenašiel by sa nik, kto by spochybnil Jej moc či zamietol Jej pravdu. Veru, všetko stvorené by natoľko oslnili a ohromili dôkazy Jeho svetla, že by sa stalo úplnou ničotou. Ako by sa potom za takýchto podmienok dali odlíšiť zbožní od svojhlavých?

Táto zásada platila v každom predošlom zriadení a bola dostatočne preukázaná. … Preto v každom veku, keď sa objavil nový Prejav a ľuďom bolo dané nové zjavenie Božej nadprirodzenej moci, nespoznali Ho tí, ktorí v Neho neuverili, pretože ich zmiatol výzor Neporovnateľnej a Večnej krásy v ošatení smrteľníka. Zišli z Jeho cesty a stránili sa Jeho spoločnosti – spoločnosti Toho, kto je Symbolom blízkosti k Bohu. Dokonca povstali, aby zničili rady verných a vyhladili tých, ktorí v Neho uverili.

Hľa, ako si v tomto zriadení ničomní a pomätení pochabo predstavovali, že pomocou vraždenia, plienenia a vyhnanstva dokážu zhasnúť Lampu, ktorú rozožala Ruka božskej sily, alebo že zatienia Dennicu večnej nádhery. Akí sa zdajú výslovne neznalí pravdy, že takéto utrpenie je olejom, ktorý podnecuje plameň tejto Lampy! Toto je pretvárajúca moc Božia! Mení čokoľvek, čo sa Mu zapáči. On má vskutku moc na všetkým. …

Vždy uvažuj o mocnárstve, ktorú má Dokonalý kráľ, a podívaj sa na dôkazy Jeho sily a výsostného vplyvu. Očistite si sluch od planých rečí tých, ktorí sú symbolmi zavrhnutia a predstaviteľmi násilia a hnevu. Blíži sa hodina, keď budete svedkami toho, ako moc jedného pravého Boha zvíťazí nad všetkým stvoreným a znamenia Jeho panstva obklopia celé stvorenie. V ten deň zistíte, že všetko okrem Neho je zabudnuté a považuje sa za úplnú ničotu.

Avšak treba mať na pamäti, že Boha ani Jeho Prejav nemožno za žiadnych okolností oddeliť od vznešenosti a výsostnosti, ktorá im neodmysliteľne prináleží. Veru, samotnú vznešenosť a výsostnosť stvorilo Jeho slovo, ak sa rozhodnete, že budete hľadieť Mojím zrakom a nie svojím.

Boh dosvedčuje, že niet Boha okrem Neho, Milostivého, nadovšetko Milovaného. Prináleží Mu všetka milosť a štedrosť. Komukoľvek chce, dá čokoľvek, čo si želá. On je vskutku Všemohúci, nadovšetko Mocný, Pomocník v nebezpečí, Sebedostačujúci. Vskutku, My veríme v Toho, koho v Bábovej osobe zoslala vôľa jedného pravého Boha, Kráľa kráľov, nadovšetko Chváleného. Navyše prisaháme vernosť Tomu, kto sa má prejaviť v čase Mustaghátha, ako aj tým, ktorí budú prichádzať po Ňom až do konca, ktorý nemá koniec. V prejavení každého z nich, či už vnútorne, alebo navonok, nevidíme nič iné než prejav samotného Boha, ak ste z tých, ktorí chápu. Každý z nich je Zrkadlom Božím neodrážajúcim nič iné okrem Jeho Ja, Jeho krásy, Jeho moci a slávy, kiež by ste tomu porozumeli! Všetko ostatné okrem Nich treba považovať za zrkadlo, ktoré dokáže odrážať slávu týchto Prejavov, ktoré sú sami o sebe Prvotnými zrkadlami Božskej bytosti, ak vám nechýba porozumenie. Nikdy im nik neunikol, ani im nemožno brániť v dosiahnutí ich zámeru. Jedno Zrkadlo bude teda po večnosť striedať druhé a bude i naďalej odrážať svetlo Pradávneho z dní. Tí, ktorí slávu Zrkadiel odrážajú, budú taktiež jestvovať po večnosť, pretože milosť Božia nikdy neprestane prúdiť. Toto je pravda, ktorú nik nemôže vyvrátiť.

Vnútorným zrakom premýšľaj nad sledom striedajúcich sa zjavení, sledom spájajúcim Adamov prejav s Bábovým. Pred Bohom dosvedčujem, že každý jeden z týchto Prejavov bol zoslaný prostredníctvom pôsobenia božskej vôle a božského zámeru, že každý bol Nositeľom určitého posolstva, že každému bola zverená božsky zjavená kniha a každý bol poverený, aby odhalil záhady mocnej tabuľky. Miera zjavenia, ktorá sa s každým z nich spája, bola už vopred presne prikázaná. Toto je vskutku voči nim znak Našej priazne, ak ste z tých, ktorí chápu túto pravdu. … A keď tento proces postupného zjavovania vyvrcholil v bode, keď sa ľudským očiam mal odhaliť Jeho neporovnateľný, Jeho najposvätnejší a najvznešenejší Obličaj, rozhodol sa skryť Svoje Ja za tisíc závojov, aby svetské a smrteľné oči neobjavili Jeho slávu. Tak učinil v čase, keď Ho zahŕňali znamenia a znaky božsky ustanoveného zjavenia – znamenia a znaky, ktoré nespočíta nik okrem Pána, vášho Boha, Pána všetkých svetov. A keď sa čas určený na utajenie naplnil, ešte vždy sme boli zahalený do myriady závojov a vyslali sme nekonečne slabý záblesk žiarivej slávy obklopujúcej Mládencovu tvár. A hľa! Celú družinu obyvateľov ríš na výsostiach zachvátil búrlivý rozruch a Bohom obľúbení pred Ním v obdive padli na zem. On vskutku zjavil takú slávu, akej nebol svedkom nik v celom stvorení, pretože On povstal, aby Svoju vec osobne zvestoval všetkým, ktorí sú v nebesiach, i všetkým, ktorí sú na zemi.

To, čo si slyšal o Abrahámovi, Priateľovi nadovšetko Milosrdného, je pravda a niet o tom žiadnych pochýb. Hlas Boží Mu prikázal obetovať Izmaela, aby ľuďom mohla byť dokázaná Jeho neochvejnosť vo viere Božej a Jeho odpútanosť od všetkého okrem Boha. Boh navyše zamýšľal obetovať ho ako výkupné za hriechy a neprávosť všetkých národov zeme. Ježiš, Syn Márie, úpenlivo prosil jedného pravého Boha (Povznesené buď Jeho meno a sláva!) o tú istú česť. Z toho istého dôvodu Muḥammad, Apoštol Boží, obetoval Ḥusayna.

Žiaden človek nikdy nemôže tvrdiť, že pochopil povahu utajenej a rozmanitej milosti Božej. Nik nedokáže porozumieť Jeho všezahŕňajúcemu milosrdenstvu. Taká bola zvrátenosť a prehrešky ľudí, také žalostné bolo trápenie, ktorým sužovali Prorokov Božích a ich vyvolených, že celé ľudstvo si zaslúži utrpenie a zánik. Avšak ukrytá a nadovšetko milujúca prozreteľnosť Božia ho viditeľnými i neviditeľnými prostriedkami ochraňovala a bude ho i naďalej ochraňovať pred trestom za jeho hriešnosť. Uvažuj o tom vo svojom srdci, aby ti mohla byť zjavená pravda, a buď pevným na Jeho ceste.

Nariadili sme, aby bolo slovo Božie so všetkou svojou silou zjavené ľuďom v úplnom súlade s podmienkami, ktoré predurčil Vševediaci, nadovšetko Múdry. Navyše sme prikázali, že nebude utajené v ničom inom okrem závoja vlastného ja. Vskutku, takúto silu máme na to, aby sme dosiahli Svoj zámer. Ak by sme umožnili, aby sa zo Slova náhle uvoľnila všetka sila, ktorá v ňom spočíva, nik by neuniesol váhu takého mocného zjavenia. Veru, všetci, ktorí sú v nebesiach i na zemi, by pred ním zdesení utiekli.

Uváž, čo bolo zoslané Muḥammadovi, Apoštolovi Božiemu. Miera zjavenia, ktorej bol Nositeľom, bola jasne predurčená Tým, kto je nadovšetko Mocný, Všemohúci. Tí, ktorí Ho počuli, však dokázali Jeho zámeru porozumieť len v rámci svojho postavenia a duchovných schopností. Podobne Tvár múdrosti odhalil úmerne k ich schopnosti uniesť bremä Jeho posolstva. Len čo ľudstvo dosiahlo stav dospelosti, Slovo odhalilo ľudskému zraku utajenú silu, ktorou bolo obdarené – silu, ktorá sa v celej svojej sláve ukázala, keď sa v šesťdesiatom roku v osobe ‘Alího Muḥammada, Bába, objavila Pradávna krása.

Všetka chvála a sláva buď Bohu, ktorý silou Svojej moci vyslobodil Svoje stvorenie z pustoty nebytia a odel ho plášťom života. Zo všetkého stvoreného si pre Svoju osobitnú priazeň vyvolil čistú, skvostnú podstatu človeka a obdaril ju jedinečnou schopnosťou poznať Ho a odrážať nádheru Jeho slávy. Tieto dve pocty, ktoré mu udelil, očistili jeho srdce od hrdze všetkých márnych túžob a učinili ho hodným šatu, do ktorého ho Stvoriteľ ráčil odieť. Vďaka nemu sa jeho duša zachránila pred biedou nevedomosti.

Toto rúcho, ktorým boli odeté telo a duša človeka, je úplným základom jeho blahobytu a rozvoja. Och, aký požehnaný je deň, v ktorý sa človek za pomoci milosti a moci jedného pravého Boha oslobodí z područia a skazenosti sveta a všetkého, čo v ňom je, a dosiahne pravý a trvalý odpočinok v tôni stromu poznania!

Spev, ktorý vtáča tvojho srdca vo svojej veľkej láske k priateľom vyslovilo, dosiahol ich uši a primäl Ma, aby som zodpovedal na tvoje otázky a zjavil ti tie tajomstvá, ktoré Mi je dovolené odhaliť. Vo svojom ctenom liste si sa spytoval na to, ktorý z Prorokov Božích by sa mal považovať za nadradeného ostatným. Istotne vedz, že podstata všetkých Prorokov Božích je jedna a tá istá. Sú dokonale jednotní. Boh, Stvoriteľ, vraví: Medzi Nositeľmi Môjho posolstva niet žiadneho rozdielu. Všetci majú len jeden zámer. Ich tajomstvo je rovnaké. Uprednostňovať jedného pred druhým, niektorých povyšovať nad ostatných nemožno v žiadnom prípade dovoliť. Každý pravý Prorok považoval Svoje posolstvo v podstate za zhodné so zjavením každého Proroka pred Ním. Ak by teda niekto nepochopil túto pravdu a v dôsledku toho by si bláhal v márnych a neprimeraných slovách, nik, kto má ostrý zrak a osvietené myslenie, by nikdy nedovolil, aby takéto plné reči otriasli jeho vierou.

Miera zjavenia Prorokov Božích v tomto svete sa však musí líšiť. Každý z nich bol Nositeľom určitého posolstva a bol poverený, aby sa zjavil skrze určité skutky. Z tohto dôvodu sa zdá, že sa vo svojom význame líšia. Ich zjavenie možno prirovnať k svitu luny, ktorá vrhá žiaru na zem. I napriek tomu, že vždy, keď sa objaví, zjaví novú mieru svojho jasu, jej daná nádhera sa nikdy nemôže zmenšiť a jej svetlo nemôže vyhasnúť.

Je preto jasné a zrejmé, že každá zdanlivá odlišnosť v sile ich svetla nepochádza zo samotného svetla, ale že ju treba pripísať rozličnej vnímavosti neustále sa meniaceho sveta. Každému Prorokovi, ktorého sa nadovšetko mocný a neporovnateľný Stvoriteľ rozhodol poslať ľuďom zeme, zveril posolstvo a uložil Mu, aby konal spôsobom, ktorý by najlepšie splnil požiadavky veku, v ktorom sa objaví. Boh posiela Svojich Prorokov z dvoch dôvodov. Prvým zámerom je oslobodiť deti ľudí z temnoty nevedomosti a doviesť ich k svetlu pravého porozumenia. Druhým je zabezpečiť pre ľudstvo mier a pokoj a poskytnúť na ich ustanovenie všetky prostriedky.

Prorokov Božích by sme mali považovať za Lekárov, ktorí majú za úlohu podporovať blahobyt sveta a jeho národov, aby vďaka duchu jedinosti mohli vyliečiť nemoc rozdeleného ľudstva. Nik nemá právo pochybovať o ich slovách či znevažovať ich správanie, pretože jedine Oni môžu tvrdiť, že porozumeli nemocnému a správne určili jeho chorobu. Žiaden človek, nech už je jeho vnímanie akékoľvek jasné, nikdy nebude mať nádej dosiahnuť výšiny, ku ktorým dospela múdrosť a porozumenie Božského lekára. Nebolo by teda divu, keby liečba, ktorú lekár predpíše v tento deň, nebola zhodná s tou, ktorú predpísal predtým. Ako by to mohlo byť inak, keď ťažkosti sužujúce trpiteľa vyžadujú v každej etape choroby osobitný liek? Podobne vždy, keď Proroci Boží rozjasnili svet jasnou žiarou Dennice božského poznania, zakaždým zvolávali národy, aby prijali svetlo Božie, používajúc také prostriedky, ktoré najlepšie vyhovovali potrebám veku, v ktorom sa objavili. Tak boli schopní rozptýliť temnotu nevedomosti a vrhnúť na svet slávu vlastného poznania. Zrak každého vnímavého človeka preto musí smerovať k najvnútornejšej podstate týchto Prorokov, keďže ich jediným zámerom vždy bolo viesť chybujúcich a upokojiť trpiacich. … Teraz nežijeme v dňoch blahobytu a víťazstva. Celé ľudstvo je v zovretí rozmanitých neduhov. Preto sa mu snažte zachrániť život prospešným liekom, ktorý pripravila nadovšetko mocná ruka Neomylného lekára.

A teraz ohľadne tvojej otázky týkajúcej sa podstaty náboženstva. Vedz, že tí, ktorí sú skutočne múdri, prirovnali svet k ľudskemu chrámu. Tak, ako sa ľudské telo potrebuje zaodieť šatom, tak musí telo ľudstva zdobiť plášť spravodlivosti a múdrosti. Jeho rúchom je zjavenie, ktoré mu udelí Boh. Vždy, keď toto rúcho splní svoj účel, nadovšetko Mocný ho určite obnoví. Veď každý vek si vyžaduje novú mieru svetla Božieho. Každé božské zjavenie bolo zoslané tak, aby vyhovovalo podmienkam veku, v ktorom sa objavilo.

Čo sa týka tvojej otázky o výrokoch predstaviteľov minulých náboženstiev. Každý múdry a chvályhodný človek sa nepochybne bude strániť takej márnej a neužitočnej vravy. Neporovnateľný Stvoriteľ stvoril všetkých ľudí z toho istého základu a povýšil ich podstatu nad ostatné zo Svojich stvorení. Úspech či neúspech, zisk či strata, musia preto závisieť od úsilia samotného človeka. Čím väčšmi sa usiluje, tým väčší pokrok učiní. Dúfame, že osviežujúce spŕšky štedrosti Božej dajú, aby kvietie pravého porozumenia vyrástlo z prsti ľudských sŕdc, a zmyjú z nich všetku pozemskú poškvrnu.

Uvažuj chvíľku! Čo podnietilo národy zeme, aby sa v každom zriadení vyhýbali Prejavu nadovšetko Milosrdného? Čo ich mohlo donútiť, aby sa od Neho odvrátili a namietali voči Jeho právomoci? Keby ľudia rozjímali o týchto slovách, ktoré plynú z Pera Božského príkazcu, do jedného by sa náhlili prijať pravdu tohto zjavenia daného Bohom a pretrvávajúceho navždy a dosvedčili by to, čo On sám slávnostne potvrdil. V dňoch Prejavov jedinosti Boha a Úsvitov Jeho večnej slávy medzi nich a zvyšok ľudstva vstupuje a i naďalej bude vstupovať závoj planých predstáv. Pretože v tých dňoch sa Ten, kto je Večná pravda, prejavuje v súlade s tým, čo určil On sám, a nie podľa túžob a očakávaní ľudí. Tak, ako zjavuje: „Vždy, keď k vám príde Apoštol s tým, po čom vaše duše netúžia, nadúvate sa pýchou. Niektorých obviňujete z podvodu a iných zabíjate.“

Nemôže byť pochýb, že keby sa títo Apoštoli v zašlých vekoch a cykloch objavili v súlade s márnymi predstavami, ktoré si vytvorili ľudské srdcia, nik by nepoprel pravdu týchto Posvätených bytostí. I keď si títo ľudia nocou i dňom pripomínali jedného pravého Boha a zbožne vykonávali náboženské úkony, i tak nakoniec nespoznali Úsvity znamení Boha a Prejavy Jeho nevyvrátiteľných dôkazov a nezískali Ich milosť. Toto dosvedčujú Písma. Bezpochyby si o tom slyšal.

Uvažuj o zriadení Ježiša Krista. Hľa, ako všetci učení muži daného pokolenia dychtivo očakávali príchod Prisľúbeného, a predsa Ho odmietli! I Annáš, najučenejší zo súdobých duchovných, i Kaifáš, veľkňaz, Ho odsúdili a vyniesli nad Ním rozsudok smrti.

Podobne, keď sa objavil Muḥammad, Prorok Boží (Kiež by Mu boli obetovaní všetci ľudia!), v raných dňoch Jeho zjavenia povstali proti Nemu a odmietli Jeho posolstvo učení muži Mekky a Mediny, kým tí, ktorí nemali žiadneho vzdelania, uznali a prijali Jeho vieru. Premýšľaj chvíľu! Uvažuj, ako sa Balál, Etiópčan, i keď bol nevzdelaný, vzniesol do nebies viery a istoty, kým ‘Abdulláh Ubayy, vodca medzi učenými, sa Mu snažil zlomyseľne odporovať. Hľa, ako sa obyčajný pastier dal natoľko uniesť vytržením slov Boha, že mohol získať prijatie do obydlia svojho nadovšetko Milovaného a zvítal sa s Tým, kto je Pán ľudstva. A zatiaľ tí, ktorí sa hrdili svojimi znalosťami a múdrosťou, zišli z Jeho cesty a ochudobnili sa o Jeho milosť. Z tohto dôvodu napísal: „Povýšený medzi vami bude ponížený a ponížený bude povýšený.“ Zmienky o tomto námete možno nájsť vo väčšine nebeských kníh, ako i vo výrokoch Prorokov a Poslov Božích.

Vskutku vravím, že táto Vec je taká výnimočná, že otec opustí syna a syn opustí otca. Spomeňte si na príbeh Noema a Kanaánu. Nech Boh dá, aby ste v týchto dňoch nebeského potešenia neboli ochudobnení o ľúbezné vône nadovšetko Slávneho Boha a aby ste sa mohli v tomto čase duchovnej vesny podieľať na prúde Jeho milosti. Povstaňte v mene Toho, kto je Predmetom všetkého poznania, a s úplnou odpútanosťou od učenosti ľudí zvolajte a zvestujte Jeho vec. Prisahám pri Dennici božského zjavenia! V okamihu, keď povstanete, budete svedkami toho, ako sa vám záplava božského poznania bude rinúť zo srdca, a uvidíte pred sebou prejavené divy Jeho nebeskej múdrosti v celej kráse. Keby ste zakúsili ľúbeznosť výrokov nadovšetko Milosrdného, bez váhania by ste opustili vlastné ja a položili by ste životy za Všemilovaného.

Kto by mohol veriť, že tento Služobník Boží vôbec niekedy prechovával vo Svojom srdci túžbu po svetskej pocte či prospechu? Vec, ktorá sa s Jeho menom spája, je vysoko vyvýšená nad pomíňajúce veci tohto sveta. Podívajte sa naňho, vyhnanca, obeť krutosti, v tomto Najhoršom väzení. Nepriatelia Ho obklopili zo všetkých strán a budú tak činiť až do konca Jeho života. Preto všetko, čo vám vraví, je jedine kvôli Bohu, aby si azda národy zeme mohli očistiť srdce od poškvrny zlovestnej túžby, roztrhnúť závoj a dospieť k poznaniu jedného pravého Boha – najvznešemu postaveniu, o ktoré sa môže človek usilovať. Ich viera či neviera v Moju vec Mi nemôže byť ani na úžitok, ani na škodu. Zvolávame ich len kvôli Bohu. On sa vskutku obíde bez všetkých tvorov.

Vedz, že keď Syn človeka odovzdal dušu Bohu, celé stvorenie zaplakalo hlasným plačom. Tým, že sa obetoval, bola všetkému stvorenému vdýchnutá nová vnímavosť. Jej dôkazy sú teraz zjavené pred tebou tak, ako to dosvedčujú všetky národy zeme. Najväčšia múdrosť, ktorú mudrci vyriekli, najdôkladnejšie poznanie, ktoré akákoľvek myseľ odhalila, umenie, ktoré vytvorili tie najzručnejšie ruky, vplyv najmocnejších panovníkov, to všetko sú len prejavy oživujúcej sily, ktorú uvoľnil Jeho nadpozemský, Jeho všeprenikajúci a žiarivý duch.

Dosvedčujeme, že keď prišiel na svet, vrhol nádheru Svojej slávy na všetko stvorené. Vďaka Nemu sa malomocní uzdravili z malomocenstva zvrátenosti a nevedomosti. Vďaka Nemu sa vyliečili necudní a spurní. Vďaka Jeho sile zrodenej z nadovšetko Mocného Boha sa otvorili oči nevidiacich a duša hriešnika bola posvätená.

Malomocenstvo možno vysvetliť ako každý závoj, ktorý vstupuje medzi človeka a spoznanie Pána, jeho Boha. Každý, kto dovolí, aby bol od Neho oddelený, je vskutku malomocný a nebude spomínaný v kráľovstve Boha, Mocného, nadovšetko Chváleného. Dosvedčujeme, že vďaka sile slova Božieho bol každý malomocný očistený, každý neduh vyliečený a každá ľudská slabosťodstránená. To On očistil svet. Blahoslavený je človek, ktorý sa k Nemu obrátil s tvárou žiariacou svetlom.

Blahoslavený je človek, ktorý dozná vieru v Boha a v Jeho znamenia a uzná, že „On sa za Svoje konanie nebude zodpovedať“. Boh takéto uznanie učinil ozdobou každej viery a jej úplným základom. Od neho rozhodne závisí prijatie každého dobrého skutku. Uprite naň zrak, aby našepkávanie vzbúrených nespôsobilo, že schybíte.

Keby Boh vyhlásil za zákonné to, čo bolo od nepamäti zapovedané, a zapovedal to, čo bolo vždy považované za zákonné, nik nemá nárok pochybovať o Jeho právomoci. Každý, kto zaváha, hoci i na menej než okamih, by sa mal považovať za previnilca.

Každým, kto túto výsostnú a základnú pravdu neuzná a nedosiahne toto najvznešenejšie postavenie, bude lomcovať víchor pochybností a výroky bezvercov mu budú sužovať dušu. Ten, kto túto zásadu dozná, bude obdarený úplnou stálosťou. Všetka česť tomuto nadovšetko slávnemu postaveniu. Spomienka naň zdobí každú vznešenú tabuľku. Takéto učenie vám dáva Boh, učenie, ktoré vás vyslobodí zo všetkých pochybností a zmätenosti a umožní vám dospieť k spaseniu v tomto i budúcom svete. On je vskutku vždy Odpúšťajúci, Najštedrejší.

S určitosťou vedz, že svetlo božského zjavenia bolo ľuďom v každom zriadení udelené v priamej závislosti od ich duchovných možností. Uvažuj o slnci! Aké slabé sú jeho lúče v okamihu, keď sa zjaví na obzore. S tým, ako sa približuje k nadhlavníku, jeho teplo a sila narastajú postupne, čím všetkému stvorenému umožňuje, aby sa prispôsobilo zvyšujúcej sa intenzite svetla. A ako neustále slabne, až kým nezapadne. Keby sa náhle prejavila sila, ktorá v ňom drieme, bezpochyby by všetkému stvorenému poškodila. ... Rovnako keby Slnce pravdy náhle v najranejšej etape svojho zjavenia v plnej miere prejavilo silu, ktorou ho prozreteľnosť Všemocného obdarila, zem ľudského porozumenia by spustla a zahynula. Veď ľudské srdce by neznieslo silu jeho zjavenia a ani by nebolo schopné odrážať žiaru jeho svetla. Vydesené a premožené by zaniklo.

Buď pochválený, ó Pane, Môj Bože, za úžasné zjavenia Tvojho nepreniknuteľného rozhodnutia a za rozmanité strasti a trápenie, ktoré si pre Mňa určil. Raz si Ma dal do rúk Nimrodových, inokedy si dovolil, aby Ma prenasledovalo žezlo faraónovo. Ty jediný môžeš, vďaka Svojmu všezahŕňajúcemu poznaniu a pôsobeniu Svojej vôle, odhadnúť nevypočítateľnú sužobu, ktorú som v ich rukách vystál. A opätovne si Ma uvrhol do väzenskej cely bezbožných, pričom jediným dôvodom toho bolo, že som sa odhodlal šepkať do uší obľúbených obyvateľov Tvojho kráľovstva náznaky zjavenia, ktoré si Mi vďaka Svojmu poznaniu vnukol a ktorého význam si Mi odhalil silou Svojej moci. A znovu si prikázal, aby Ma sťal meč bezbožníkov. Znovu som bol ukrižovaný za to, že som ľudským očiam odhalil ukrytý drahokam Tvojej slávnej jedinosti, za to, že som im zjavil úžasné znamenia Tvojej zvrchovanej a večnej moci. Aká trpká bola potupa, ktorú na Mňa navŕšili v nasledujúcom veku na pláni karbilskej! Aký osamotený som sa cítil medzi Tvojim ľudom! Do akého stavu bezmocnosti ma v tej zemi dohnali! Moji prenasledovatelia sa neuspokojili len s takýmito urážkami, a tak Ma popravili a, držiac Moju hlavu vo výške, niesli ju z krajiny do krajiny, prechádzali s ňou pred zrakom neveriaceho davu a vyložili ju na stolec zvrátených a neveriacich. V neskoršom veku som bol pripútaný a Moja hruď sa stala terčom striel zlomyseľnej krutosti protivníkov. Údy Mi prevŕtali guľky a Moje telo bolo rozorvané. Nakoniec sa podívaj, ako sa Moji zradní nepriatelia proti Mne spolčili v tento deň a ako neustále chystajú úklady, ako do duší Tvojich služobníkov vniesť zlobu nenávisti a zlovôle. Všemožne premýšľajú o tom, ako dokonať svoj zámer. … Hoc je Môj údel žalostný, ó Bože, Môj Všemilovaný, vzdávam Ti vďaku a Môj duch je vďačný za všetko, čo Ma postretlo na ceste Tvojej spokojnosti. Som úplne uspokojený s tým, čo si pre Mňa prikázal, a i keď sú bolesť a zármutok, ktoré musím prestáť, zarmucujúce, vítam ich.

Ó Môj Všemilovaný! Vdýchol si Mi Svoj dych a oddelil si Ma od Môjho Ja. Potom si nariadil, aby vo Mne medzi zvrátenými a závidiacimi nezostalo viac než len hmlistý odraz, číry symbol Tvojej podstaty. Hľa, ako proti Mne povstali a navŕšili na Mňa svoje zavrhnutie, pretože ich tento symbol zviedol. Odokry preto, ó Môj nadovšetko Milovaný, Ssvoje Ja a vysloboď Ma z Môjho trápenia!

Nato odvetil Hlas: „Milujem, vrúcne mám rád ten symbol. Ako môžem dovoliť, aby na tento symbol hľadel len Môj zrak a aby ho neznalo iné srdce okrem Môjho? Pri Mojej kráse, ktorá je rovná Tvojej kráse! Chcem Ťa ukryť pred vlastným zrakom a o čo viac pred zrakom ľudským!“

Chystal som sa odpovedať, keď hľa! Tabuľka sa náhle skončila, Môj námet zostal nedokončený a perla Môjho prehovoru nenavlečená.

Boh Mi je svedkom, ó ľudia! Spal som na lôžku, keď hľa! Vánok Boží Ma ovial a prebudil Ma zo spánku. Jeho oživujúci duch Mi vrátil život a jazyk prehovoril, aby zaznelo Jeho volanie. Neobviňujte Ma z toho, že som sa previnil voči Bohu. Nedívajte sa na Mňa svojím zrakom, ale Mojím. Tak vás nabáda Ten, kto je Milostivý, Vševediaci. Ó ľudia, myslíte si, že držím v zovretí a ovládam definitívnu Božiu vôľu a zámer? Zďaleka nič také netvrdím. To dosvedčujem pred Bohom, nadovšetko Mocným, Vznešeným, Vševediacim, nadovšetko Múdrym. Keby definitívny osud viery Božej spočíval v Mojich rukách, nikdy by som nezvolil, aby som sa vám čo i len na chvíľku prejavil, ani by som nedovolil, aby z Mojich úst vyšlo jediné slovo. Sám Boh je toho vskutku svedkom.

Ó synu spravodlivosti! Počas noci sa Krása Nesmrteľnej bytosti navrátila zo smaragdových výšin vernosti k Sadratu’l-Muntahá a plakala takým plačom, že Zhromaždenie na výsostiach i obyvatelia ríš na výšinách bedovali nad Jej nárekom. Nato zaznela otázka: Prečo ten nárek a plač? Odpovedala: Ako mi bolo prikázané, dychtivo som čakala na hore vernosti, a predsa som od tých, ktorí obývajú zem, nezacítila vôňu oddanosti. Keď ma potom zavolali späť, podívala som sa a hľa! Niekoľko holubíc svätosti bolestne zovierali pazúry pozemských psov. Nato z tajuplného kaštieľa pribehla nezahalená a žiariaca panna nebeská a pýtala sa na ich mená. A všetky boli vyrieknuté okrem jedného. Po naliehaní bolo vyslovené jeho prvé písmeno. Nato obyvatelia nebeských komnát vybehli z príbytku slávy. A kým znelo druhé písmeno, každý jeden padol do prachu. V tom okamihu sa z najvnútornejšej svätyne ozval hlas: „Len potiaľto! Ďalej už nie.“ Vskutku dosvedčujeme to, čo učinili a i teraz činia.

Ó Afnán! Ó ty, ktorý si vyrástol z Môjho pradávneho Kmeňa! Nech na tebe spočinie Moja sláva a Moja láskyplnosť! Aký rozľahlý je svätostánok veci Božej! Zatieňuje všetky národy a kmene zeme a onedlho zhromaždí pod svojím prístreškom celé ľudstvo. Teraz nadišiel deň tvojej služby. Nespočetné tabuľky dokladajú prejavy štedrosti, ktoré ti boli udelené. Povstaň za víťazstvo Mojej veci a mocou svojho prehovoru si podmaň srdcia ľudí. Musíš preukazovať to, čo zabezpečí mier a blahobyt bedárov a utláčaných. Opáš si bedrá úsilím, aby si azda mohol oslobodiť zajatca z reťazí a umožniť mu dosiahnuť pravú slobodu.

V tento deň spravodlivosť oplakáva svoj údel a poctivosť vzdychá pod jarmom útlaku. Ťažké mračná krutosti zatemnili tvár zeme a obklopili jej národy. Pohybom Svojho pera slávy sme na príkaz Všemocného príkazcu vdýchli každej ľudskej schránke nový život a do každého slova sme vložili novú silu. Všetko stvorené zvestuje dôkazy tejto celosvetovej obnovy. Toto je tá najvýznamnejšia, najšťastnejšia zvesť, ktorú pero tohto Ukrivdeného prinieslo ľudstvu. Prečo sa teda obávate, ó Moji drahomilovaní? Ktože by vás mohol zastrašiť? Dotyk vlhkosti postačuje na to, aby rozpustil stvrdnutý prach, z ktorého je uhnetené toto zvrátené pokolenie. Už len to, že sa zhromaždíte, postačuje na rozprášenie síl týchto márnivých a nehodných ľudí. …

Každý chápajúci človek v tento deň razom pripustí, že rady, ktoré pero tohto Ukrivdeného zjavilo, tvoria najvyššiu podnecujúcu silu pre pokrok sveta a povznesenie jeho národov. Povstaňte, ó ľudia, a silou Božej moci sa odhodlajte zvíťaziť nad sebou samými, aby azda celá zem mohla byť oslobodená a oprostená od slúženia bohom planých predstáv – bohom, ktorí úbohým uctievačom privodili toľkú stratu a ktorí sú zodpovední za ich trápenie. Tieto modly predstavujú prekážku, ktorá človeku bráni v úsilí pokročiť na ceste k dokonalosti. Dúfame, že Ruka božskej sily poskytne pomoc ľudstvu a vykúpi ho zo stavu žalostného poníženia.

V jednej z tabuliek boli zjavené tieto slová: Ó ľud Boží! Nezaoberaj sa vlastnými záujmami! Nech sa ti myšlienky upriamujú na to, čo pomôže osudu ľudstva a posvätí ľudské srdcia a duše. Toto sa dá najlepšie dosiahnuť čistými a svätými skutkami, cnostným životom a dobrým správaním. Chrabré činy zabezpečia tejto Veci víťazstvo a zbožná povaha posilní jej moc. Ľni k počestnosti, ó Bahov ľud! Toto je vskutku prikázanie, ktoré ti dal tento Ukrivdený, a to, čo Jeho nespútaná vôľa pre každého z vás zvolila ako prvé.

Ó priatelia! Patrí sa, aby ste si v čase tejto božskej, tejto ducha podmanivej vesny občerstvili a oživili duše prostredníctvom milostivej priazne, ktorá vás zaplavuje. Dennica Jeho nesmiernej slávy vás zaliala žiarou a zatienili vás oblaky Jeho neobmedzenej milosti. Aká vysoká odmena pripadne tomu, kto sa neochudobnil o taký nesmierny dar a komu sa nestalo, že nespoznal krásu svojho nadovšetko Milovaného v tomto Jeho novom odeve! Buďte ostražití, pretože Podstata zla striehne, aby vás lapila. Obrňte sa proti jej zlomyseľným úkladom, dajte sa viesť svetlom mena všetko Vidiaceho Boha a utečte z temnoty, ktorá vás obklopuje. Nech vaše predstavy zahŕňajú celý svet a neobmedzujú sa len na vás samotných. Podstatu zla predstavuje ten, kto bráni vzostupu detí ľudí a prekáža ich duchovnému pokroku.

V tento deň má každý človek povinnosť pevne sa držať všetkého, čo podporí záujmy a povznesie postavenie všetkých národov a spravodlivých vlád. Vďaka každému jednému z veršov, ktoré Pero Najvyššieho zjavilo, boli dvercia lásky a jednoty odomknuté a dokorán otvorené pred tvárou ľudí. Prednedávnom sme vyhlásili a Naše Slovo je pravdivé: „S nasledovníkmi všetkých náboženstiev sa stretávajte v duchu priateľstva a družnosti.“ Všetko, čo viedlo deti ľudí k tomu, aby sa jeden druhého stránili, a čo medzi nimi spôsobovalo rozkoly a rozdelenie, bolo zjavením týchto slov odvolané a zrušené. Z nebies vôle Božej bol s cieľom zušľachtiť svet bytia a povzniesť ľudské mysle a duše zoslaný najúčinnejší nástroj na vzdelávanie celého ľudského rodu. Najvyššia podstata a najdokonalejší výraz toho, čo národy minulosti povedali či napísali, bolo prostredníctvom tohto najmocnejšieho zjavenia zoslané z nebies vôle Vlastníka všetkého, navždy Pretrvávajúceho Boha. Prv bolo zjavené: „Láska k vlastnej krajine je prvkom viery Božej.“ Jazyk veľkoleposti však v deň Jeho prejavu hlása: „Nemá sa hrdiť ten, kto miluje vlastnú krajinu, ale ten, kto miluje svet.“ Silou, ktorú uvoľnili tieto vznešené slová, dal Boh nový podnet a nový smer vtáčatám ľudských sŕdc a z Božej svätej knihy zahladil každú stopu obmedzenia a ohraničenia.

Ó ľud spravodlivosti! Buď žiarivý ako svetlo a jasný ako oheň, ktorý vzplanul v Horiacom kre. Jas ohňa tvojej lásky bezpochyby spojí a zjednotí brojace národy a kmene zeme, pričom prudkosť plameňa nepriateľstva a nenávisti nemôže priniesť iný výsledok než spory a skazu. Úpenlivo prosíme Boha, aby ochránil Svoje stvorenia pred zlými úmyslami Svojich nepriateľov. On má vskutku moc nad všetkým.

Všetka chvála buď jednému pravému Bohu (Velebená buď Jeho sláva!), pretože Perom Najvyššieho odomkol dvercia ľudských sŕdc. Každý verš, ktorý toto Pero zjavilo, predstavuje oslnivý a žiariaci portál, ktorý odhaľuje slávu zbožného a nábožného života, čistých a nepoškvrnených skutkov. Nikdy sme nezamýšľali, že by sa volanie a posolstvo, ktoré sme odovzdali, malo dostať len do jednej krajiny či byť prospešné len pre jeden národ. Ľudstvo ako celok sa musí pevne pridržiavať všetkého, čo mu bolo zjavené a udelené. Jedine tak dosiahne pravú slobodu. Celú zem osvetľuje žiarivá sláva Božieho zjavenia. Ten, kto zvestoval svetlo božského vedenia (Kiež by Mu bolo obetované celé stvorenie!), v šesťdesiatom roku povstal, aby oznámil nové zjavenie Božského ducha, a o dvadsať rokov po Ňom nasledoval Ten, s ktorého príchodom sa svet stal príjemcom tejto prisľúbenej slávy, tejto úžasnej priazne. Hľa, ako väčšina ľudstva bola obdarená schopnosťou načúvať najvznešenejšiemu Slovu Božiemu – Slovu, od ktorého musí závisieť zhromaždenie a duchovné zmŕtvychvstanie všetkých ľudí. ...

Ó ľud Boží, nakloň srdce k radám Pravého, Neporovnateľného priateľa! Slovo Božie možno prirovnať k semenáčiku, ktorého korene boli zasadené do ľudských sŕdc. Máte povinnosť podporovať jeho rast živou vodou múdrosti, posvätených a svätých slov tak, aby sa mohol pevne zakoreniť a aby sa jeho vetvy mohli rozrásť až do nebies a vyššie.

Ó vy, ktorí prebývate na zemi! Osobitá črta, ktorá poznamenáva výnimočnú povahu tohto zvrchovaného zjavenia, spočíva v tom, že sme na strane jednej zo stránok Božej svätej knihy vymazali všetko, čo bolo medzi deťmi ľudí príčinou sporov, zlovôle a rozbrojov, a na strane druhej sme stanovili základné predpoklady súladu, porozumenia, úplnej a trvalej jednoty. Blažení sú tí, ktorí dodržiavajú Moje ustanovenia.

Zas a znovu sme Svojich milovaných nabádali, aby sa vyhýbali všetkému, ba dokonca sa vystríhali všetkého, z čoho cítiť závan rozbrojov. Vo svete vládne veľký rozruch a myseľ jeho ľudu je v stave úplného zmätku. Nástojčivo prosíme nadovšetko Mocného, aby ich milostivo osvietil slávou Svojej spravodlivosti a umožnil im objaviť to, čo im prospeje vždy a za každých okolností. On je vskutku Vlastník všetkého, Najvyšší.

Nezabúdajte na bohabojnosť, ó vy, učení sveta, a posudzujte spravodlivo Vec tohto Nevzdelaného, o ktorom svedčia všetky knihy Boha, Ochrancu, Sebedostačujúceho. … Azda vás nevyburcuje hrozba božskej nespokojnosti či bázeň pred tým, ktorému nik nie je roveň? Ten, ktorému svet ukrivdil, sa s vami nikdy nestýkal, neštudoval vaše spisy ani sa nezúčastnil žiadnej z vašich rozpráv. Odev, ktorý nosí, Jeho vlajúce kadere i pokrývka hlavy dosvedčujú pravdivosť Jeho slov. Ako dlho ešte vytrváte vo svojej nespravodlivosti? Pozrite sa na obydlie, v ktorom prinútili dlieť Toho, kto je stelesnením spravodlivosti! Otvorte oči, podívajte sa na Jeho údel a usilovne premýšľajte o tom, čo vaše ruky vykonali, aby ste neboli ochudobnení o svetlo Jeho božského prehovoru a aby ste neprišli o svoj podiel na oceáne Jeho poznania.

Niektorí z neurodzených i šľachticov namietali, že tento Ukrivdený nie je ani členom náboženského rádu, ani potomkom Proroka. Vrav: Ó vy, ktorí tvrdíte, že ste spravodliví! Premýšľajte chvíľku a uvidíte, ako nekonečne povznesený je Jeho terajší stav oproti postaveniu, o ktorom tvrdíte, že by mal mať. Vôľa nadovšetko Mocného prikázala, že Jeho vec vyjde a prejaví sa z domu, ktorý je úplne oprostený od všetkého, čo bežne vlastnia duchovní, teológovia, mudrci a učenci.

Dych Božského ducha Ho prebudil a prikázal Mu, aby povstal a ohlásil Jeho zjavenie. Hneď ako sa prebudil, pozdvihol hlas a zvolal celé ľudstvo k Bohu, Pánu všetkých svetov. Tieto slová sme boli nútení zjaviť vzhľadom na slabosť a chabosť ľudí. No Vec, ktorú sme ohlásili, nemôže nikdy žiadne pero opísať, ani si žiadna myseľ predstaviť jej výnimočnosť. Toto dosvedčuje ten, u koho je Materská kniha.

Pradávna krása dovolila, aby Ju spútali reťazami, aby ľudstvo mohlo byť vyslobodené z područia, a prijala väzenie v tejto Najmocnejšej tvrdzi, aby celý svet mohol dosiahnuť skutočnú slobodu. Do dna vypila pohár zármutku, aby všetky národy zeme mohli dosiahnuť trvalú radosť a aby mohli byť naplnené potešením. Toto je milosrdenstvo tvojho Pána, Súcitného, Najmilosrdnejšieho. Prijali sme poníženie, ó veriaci v jedinosť Božiu, aby ste vy mohli byť povýšení, a vytrpeli sme rôznorodú sužobu, aby sa vám mohlo dariť a aby sa vám mohlo dobre viesť. On prišiel, aby nanovo vystaval celý svet. Hľa, ako Ho tí, ktorí sa stavajú na roveň Bohu, prinútili dlieť v najopustenejšom z miest!

Nesmútim pre ťažobu Svojho uväznenia. Ani sa nermútim nad Svojím ponížením či sužovaním, ktorým trpím v rukách nepriateľov. Pri Mojom živote! Toto je Moja sláva, sláva, ktorou Boh okrášlil Svoje vlastné Ja. Kiež by ste to vedeli!

Hana, ktorú som musel vystáť, odkryla slávu, ktorou bolo obdarené celé stvorenie, a vďaka krutosti, ktorú som vytrpel, sa prejavila samotná Dennica spravodlivosti a vrhla nádheru na ľudí.

Som zarmútený pre tých, ktorí sa zaplietli do svojich zvrátených vášní a tvrdia, že patria k viere Boha, Milostivého, nadovšetko Chváleného.

Patrí sa, aby sa Bahov ľud zriekol sveta a všetkého, čo v ňom je, aby bol natoľko odpútaný od všetkého pozemského, že obyvatelia raja budú z jeho šatu môcť vdýchnuť ľúbeznú vôňu posvätnosti, že všetky národy zeme budú môcť v jeho tvári uzrieť jas nadovšetko Milosrdného a že vďaka nemu sa budú môcť doďaleka šíriť znamenia a znaky Boha, nadovšetko Mocného, nadovšetko Múdreho. Tí, ktorí poškvrnili dobré meno veci Božej tým, že sledovali telesné žiadosti – tí jasne schybili!

Ó židia! Ak zamýšľate opäť ukrižovať Ježiša, Ducha Božieho, vezmite Mi život, pretože On sa vám znovu prejavil v Mojej osobe. Naložte so Mnou, ako chcete, pretože som sa zaviazal, že na ceste Božej položím život. Nikoho sa nebudem báť, i keby sa proti Mne spojili sily pozemské i nebeské. Nasledovníci evanjelia! Ak chcete pripraviť o život Muḥammada, Apoštola Božieho, chopte sa Ma a ukončite Môj život, pretože Ja som On a Moje Ja je Jeho Ja. Učiňte som Mnou, čo chcete, pretože najhlbšou túžbou Môjho srdca je dosiahnuť prítomnosť Môjho nadovšetko Milovaného v Jeho kráľovstve slávy. Tak znie božské rozhodnutie, kiež by ste to vedeli! Nasledovníci Muḥammada! Ak si prajete rozstrieľať hruď Toho, kto dal, že Jeho kniha Bayán vám bola zoslaná, vztiahnite na Mňa ruku a prenasledujte Ma. Veď Ja som Jeho Všemilovaný, zjavenie Jeho vlastného Ja, i keď sa nevolám tak ako On. Prišiel som zatienený oblakmi slávy a Boh Ma obdaril nepremožiteľnou zvrchovanosťou. On je vskutku Pravda, Poznajúci nevidené. Vskutku od vás očakávam zaobchádzanie, ktorého sa dostalo Tomu, kto prišiel predo Mnou. Toto vskutku dosvedčuje všetko, ak ste z tých, ktorí načúvajú. Ó ľud Bayánu! Ak si sa rozhodol preliať krv Toho, ktorého príchod ohlásil Báb, ktorého objavenie predpovedal Muḥammad a ktorého zjavenie oznámil samotný Ježiš Kristus, hľa! Stojím pred tebou pripravený a bezbranný. Konaj podľa vlastnej túžby!

Boh mi je svedkom! Keby to nebolo v rozpore s tým, čo prikazujú tabuľky Božie, s radosťou by som pobozkal ruky každého, kto sa pokúsi preliať moju krv na ceste Všemilovaného. Navyše by som ho obdaril dielom z toho pozemského imania, ktoré mi Boh dovolil vlastniť. Hoci ten, kto by takýto čin vykonal, by rozhneval nadovšetko Mocného, stihlo by ho Jeho prekliatie a zaslúžil by si mučenie trvajúce po večnosť Boha, Vlastníka všetkého, Poctivého, nadovšetko Múdreho.

Vskutku vedz, že vždy, keď tento Mládenec obráti zrak k vlastnému Ja, zisťuje, že je najbezvýznamnejším zo všetkého stvorenia. Keď však uváži jasnú žiaru, ktorú dostal moc zjaviť, hľa, toto ja sa pred Ním zmení na zvrchovanú moc prenikajúcu podstatu všetkého, viditeľného i neviditeľného. Sláva buď Tomu, kto silou pravdy zoslal Prejav vlastného Ja a zveril Mu posolstvo pre celé ľudstvo.

Ó nedbalí, preberte sa z driemot ľahostajnosti, aby ste mohli uzrieť žiaru, ktorú Jeho sláva rozšírila po svete. Akí pomätení sú tí, ktorí reptajú proti predčasnému zrodu Jeho svetla! Ó vy, ktorí ste vo vnútri slepí! Či už je to príliš skoro, alebo neskoro, dôkazy Jeho žiariacej slávy sa teraz skutočne prejavili. Patrí sa, aby ste sa presvedčili, či sa takéto svetlo objavilo, alebo nie. Nie je vo vašej ani v Mojej moci stanoviť čas, keď by sa malo prejaviť. Nepreniknuteľná múdrosť Božia jeho hodinu určila už prv. Ó ľudia, uspokojte sa s tým, čo si pre vás praje Boh a čo vám predurčil. … Ó Moji neprajníci! Dennica večného vedenia Mi je svedkom. Keby to bolo v Mojej moci, za žiadnych okolností by som nedovolil, aby som vynikol medzi ľuďmi. Veď Moje meno úplne odmieta byť v spojení s týmto pokolením, ktoré má jazyk poškvrnený a srdce falošné. A vždy, keď som sa rozhodol, že neprevravím a budem ticho, zburcoval Ma hlas Svätého Ducha stojaceho po Mojej pravici. A pred tvárou sa Mi zjavil Najvyšší duch, zatienil Ma Gabriel a v Mojej hrudi sa pohol Duch slávy prikazujúc Mi, aby som povstal a prestal mlčať. Ak sa váš sluch očistí a vaše uši spozornejú, určite začujete, že každý úd Môjho tela, ba všetky atómy Mojej bytosti, hlásajú a dosvedčujú toto volanie: „Boh, okrem ktorého niet iného Boha, a Ten, koho krása sa teraz už prejavila, je odrazom Jeho slávy pre všetkých, ktorí sú v nebi i na zemi.“

Ó ľudia! Prisahám pri jednom pravom Bohu! Toto je Oceán, z ktorého vyšli všetky moria a s ktorým sa nakoniec každé z nich spojí. Z Neho vznikli všetky Slncia a k Nemu sa všetky navrátia. Z Jeho moci zarodili stromy božského zjavenia. Každý z ich plodov bol zoslaný v podobe Proroka prinášajúceho posolstvo Božím stvoreniam v každom zo svetov, ktoré jedine Boh vo Svojom všezahŕňajúcom poznaní dokáže spočítať. Toto dokázal prostredníctvom jediného písmena Svojho slova zjaveného Jeho perom. Toto pero sa pohybovalo príkazom Jeho Prsta, pričom samotný Prst podnecovala sila Božej pravdy.

Vrav: Ó ľudia! Neodopierajte si milosť Boha a Jeho milosrdenstvo. Každý, kto si ich odmietne, utrpí vskutku žalostnú stratu. Čože, ó ľudia? Azda len neuctievate prach a neodvraciate sa od vášho Pána, Milostivého, nadovšetko Štedrého? Buďte bohabojní a nebuďte z tých, ktorí sa pominú. Vrav: Kniha Božia bola zoslaná v podobe tohto Mládenca. Posvätený buď preto Boh, najznamenitejší z tvorcov! Dávajte si dobrý pozor, ó ľudia sveta, aby ste sa nevyhli Jeho tvári. Veru, ponáhľajte sa dosiahnuť Jeho prítomnosť a buďte z tých, ktorí sa k Nemu navrátili. Modlite sa, ó ľudia, aby vám bolo odpustené to, že ste nedostáli svojej povinnosti voči Bohu a prehrešili sa proti Jeho veci, a nebuďte z pomätených. To On vás stvoril, to On živil vaše duše Svojou vecou a umožnil vám, aby ste spoznali Toho, kto je nadovšetko Mocný, Najvznešenejší, Vševediaci. To On odhalil vášmu zraku poklady Svojho poznania a dal, aby ste vystúpili do nebies istoty – istoty Jeho neodolateľnej, Jeho nevyvrátiteľnej a najvznešenejšej viery. Vyvarujte sa toho, aby ste sa ochudobnili o milosť Božiu, nech vaše dielo nevyjde navnivoč, a nezamietajte pravdu tohto najprejavenejšieho, tohto povzneseného, tohto žiarivého a slávneho zjavenia. Vec Boha, svojho Stvoriteľa, posudzujte spravodlivo a hľaďte na to, čo bolo zoslané z trónu na výsostiach, a rozjímajte o tom nevinným a posväteným srdcom. Potom sa vám bude pravda tejto Veci vidieť taká jasná ako slnce v poludňajšej sláve. Potom budete z tých, ktorí v Neho uverili.

Vrav: Prvé a najprvoradejšie svedectvo dokladajúce Jeho pravdu je Jeho vlastné Ja. Ďalšie svedectvo predstavuje Jeho zjavenie. Pre každého, kto neuzná jedno či druhé, ustanovil za dôkaz Svojej podstaty a pravdy slová, ktoré zjavil. Toto vskutku dokladá Jeho nežné milosrdenstvo k ľuďom. Každú dušu obdaril schopnosťou spoznať znamenia Božie. Ako by inak mohol naplniť vyhlásenie dané ľuďom, ak ste z tých, ktorí v srdci premýšľajú o Jeho veci? Nikdy nebude s nikým zaobchádzať nespravodlivo ani neuloží duši nič nad jej sily. On je vpravde Súcitný, nadovšetko Milosrdný.

Vrav: Sláva veci Božej je taká nesmierna, že ju vnímajú i nevidiaci, o tých, ktorí majú zrak ostrý, ktorí vidia jasne, ani nehovoriac. I keď nevidiaci nie sú schopní vidieť svetlo slnca, predsa môžu zakúšať jeho neustále teplo. Ale nevidiaci srdcom spomedzi ľudu Bayánu – a to dosvedčuje Boh – nedokážu vnímať žiaru slávy Slnca či doceniť teplo Jeho lúčov bez ohľadu na to, ako dlho na nich bude svietiť.

Vrav: Ó ľud Bayánu! Vyvolili sme si ťa z celého sveta, aby si poznal a uznal Naše Ja. Dali sme, aby si sa priblížil k pravej strane raja, k miestu, z ktorého Nehynúci oheň volá mnohými rečami: „Niet iného Boha okrem Mňa, Všemohúceho, Najvyššieho!“ Vyvaruj sa, aby si dopustil, že sa oddelíš akoby závojom od tejto Dennice žiariacej nad úsvitom vôle svojho Pána, nadovšetko Milosrdného, ktorej svetlo obklopilo malých i veľkých. Očisti si zrak, aby si vlastnými očami mohol uzrieť jej slávu a nemusel závisieť od zraku iného než seba. Veď Boh nikdy nezaťažuje žiadnu dušu nad jej schopnosti. Tak to bolo zoslané predošlým Prorokom a Poslom a zaznamenané vo všetkých Písmach.

Snažte sa, ó ľudia, aby sa vám dostalo prijatia do tejto šírej nesmiernosti, pre ktorú Boh neurčil začiatok ani koniec, v ktorej zvolal Jeho hlas a nad ktorou zaviali ľúbezné vône svätosti a slávy. Nevzdávajte sa rúcha veľkoleposti, neochudobnite svoje srdcia o spomienku na svojho Pána a ani svoj sluch o ľúbezné nápevy Jeho úžasného, Jeho velebného, Jeho všetko si podmaňujúceho, Jeho zvučného a najvýrečnejšieho hlasu.

Ó Násir, ó Môj služobník! Boh, Večná pravda, Mi je svedkom. Nebeský mládenec v tento deň pozdvihol nad hlavy ľudí nádherný kalich nesmrteľnosti a v očakávaní stojí vo Svojom sídle a premýšľa, ktoré oko spozná Jeho slávu a ktorá ruka sa bez váhania načiahne a z Jeho Snehobielej ruky uchopí pohár a vyprázdni ho. Zatiaľ sa len niekoľkí napili z tejto neporovnateľnej, tejto pokojne plynúcej milosti Pradávneho kráľa. Títo prebývajú v najvýsostnejších kaštieľoch raja a sú pevne ustanovení na stolcoch právomoci. Pri spravodlivosti Božej! Ani zrkadlá Jeho slávy, ani zjavitelia Jeho mien, ani nič stvorené, čo bolo či niekedy bude, ich nepredstihne, ak ste z tých, ktorí chápu túto pravdu.

Ó Násir! Znamenitosť tohto dňa je nesmierne povznesená nad chápanie ľudí, nech by ich poznanie bolo akékoľvek rozsiahle či ich porozumenie akékoľvek hlboké. O čo väčšmi musí presahovať predstavy tých, ktorí sa odchýlili od jeho svetla a boli oddelení od jeho slávy! Keby si pretrhol žalostný závoj, ktorý ti zaslepuje zrak, uvidel by si takú štedrosť, akej sa nepodobá či nevyrovná nič od začiatku, ktorý nemá začiatok, až do konca, ktorý nemá koniec. Akýmže jazykom by sa mal Ten, kto predstavuje Ústa Božie, rozhodnúť hovoriť, aby tí, ktorí sú od Neho akoby oddelení závojom, dokázali spoznať Jeho slávu? Počestní, obyvatelia kráľovstva na výsostiach, sa veľkým dúškom napijú vína svätosti v Mojom mene, nadovšetko Slávny. Nik iný okrem nich nebude mať takúto výhodu.

Pri spravodlivosti Boha, môjho Všemilovaného! Nikdy som sa neusiloval o svetské vodcovstvo. Môj jediný zámer bol odovzdať ľuďom to, čo Mi prikázal doručiť Boh, Milostivý, Neporovnateľný. A to preto, aby sa mohli odpútať od všetkého, čo sa spája s týmto svetom, a dosiahnuť také výšiny, ktoré bezbožní nedokážu pochopiť a ktoré si svojhlaví nemôžu predstaviť.

Ó krajina Ṭá (Teherán), spomeň si na predošlé dni, keď ťa tvoj Pán učinil sídlom Svojho trónu a obklopil ťa žiarou Svojej slávy. Aký nesmierny bol počet tých posvätených bytostí, tých symbolov istoty, ktoré vo svojej veľkej láske k tebe položili život a obetovali ti úplne všetko! Raduj sa a blažení nech sú tí, ktorí ťa obývajú! Dosvedčujem to, čo zná každé vnímavé srdce, že od teba prichádza oživujúci dych Toho, kto je Túžbou sveta. V tebe sa zjavil Nevidený a z teba vyšlo to, čo bolo ukryté pred zrakom ľudí. Koho spomenieme zo zástupu tvojich úprimných milujúcich, ktorých krv bola preliata medzi tvojimi múrmi a ktorých prach sa teraz ukrýva pod tvojou prsťou? Ľúbezné vône Božie ťa ustavične ovievajú a po večnosť ťa budú ovievať. Naše Pero sa pohlo, aby ťa spomenulo a vychvaľovalo obete krutosti, tých mužov a ženy, ktorí odpočívajú pod tvojím prachom.

Je medzi nimi i Naša vlastná sestra, na ktorú teraz myslíme na znak Svojej vernosti a na dôkaz Svojej láskyplnosti voči nej. Aký žalostný bol jej údel! V akom stave odovzdanosti sa vrátila k svojmu Bohu! My jediný sme to vo Svojom všezahŕňajúcom poznaní vedeli.

Ó krajina Ṭá! Vďaka milosti Božej si stále stredobodom, okolo ktorého sa zhromažďujú Jeho milovaní. Sú šťastní a šťastný je i každý utečenec, ktorý vo svojom utrpení vyhľadá tvoje prístrešie na ceste Boha, Pána tohto úžasného dňa! Blahoslavení sú tí, ktorí spomínajú jedného pravého Boha, ktorí chvália Jeho meno a usilovne sa snažia slúžiť Jeho veci. O týchto ľuďoch sa zmieňovali predošlé posvätné knihy. Ich zahŕňal Vládca verných chválou vraviac: „Blahoslavenosť, ktorá ich očakáva, prevyšuje blahoslavenosť, ktorej sa tešíme my teraz.“ On vskutku vravel pravdu a to teraz dosvedčujeme. Sláva ich postavenia však ešte nie je odhalená. Ruka božskej moci zaiste sníme závoj a odhalí zraku ľudí to, čo rozveselí a rozjasní oči sveta.

Vzdávajte vďaku Bohu, Večnej pravde (Velebená buď Jeho sláva!), pretože ste dospeli k takej úžasnej priazni a boli ste okrášlení ozdobou Jeho chvály. Ceňte si hodnotu týchto dní a ľnite ku všetkému, čo prislúcha k tomuto zjaveniu. On je vskutku Poradca, Súcitný, Vševediaci.

Nech ťa nič nezarmúti, ó krajina Ṭá ! Veď Boh si ťa vyvolil za zdroj radosti pre celé ľudstvo. Ak to bude Jeho vôľa, požehná tvoj trón spravodlivým panovníkom, ktorý zhromaždí Božie stádo rozohnané vlkmi. Takýto panovník s radosťou a s potešením obráti tvár k Bahovmu ľudu a zahrnie ho priazňou. On v Božích očiach vskutku patrí ku klenotom medzi ľuďmi. Na ňom nech naveky spočinie sláva Božia a sláva všetkých, ktorí prebývajú v kráľovstve Jeho zjavenia.

Raduj sa veľkou radosťou, pretože ťa Boh učinil „Úsvitom Svojho svetla“, keďže sa v tebe zrodil Prejav Jeho slávy. Teš sa z mena, ktoré ti bolo dané, mena, skrze ktoré vrhla svoju žiaru Dennica milosti a skrze ktoré sa rozjasnili zem i nebesia.

Onedlho sa stav tvojich záležitostí zmení a liace moci padnú do rúk ľudu. Vskutku, tvoj Pán je Vševediaci. Jeho právomoc zahŕňa všetko. Buď uistená o milostivej priazni svojho Pána. Zrak Jeho láskyplnosti bude k tebe na večnosť nasmerovaný. Blíži sa deň, keď sa tvoj nepokoj zmení na mier a na pokoj. Tak to bolo nariadené v úžasnej knihe.

Keď opustíš dvor Mojej prítomnosti, ó Muḥammad, namier kroky k Môjmu domu (domu v Bagdade) a navštív ho v mene svojho Pána. Keď prídeš k jeho dverciam, zastaň pred nimi a vrav: Kamže odišla Pradávna krása, ó najvýznamnejší Dom Boží, tá, vďaka ktorej ťa Boh učinil stredobodom obdivujúceho sveta a vyhlásil ťa za znamenie Jeho spomienky pre všetkých, ktorí sú v nebesiach i všetkých, ktorí sú na zemi? Och! Kde sú zašlé dni, keď si ty, ó Dom Boží, býval Jeho podnožkou, dni, keď sa z teba v nekonečných tónoch rinul nápev nadovšetko Milosrdného! Čože sa stalo s tvojím klenotom, ktorého sláva ožiarila celé stvorenie? Kamže sa podeli dni, v ktorých ťa Pradávny kráľ učinil trónom Svojej slávy, dni, v ktorých si jedine teba vyvolil za lampu spasenia medzi zemou a nebesami a dal, aby sa z teba pri brieždení a za večera šírila ľúbezná vôňa nadovšetko Slávneho?

Kdeže je, ó Dom Boží, Slnce majestátnosti a moci, ktoré ťa zalialo jasom Svojej prítomnosti? Kdeže je ten Úsvit nežného milosrdenstva tvojho Pána, Neobmedzeného, ktorý medzi tvojimi stenami ustanovil Svoj stolec? Ó trón Boží, čože to zmenilo tvoj výraz a otriaslo tvojimi piliermi? Čo asi zavrelo tvoje dvercia pred tvárou tých, ktorí ťa dychtivo hľadajú? Čože spôsobilo, že si tak spustol? Azda ti povedali, že Milovaného sveta prenasledujú meče nepriateľov? Pán žehnaj tebe i tvojej vernosti voči Nemu, pretože si zostal Jeho spoločníkom vo všetkom Jeho zármutku a utrpení.

Dosvedčujem, že si dejiskom Jeho všetko prevyšujúcej slávy, Jeho najsvätejšieho obydlia. Z teba vyšiel Dych nadovšetko Slávneho, Dych, ktorý ovanul všetko stvorené a naplnil radosťou hruď oddaných, ktorí prebývajú v kaštieľoch raja. Zhromaždenie na výsostiach a tí, ktorí obývajú mestá mien Božích, ťa oplakávajú a žialia nad tým, čo ťa postretlo.

Ty si stále symbolom mien a prídomkov nadovšetko Mocného a bodom, ku ktorému smerujú oči Pána zeme i nebies. Postretlo ťa to, čo postretlo Archu, ktorá bola učinená príbytkom Božieho prísľubu bezpečia. Blažený je ten, kto pochopí zmysel týchto slov a spozná zámer Toho, kto je Pán všetkého stvorenia.

Šťastní sú tí, ktorí z teba vdychujú ľúbezné vône Milosrdného, ktorí uznávajú tvoju vznešenosť, ktorí ochraňujú tvoju posvätnosť a ktorí vždy ctia tvoje postavenie. Úpenlivo žiadame nadovšetko Mocného, nech dá, aby sa oči tých, ktorí sa od teba odvrátili a nedocenili tvoju hodnotu, otvorili, aby vpravde mohli spoznať teba a Toho, kto ťa silou pravdy pozdvihol. Skutočne sú k tebe slepí a vôbec o tebe v tento deň nevedia. Tvoj Pán je vskutku Milostivý, Odpúšťajúci.

Dosvedčujem, že skrze teba Boh skúšal srdcia Svojich služobníkov. Blahoslavený je ten, kto k tebe namieri kroky a navštívi ťa. Beda tomu, kto poprie tvoje právo, kto sa od teba odvráti, kto znesvätí tvoje meno a zneuctí tvoju svätosť.

Nesmúť, ó Dom Boží, ak závoj tvojej posvätnosti roztrhnú bezverci. Boh ťa vo svete stvorenia okrášlil klenotom Svojej spomienky. Takúto ozdobu nemôže žiaden človek nikdy znesvätiť. Za všetkých okolností k tebe bude smerovaný zrak tvojho Pána. On vskutku sa započúva do modlitby každého, kto ťa navštívi, kto bude okolo teba obchádzať a kto Ho bude vzývať v tvojom mene. On je vpravde Odpúšťajúci, nadovšetko Milosrdný.

Úpenlivo Ťa prosím, ó Môj Bože, pri tomto dome, ktorý sa tak veľmi zmenil pre odlúčenie od Teba, ktorý oplakáva svoje oddialenie od Tvojej prítomnosti a žiali nad Tvojím súžením, aby si odpustil Mne a Mojim rodičom a Mojim príbuzným a tým z Mojich bratov, ktorí v Teba uverili. Daj, aby boli vďaka Tvojej štedrosti uspokojené všetky Moje potreby, ó Ty, ktorý si Kráľ mien. Ty si Najštedrejší zo štedrých, Pán všetkých svetov.

Spomeň si na to, čo sme zjavili Mihdímu, Svojmu služobníkovi, v prvom roku Svojho vyhnanstva v Tajomnej krajine (Adrianopol). Jemu sme predpovedali, čo v nadchádzajúcich dňoch určite postihne Náš dom (dom v Bagdade), aby nežialil nad lúpežnými a násilnými činmi, ktoré už na ňom boli spáchané. Vskutku Pán, tvoj Boh, pozná všetko, čo je v nebesiach, i všetko, čo je na zemi.

Napísali sme mu: Nejde o prvé pokorenie Môjho domu. V zašlých dňoch naň ruka utláčateľa vŕšila pohanu. Vskutku, v nadchádzajúcich dňoch bude natoľko pokorený, že z každého vnímavého oka potečú slzy. Tak sme ti odhalili to, čo sa skrýva za závojom a čo je nepreniknuteľné pre všetkých okrem Boha, nadovšetko Mocného, nadovšetko Chváleného. Až sa čas naplní, Pán ho silou pravdy povýši v očiach všetkých ľudí. Dá, aby sa stal vlajkou Jeho kráľovstva, svätyňou, okolo ktorej bude krúžiť zhromaždenie verných. Tak prevravel Pán, tvoj Boh, ešte predtým, než nadíde deň náreku. Toto zjavenie sme ti dali v Našej svätej tabuľke, aby si sa nermútil nad tým, čo postihlo Náš dom útokmi nepriateľa. Všetka chvála patrí Bohu, Vševediacemu, nadovšetko Múdremu.

Každý nestranný pozorovateľ razom pripustí, že tento Ukrivdený od zrodu Svojho zjavenia vyzýval celé ľudstvo, aby obrátilo tvár k Úsvitu slávy, a zakazoval skazenosť, nenávisť, útlak a podlosť. A predsa sa podívaj, čo vykonali ruky utláčateľa! Žiadne pero sa neodváži opísať jeho krutosť. Zámerom Toho, kto je Večná pravda, bolo udeliť všetkým ľuďom večný život a zaistiť im bezpečnosť a pokoj. A napriek tomu si povšimni, ako povstali, aby preliali krv Jeho milovaných a odsúdili Ho na smrť.

Strojcovia tohto útlaku sú presne tí, ktorí majú povesť najmúdrejších z múdrych, hoci sú pomätení. Sú takí slepí, že s nepredstieranou ukrutnosťou uvrhli do tohto opevneného a skľučujúceho väzenia Toho, pre ktorého služobníkov na Jeho prahu bol stvorený svet. Nadovšetko Mocný však i napriek nim a tým, ktorí zamietli pravdu tohto „Veľkého oznámenia“, premenil tento väzenský dom na najvznešenejší raj, nebesia nebies.

Neodmietali sme hmotné prostriedky, ktoré by Nám uľahčili Našu sužobu. Každý z Našich spoločníkov však dosvedčí, že Náš svätý dvor je posvätený a vysoko povýšený nad hmotný prospech. Napriek tomu sme počas väzenia prijímali to, o čo sa Nás bezverci snažili ochudobniť. Ak by sa našiel človek, ktorý by chcel v Našom mene vystavať budovu z čistého zlata či striebra alebo dom osadený kameňmi nedoceniteľnej hodnoty, takémuto prianiu bezpochyby vyhovieme. On vskutku činí čokoľvek, čo si želá, a prikazuje čokoľvek, čo sa Mu zapáči. Navyše sme dali zvolenie každému, kto by túžil všade po tejto krajine vystavať vznešené a veľkolepé stavby a venovať bohaté a posvätné územia okolo Jordánu na uctievanie a službu jednému pravému Bohu, blahorečené buď Jeho sláve. Vďaka tomu sa mohli naplniť proroctvá zaznamenané Perom Najvyššieho v posvätných Písmach a mohlo sa prejaviť to, čo Boh, Pán všetkých svetov, zamýšľal v tomto najvznešenejšom, tomto najsvätejšom, tomto najmocnejšom a najúžasnejšom zjavení.

V minulosti sme vyriekli tieto slová: Rozprestri suknicu, ó Jeruzalem! Premýšľaj o tom vo svojom srdci, ó Bahov ľud, a vzdávaj vďaku svojmu Pánovi, Vykladačovi, Najprejavenejšiemu.

Keby boli odhalené záhady, ktoré nepozná nik okrem Boha, celé ľudstvo by bolo svedkom dôkazov dokonalej a zvrchovanej spravodlivosti. Všetci ľudia by s istotou, ktorú nik nespochybní, ľnuli k prikázaniam a svedomite by ich dodržiavali. Vskutku sme vo Svojej knihe určili hojnú a štedrú odmenu každému, kto sa odvráti od hriešnosti a povedie cudný a zbožný život. On je vpravde Veľký darca, nadovšetko Štedrý.

Poroba Mi neprivodzuje hanbu. Veruže nie, pri Mojom živote! Obdarúva Ma slávou. Zahanbiť Ma však môže správanie tých z Mojich nasledovníkov, ktorí predstierajú, že Ma milujú, ale v skutočnosti nasledujú Podstatu zla. Tí sú vskutku medzi zatratenými.

Keď sa naplnil čas určený pre toto zjavenie a Ten, kto je Dennica sveta, sa objavil v Iraku, prikázal Svojim nasledovníkom, aby dodržiavali to, čo ich posvätí od všetkej pozemskej poškvrny. Niektorí radšej nasledovali túžby zvrátených sklonov, kým iní kráčali cestou spravodlivosti a pravdy a dali sa správne viesť.

Vrav: Medzi Bahov ľud sa nepočíta ten, kto nasleduje vlastné svetské túžby alebo upiera srdce na pozemské veci. Mojím pravým nasledovníkom je ten, kto prejde údolím z čistého zlata priamo a povznesene sťa oblak, pričom sa ani neobzrie, ani nezastane. Taký človek je istotne zo Mňa. Z jeho šatu Zhromaždenie na výsostiach cíti vôňu posvätnosti. … A ak postretne tú najčarokrásnejšiu a najpôvabnejšiu zo žien, nepocíti, že by mu srdce zvádzal čo i len najmenší tieň túžby po jej kráse. Ten je vskutku stvorením nepoškvrnenej cudnosti. Tak vás poúča Pero Pradávneho z dní, ako mu prikázal váš Pán, nadovšetko Mocný, nadovšetko Štedrý.

Svet sa zmieta v mukách a jeho rozbúrenosť narastá zo dňa na deň. Tvárou sa obrátil k spurnosti a neviere. Čaká ho taký údel, že by ho teraz nebolo primerané a vhodné vyzradiť. Jeho zvrátenosť potrvá dlho. A až nastane určená hodina, náhle sa objaví to, čo roztrasie údy ľudstva. Až potom bude rozvinutá božská vlajka a Slávik z raja zanôti svoj nápev.

Pripomeň si Môj zármutok, Moje starosti a úzkosť, Moje strasti a trápenie, Moju porobu, slzy, ktoré som prelial, horkosť Mojej trýzne a teraz i Moje uväznenie v tejto ďalekej zemi. Ó Mustafá, Boh Mi je svedkom! Keby si sa dozvedel, čo postretlo Pradávnu krásu, utiekol by si do divočiny a zaplakal by si veľkých plačom. Vo svojom žiali by si sa bil do hlavy a vykríkol by si, ako keby ťa uštipla zmija. Buď vďačný Bohu za to, že sme ti odmietli odhaliť tajomstvo týchto nevyspytateľných rozhodnutí, ktoré Nám boli zoslané z nebies vôle tvojho Pána, Všemohúceho, nadovšetko Mocného.

Pri spravodlivosti Božej! Každé ráno som vstal a za dvercami som objavil nahromadené zástupy nespočetných sužôb. A keď som sa každú noc ukladal, hľa! Srdce Mi pukalo bolesťou nad tým, čo si vytrpelo pre diabolské krutosti protivníkov. S každým kúskom chleba, ktorý Pradávna krása odlomí, sa spája nával novej sužoby a v každej kvapke, ktorú vypije, je primiešaná horkosť strastného trápenia. Každému kroku, ktorý učiní, predchádza armáda nepredvídaných pohrôm a za Jeho pätami nasledujú légie bolestného zármutku.

Toto je Môj údel. Kiež by si o ňom v srdci uvažoval! Nech však tvoja duša nežiali nad tým, čo na Nás Boh zoslal. Nech tvoja vôľa splynie s Jeho prianím, pretože sme nikdy netúžili po ničom inom okrem Jeho vôle a vítali sme každé z Jeho neodvolateľných rozhodnutí. Nech je tvoje srdce trpezlivé a nebuď vystrašený. Nekráčaj cestami tých, ktorí sú nesmierne rozrušení.

Ó ty, koho tvár je obrátená ku Mne! Hneď ako tvoj zrak z diaľky uzrie Moje rodné mesto (Teherán), postoj a vrav: Prišiel som za tebou z Väzenia, ó krajina Ṭá, so zvesťou od Boha, Pomocníka v nebezpečí, Sebedostačujúceho. Oznamujem ti novinu o nežnom milosrdenstve tvojho Pána, ó matka sveta a žriedlo svetla pre všetky národy, a zdravím ťa v mene Toho, kto je Večná pravda a Poznajúci nevidené. Dosvedčujem, že sa v tebe zjavil Ten, kto je Skrytým menom, a odkryl Nevidený poklad. Skrze teba bolo odhalené tajomstvo všetkých vecí, či už minulých, alebo budúcich.

Ó krajina Ṭá! Ten, kto je Pán mien, ťa vo Svojom slávnom postavení spomína. Bola si Úsvitom veci Boha, žriedlom Jeho zjavenia, prejavom Jeho Najväčšieho mena – mena, ktoré otriaslo srdcami a dušami ľudí. Aké nesmierne je množstvo mužov i žien, tých obetí krutosti, ktoré medzi tvojimi hradbami položili život na ceste Božej a boli pochované pod tvojím prachom s takou krutosťou, že každý ctený služobník Boží oplakáva ich údel.

Naším prianím je spomenúť Príbytok vrcholného blaha (Teherán), to sväté a žiarivé mesto. V tomto meste bola rozšírená vôňa Všemilovaného, Jeho znamenia boli roznesené, dôkazy Jeho slávy boli zjavené, Jeho vlajka bola vztýčená, Jeho svätostánok bol postavený a každé z Jeho múdrych rozhodnutí bolo odhalené.

Práve v tomto meste zavanuli ľúbezné vône zvítania, ktoré spôsobili, že sa k Bohu priblížili Jeho milujúci a že sa dostali do Príbytku svätosti a krásy. Šťastný je ten putujúci, ktorý namieri kroky k tomuto mestu, vstúpi doň a vďaka výlevu milosti svojho Pána, Milostivého, nadovšetko Chváleného, sa napije vína zvítania.

Prišiel som za tebou, ó krajina túžby srdca, so zvesťou od Boha a oznamujem ti Jeho milostivú priazeň a milosrdenstvo a zdravím a blahorečím ti v Jeho mene. On je vpravde nesmierne štedrý a dobrotivý. Blahoslavený je ten, kto k tebe obráti tvár, kto z teba ucíti vôňu prítomnosti Boha, Pána všetkých svetov. Nech na tebe spočinie Jeho sláva a nech ťa obklopí jas Jeho svetla, veď Boh ťa učinil rajom pre Svojich služobníkov a zvestoval, že si požehnanou a posvätnou zemou, o ktorej sa On sám zmienil v knihách, ktoré zjavili Jeho Proroci a Poslovia.

Skrze teba, ó krajina žiarivej slávy, bola rozvinutá vlajka značiaca: „Niet Boha okrem Neho.“ A taktiež bola vyvesená zástava znamenajúca: „Vskutku, Ja som Pravda a poznám nevidené.“ Patrí sa, aby sa každý, kto ťa navštívi, hrdil tebou a tvojimi obyvateľmi, tými, ktorí vyrástli z Môjho stromu, ktorí sú jeho listami, ktorí sú znameniami Mojej slávy, ktorí Ma nasledujú a sú Mojimi milujúcimi a tými, ktorí s najrozhodnejším odhodlaním obrátili tvár smerom k Môjmu slávnemu postaveniu.

Spomeň si na Svoj príchod do mesta (Konštantínopolu), na to, ako sa sultánovi ministri domnievali, že nie si oboznámený s ich zákonmi a ustanoveniami, a mysleli si, že patríš k neznalým. Vrav: Veru, pri Mojom Pánovi! Neznám nič okrem toho, čo Ma Boh vďaka Svojej štedrej priazni ráčil naučiť. Toto istotne dosvedčujeme a bez váhania priznávame.

Vrav: Ak ste zákony a ustanovenia, ktorých sa pridŕžate, vytvorili vy sami, v žiadnom prípade ich nebudeme dodržiavať. Toto Mi nariadil Ten, kto je nadovšetko Múdry, so všetkým Oboznámený. Takto to bolo v minulosti a skrze silu Božiu a Jeho moc to tak zostane i v budúcnosti. Toto je vskutku pravý a správny spôsob. Ak ich ustanovil Boh, potom predložte dôkazy, pokiaľ ste medzi tými, ktorí vravia pravdu. Vrav: Všetko, z čoho Ťa obvinili, a všetko, čo Ti učinili, sme zapísali do knihy, v ktorej je zaznamenaný každučký skutok človeka, nech by bol akýkoľvek nepodstatný.

Vrav: Ó štátni ministri, patrí sa vám, aby ste dodržiavali ustanovenia Božie, vzdali sa vlastných zákonov a ustanovení a boli medzi tými, ktorí sú vedení správnym smerom. Toto je pre vás lepšie než všetko, čo vlastníte, kiež by ste to vedeli! Ak porušíte prikázanie Božie, ani zrniečko či smietka všetkých vašich činov nebude v Jeho očiach prijateľná. Onedlho uvidíte dôsledky toho, čo vykonáte v tomto márnom živote, a dostane sa vám odplaty. Toto je vskutku pravda, nepochybná pravda.

Aké veľké bolo množstvo tých, ktorí sa v zašlých vekoch dopustili toho, čoho ste sa dopustili vy! A hoci boli vyššie postavení než vy, nakoniec sa obrátili na prach a boli odsúdení na neodvratnú záhubu. Kiež by ste v srdci premýšľali o veci Božej! Vy im pôjdete v pätách a budete tak nútení vstúpiť do obydlia, kde nebude nikoho, kto by sa s vami priatelil alebo vám pomohol. Vpravde, za svoje konanie sa budete zodpovedať a budete povolaní, aby ste vysvetlili, prečo ste nedostáli svojej povinnosti voči veci Božej a pohŕdavo ste odmietli Jeho milovaných, ktorí k vám prišli so zjavnou úprimnosťou.

To vy ste sa proti nim spolčili, vy, ktorí ste radšej sledovali pohnútky vlastných túžob a zabudli na prikázanie Boha, Pomocníka v nebezpečí, nadovšetko Mocného.

Vrav: Čože! Vy ľnete k vlastným výmyslom a hádžete za hlavu ustanovenia Božie? Vy ste vskutku poškodili sami sebe i iným. Kiež by ste si to uvedomili! Vrav: Ak sú vaše pravidlá a zásady založené na spravodlivosti, prečo teda dodržiavate tie, ktoré sú v súlade s vašimi zvrátenými sklonmi, a odmietate tie, ktoré sú v rozpore s vašimi túžbami? Akým právom teda tvrdíte, že ľudí posudzujete spravodlivo? Azda vaše pravidlá a zásady ospravedlňujú to, že prenasledujete, odmietate a každým dňom žalostne zraňujete Toho, kto na váš príkaz pred vás predstúpil? Či vás niekedy čo i len na chvíľočku neuposlúchol? Všetci irackí obyvatelia a i každý vnímavý pozorovateľ dosvedčí pravdivosť Mojich slov.

Buďte spravodliví vo svojom úsudku, ó vy, štátni ministri! Čo takého sme vykonali, čo by mohlo opodstatniť to, že ste Nás vyhnali? Aký priestupok ospravedlňuje to, že ste Nás vypovedali? To My sme vás vyhľadali, a predsa hľa, ako ste Nás odmietli prijať! Pri Bohu! Dopustili ste sa závažnej neprávosti, ktorú nemožno prirovnať k žiadnemu pozemskému príkoriu. Toto dosvedčuje sám nadovšetko Mocný. …

Vedz, že svet i jeho márnosť a ozdoby pominú. Nepretrvá nič okrem kráľovstva Božieho, ktoré neprislúcha nikomu inému okrem Boha, Zvrchovaného Pána všetkých, Pomocníka v nebezpečí, nadovšetko Slávneho, nadovšetko Mocného. Dni vášho života uplynú a všetko, čím sa zaoberáte a pýšite, zanikne. A spoločnosť Jeho anjelov vás celkom iste povolá, aby ste prišli na miesto, kde sa roztrasú údy celého stvorenia a kde každému utláčateľovi naskočí husia koža. Budete sa zodpovedať za to, čo vaše ruky dokonali v tomto vašom márnom živote, a dostane sa vám odplaty za vaše konanie. Tento deň vás nevyhnutne zastihne a hodinu nik nezadrží. Toto dosvedčuje Jazyk Toho, kto vraví pravdu a všetko pozná.

Buďte bohabojní, vy obyvatelia mesta (Konštantínopolu), a nesejte medzi ľuďmi semä rozkolu. Nekráčajte cestou podstaty zla. Počas tých pár zvyšných dní svojho života kráčajte po ceste jedného pravého Boha. Vaše dni pominú tak, ako pominuli dni tých, ktorí jestvovali pred vami. Obrátite sa v prach tak, ako sa v neho obrátili vaši otcovia v minulosti.

Vedzte, že sa neobávam nikoho okrem Boha. V nikoho iného než v Neho som nevložil Svoju dôveru. K nikomu než k Nemu nebudem ľnúť a nebudem si želať nič iné okrem toho, čo si pre Mňa želá On. Toto je vskutku túžba Môjho srdca, kiež by ste to vedeli! Svoju dušu a Svoje telo som obetoval Bohu, Pánovi všetkých svetov. Každý, kto spoznal Boha, nebude poznať nikoho iného než Jeho a ten, kto je bohabojný, sa nebude báť nikoho okrem Boha, i keby voči nemu povstali a postavili sa mocnosti celej zeme. Nič nevravím bez Jeho príkazu a z moci Boha a Jeho sily a nesledujem nič iné okrem Jeho pravdy. On vskutku odmení pravdovravných.

Rozprávaj, ó Služobník, o tom, čo si uzrel v čase príchodu do mesta, aby Tvoje svedectvo pretrvalo medzi ľuďmi a slúžilo ako varovanie pre tých, ktorí veria. Po príchode do mesta sme našli jeho miestodržiteľov a radných zhromaždených ako deti a hrajúcich sa v prachu. Nevideli sme nikoho, kto by bol dostatočne vyspelý na to, aby od Nás získal pravdu, ktorú Nás naučil Boh, ani nikoho, kto by dozrel pre Naše úžasné slová múdrosti. Náš vnútorný zrak horko zaplakal nad nimi, nad ich prehreškami a nad ich úplnou nevšímavosťou voči tomu, pre čo boli stvorení. Toto sme v tomto meste zazreli a rozhodli sme sa, že to zaznamenáme vo Svojej knihe, aby to mohlo slúžiť im i zvyšku ľudstva ako výstraha.

Vrav: Ak túžite po tomto živote a po jeho márnivosti, mali ste sa o to usilovať, kým vás ešte obklopovalo materské lono. Pretože v tej dobe ste sa k nim neustále približovali, kiež by ste to chápali! Na druhej strane, odkedy ste sa narodili a dospeli, po celú dobu sa svetu vzďaľujete a spejete k prachu. Prečo teda preukazujete takú chamtivosť pri hromadení pozemských pokladov, keď sú vaše dni už spočítané a vaša príležitosť takmer stratená? Ó nedbalí, či sa nepreberiete z driemot?

Započúvajte sa do rád, ktoré vám tento Služobník dáva kvôli Bohu. On vskutku od vás nepožaduje žiadnu odmenu a odovzdáva sa osudu, ktorý preňho určil Boh, a úplne sa podvoľuje Božej vôli.

Dni vašich životov sa takmer skončili, ó ľudia, a váš koniec sa rýchlo blíži. Preto odložte bokom to, čo ste si vymysleli a k čomu ľnete, a pevne sa držte ustanovení Božích. Azda dospejete k tomu, čo pre vás určil, a budete medzi tými, ktorí idú správnym smerom. Neradujte sa zo svetských vecí a márnych ozdôb ani na ne neupierajte svoje nádeje. Spoliehajte sa na spomienku na Boha, Najvznešenejšieho, Najväčšieho. On zanedlho zmení na ničotu všetko, čo vlastníte. Nech je On vašou bázňou, nezabúdajte na Jeho zmluvu s vami a nebuďte medzi tými, ktorí sú od Neho akoby oddelení závojom.

Vyvarujte sa, aby ste sa pred Bohom hrdili pýchou a aby ste s pohŕdaním odmietali Jeho milovaných. Pokorne sa skloňte pred vernými, ktorí uverili v Boha a v Jeho znamenia, ktorých srdcia dosvedčujú Jeho jedinosť, ktorých jazyky zvestujú Jeho jednotnosť, a ktorí nič nevravia, kým od Neho nedostanú zvolenie. Tak vás napomíname spravodlivosťou a varujeme vás pravdou, aby ste sa vari prebudili.

Na žiadnu dušu neklaďte bremä, ktoré by ste si neželali, aby bolo kladené na vás, a nikomu neprajte to, čo by ste si nepriali pre seba. Toto je Moja najlepšia rada, kiež by ste ju dodržiavali!

Ctite si duchovných a učených medzi vami, tých, ktorých správanie je v súlade s ich povolaním, ktorí neprekračujú hranice určené Bohom, ktorých úsudok zodpovedá príkazom zjaveným v Jeho knihe. Vedzte, že oni sú lampami vedenia pre tých, ktorí sú v nebesiach i na zemi. Tí, ktorí si nevšímajú a prehliadajú duchovných a učených, ktorí medzi nimi žijú, tí vskutku zamenili priazeň, ktorou ich Boh zahrnul.

Vrav: Počkajte, kým Boh zmení Svoju priazeň voči vám. Vôbec nič Mu neunikne. On pozná tajomstvá nebies i zeme. Jeho poznanie zahŕňa všetko. Neradujte sa z toho, čo ste vykonali alebo čo vykonáte v budúcnosti, ani sa netešte zo súženia, ktoré ste na Nás navŕšili. Veď takto nebudete schopní povzniesť svoje postavenie, kiež by ste svoje konanie preskúmali prenikavým vnímaním. A ani tak nebudete môcť ubrať na vznešenosti Nášho stavu. Veru, Boh Nám pridá k odmene, ktorú Nám venuje za to, že sme s neustávajúcou trpezlivosťou prestáli súženie, ktorým sme trpeli. On vskutku zvýši odmenu tých, ktorí všetko vydržia v trpezlivosti.

Vedzte, že trápenie a súženie od večnosti bolo údelom Bohom vyvolených, Jeho milovaných a tých z Jeho služobníkov, ktorí sú odpútaní od všetkého okrem Neho, tých, ktorých tovar ani obchodovanie neodlákalo od spomienky na nadovšetko Mocného, ktorí neprevravia, kým On neprerečie, a ktorí konajú podľa Jeho prikázania. Tak Boh postupoval v minulosti a tak bude postupovať i v budúcnosti. Blahoslavení sú tí, ktorí neochvejne vytrvávajú, ktorí sú počas nemocí a strádania trpezliví, ktorí nenariekajú nad ničím, čo ich postihlo, a ktorí kráčajú po ceste odovzdanosti. …

Nadchádza deň, keď Boh zošle ľud, ktorý si spomenie na Naše dni, ktorý vyrozpráva príbeh Nášho trápenia, ktorý bude požadovať navrátenie Našich práv od tých, ktorí s Nami bez akéhokoľvek dôkazu zaobchádzali so zjavnou nespravodlivosťou. Boh zaiste ovláda životy tých, ktorí Nám ukrivdili, a je si vedomý ich konania. Celkom určite sa ich chopí pre ich hriechy. On je vskutku najkrutejší z pomstiteľov.

Tak sme vám pospomínali príbehy jedného pravého Boha a zoslali vám to, čo vopred stanovil. Azda Ho poprosíte o odpustenie, navrátite sa k Nemu, skutočne budete činiť pokánie, uvedomíte si svoje zlé skutky, preberiete sa z driemot, zobudíte sa zo svojej nedbalosti, nahradíte to, čo vám uniklo, a budete medzi tými, ktorí činia dobro. Nech ten, kto chce, potvrdí pravdivosť Mojich slov. A ten, kto nechce, nech sa odvráti. Mojou jedinou povinnosťou je pripomenúť vám to, že ste nedostáli svojej povinnosti voči veci Božej, ak by ste vari boli medzi tými, ktorí dbajú na Moje varovanie. Preto načúvajte Mojej reči, navráťte sa k Bohu a čiňte pokánie, aby sa nad vami mohol zľutovať vďaka Svojej milosti, aby mohol zmyť vaše hriechy a odpustiť vaše prehrešky. Veľkosť Jeho milosrdenstva prevyšuje nával Jeho hnevu a Jeho milosť zahŕňa všetkých, ktorí boli stvorení a odetí do rúcha života, či už v minulosti, alebo v budúcnosti.

V tomto zjavení sa objavilo to, čo sa doposiaľ nikdy neobjavilo. Čo sa týka bezvercov, ktorí boli svedkom toho, čo sa prejavilo, tí reptajú a vravia: „Vskutku, toto je čarodejník, ktorý si proti Bohu vymyslel lož.“ To sú skutočne odvrhnutí ľudia.

Vyrozprávaj národom, ó Pero Pradávneho z dní, o tom, čo sa udialo v Iraku. Rozpovedz im o poslovi, ktorého zhromaždenie duchovných vyslalo, aby sa s Nami stretol. Keď dospel do Našej prítomnosti, spytoval sa Nás na určité náuky a My sme odpovedali vďaka poznaniu, ktoré máme vo Svojom vnútri. Tvoj Pán vskutku pozná nevidené. „Dosvedčujeme,“ povedal, „že v poznaní sa Ti nik nevyrovná. Takéto poznanie však nepostačuje na potvrdenie vznešeného postavenia, ktoré Ti ľudia pripisujú. Ak vravíš pravdu, vykonaj to, čo nedokážu vykonať ani spojené sily národov zeme.“ Tak to bolo neodvratne prikázané na dvore prítomnosti tvojho Pána, nadovšetko Slávneho, Milujúceho.

„Hľaď! Čo vidíš?“ Bol ohromený. A keď prišiel k sebe, povedal: „Skutočne verím v Boha, nadovšetko Slávneho, nadovšetko Chváleného.“ „Choď medzi ľud a vrav: ‚Žiadajte, čo len chcete. On má moc činiť, čokoľvek sa Mu zapáči. Vôbec nič, či už minulé alebo budúce, nemôže zmariť Jeho vôľu.‘ Vrav: ‚Ó vy, zhromaždenie duchovných! Zvoľte si čokoľvek, čo chcete, a žiadajte svojho Pána, Boha milosrdenstva, aby vám to zjavil. Ak vaše prianie skrze Svoje mocnárstvo splní, uverte teda v Neho kvôli Jeho panstvu a nebuďte z tých, ktorí odmietajú Jeho pravdu.‘“ „Teraz sa rozbreskol úsvit porozumenia,“ riekol, „a svedectvo nadovšetko Milosrdného sa naplnilo.“ Vstal a na príkaz Boha, nadovšetko Slávneho, Všemilovaného, sa vrátil k tým, ktorí ho poslali.

Dni sa míňali a on sa nevrátil naspäť. Nakoniec prišiel iný posol, ktorý Nám oznámil, že ľudia sa vzdali svojho pôvodného zámeru. Sú to skutočne zavrhnutiahodní ľudia. Toto sa udialo v Iraku a Ja sám to dosvedčujem. Táto udalosť sa rozniesla doďaleka, no nenašiel sa nik, kto by porozumel jej významu. Tak sme to prikázali. Kiež by ste to vedeli!

Pri Mojom Ja! Každý, kto Nás v zašlých vekoch požiadal, aby ste mu dali znamenie Božie, zamietol Božiu pravdu hneď, ako sme mu ho zjavili. Ľudia však zostali z väčšej časti nedbalí. Tí, ktorým zrak rozjasnilo svetlo porozumenia, ucítia ľúbezné vône nadovšetko Milosrdného a prijmú Jeho pravdu. To sú tí skutočne úprimní.

Ó ty, ktorá si plodom Môjho stromu a jeho listom! Na tebe nech spočinie Moja sláva a Moje milosrdenstvo. Nech sa ti srdce nermúti nad tým, čo ťa postihlo. Keby si si prezrela stránky knihy života, celkom určite by si odhalila to, čo by rozptýlilo tvoj zármutok a odohnalo tvoju skľúčenosť.

Vedz, ó plod Môjho stromu, že rozhodnutia Zvrchovaného príkazcu, ktoré sa týkajú osudu a predurčenia, sú dvojakého druhu. Oboje musí byť dodržiavané a prijímané. Osud je neodvolateľný, predurčenie sa blíži, ako to nazývajú ľudia. Osudu sa musia všetci bezvýhradne podrobiť, pretože je stanovený a určený. Boh ho však môže pozmeniť či zrušiť. Škody, ktoré určite vyplynú z takejto zmeny, budú väčšie, než keby rozhodnutie zostalo nezmenené. Preto by všetci mali ochotne súhlasiť s tým, čo Boh určil, a s dôverou to uposlúchnuť.

Rozhodnutie, ktoré sa blíži, však možno úspešne odvrátiť modlitbou a prosbou.

Nech Boh dá, aby ste ty, plod Môjho stromu, a tí, ktorí sa s tebou družia, boli ochránení od jeho nešťastných následkov.

Vrav: Ó Bože, môj Bože! To, čo si zveril do mojich rúk, si teraz na základe rozhodnutia Svojej vôle povolal naspäť k Sebe. Mne, Tvojej služobníčke, neprislúcha vravieť, prečo ma to postretlo či prečo sa to stalo. Veď Ty si oslavovaný vo všetkých Svojich skutkoch a máš byť poslúchaný vo Svojich rozhodnutiach. Tvoja služobníčka, ó môj Pane, vložila svoju nádej do Tvojej milosti a štedrosti. Daj, aby dostala to, čo ju k Tebe priblíži a čo jej prospeje v každom z Tvojich svetov. Ty si Odpúšťajúci, nadovšetko Štedrý. Niet iného Boha okrem Teba, Príkazcu, Pradávneho z dní.

Požehnaj, ó Pane, môj Bože, tých, ktorí sa pred tvárou ľudí napili vína Tvojej lásky a napriek Tvojim nepriateľom uznali Tvoju jedinosť, dosvedčili Tvoju jednotnosť a vyznali vieru v to, čo otriaslo údmi utláčateľov medzi Tvojimi stvoreniami a zalomcovalo telom hrdých ľudí zeme. Dosvedčujem, že Tvoje mocnárstvo nemôže nikdy zaniknúť a ani Tvoja vôľa nemôže byť zmenená. Urči pre tých, ktorí k Tebe obrátili tvár, a pre Tvoje služobníčky, ktoré sa pevne držali Tvojho lana, to, čo prináleží oceánu Tvojej štedrosti a nebesiam Tvojej milosti.

Ty si Ten, ó Bože, ktorý sa vyhlásil za Pána bohatstva a označil všetkých, ktorí Mu slúžia, za chudobných a núdznych. Tak, ako si napísal: „Ó vy, ktorí veríte! Ste núdzni a potrebujete Boha. Ale Boh vlastní všetko a je nadovšetko Chválený.“ Keďže som doznala svoju núdzu a uznala Tvoje bohatstvo, daj, aby som nebola ochudobnená o slávu Tvojho bohatstva. Ty si vskutku Zvrchovaný ochranca, Vševediaci, nadovšetko Múdry.

Spomeň si na správanie Ashrafovej matky, ktorej syn položil život v krajine Zá (Zanján). On sa celkom určite nachádza v sídle pravdy, v prítomnosti Toho, kto je Najsilnejší a nadovšetko Mocný.

Keď sa ho bezverci tak nespravodlivo rozhodli usmrtiť, poslali po jeho matku a priviedli ju, aby ho mohla nabádať a primäť k tomu, aby poprel vieru a kráčal v šľapajach tých, ktorí zamietli pravdu Boha, Pána všetkých svetov.

Hneď ako sa podívala na synovu tvár, prevravela k nemu také slová, ktoré spôsobili, že srdcia milujúcich Boha a navyše i Zhromaždenia na výsostiach zaplakali a zaboleli žiaľom. Vpravde, tvoj Pán vie, čo hovorí Môj jazyk. On sám dosvedčuje Moje slová.

Oslovila ho a riekla: „Môj synu, môj vlastný synu! Rozhodne obetuj život na ceste svojho Pána. Vyvaruj sa, aby si zradil vieru v Toho, pred ktorého tvárou sa v obdive sklonili všetci, ktorí sú v nebesiach, a všetci, ktorí sú na zemi. Kráčaj priamo vpred, ó môj synu, a vytrvaj na ceste Pána, svojho Boha. Poponáhľaj sa dosiahnuť prítomnosť Toho, kto je Všemilovaným všetkých svetov.“

Nech na nej spočinie Moje požehnanie a Moje milosrdenstvo a Moja chvála a Moja sláva. Ja sám jej vynahradím stratu syna – syna, ktorý teraz prebýva vo svätostánku Mojej majestátnosti a slávy a ktorého tvár sa skvie svetlom, čo svojou žiarou zalieva panny nebeské v nebeských komnatách a navyše i obyvateľov Môjho raja a tých, ktorí dlejú v mestách svätosti. Ak sa na jeho tvár podíva hocktorý zrak, vykríkne: „Hľa, veď to nie je nik iný než vznešený anjel!“

Rovnováhu sveta narušil vplyv chvenia tohto najväčšieho, tohto nového spôsobu usporiadania sveta. Usporiadaný život ľudstva rozbúrilo pôsobenie tohto jedinečného, tohto úžasného systému – systému, ktorému podobný smrteľný zrak nikdy neuzrel.

Ponorte sa do oceánu Mojich slov, aby ste mohli odhaliť jeho tajomstvá a objaviť všetky perly múdrosti ukrývajúce sa v jeho hlbinách. Vyvarujte sa, aby ste zakolísali vo svojom odhodlaní prijať pravdu tejto Veci – Veci, skrze ktorú bola zjavená veľkosť moci Božej a skrze ktorú bolo ustanovené Jeho mocnárstvo. Poponáhľajte sa k Nemu s tvárou vyžarujúcou radosť. Toto je tá nemenná viera Božia, večná v minulosti, večná v budúcnosti. Ten, kto hľadá, nech k nej dospeje. A čo sa týka toho, kto ju odmietne vyhľadať – vskutku, Boh je Sebepostačujúci a nepotrebuje Svoje stvorenia.

Vrav: Toto je Neomylná váha, ktorú drží Božia ruka. Na nej sú vážení všetci, ktorí sú v nebesiach, a všetci, ktorí sú na zemi, a ona určuje ich osud, ak ste medzi tými, ktorí veria a uznávajú túto pravdu. Vrav: Vďaka tomu boli chudobní obohatení, učení získali osvietenie a hľadajúci mohli vystúpiť do prítomnosti Božej. Vyvarujte sa, aby sa to stalo príčinou vášho vzájomného rozkolu. Vo Veci svojho Pána, Mocného, Milujúceho, stojte pevne ako nehnuteľná hora.

Nebuďte zdrvené, ó národy sveta, keď dennica Mojej krásy zapadne a keď budú vašim očiam ukryté nebesia Môjho svätostánku. Povstaňte a podporujte Moju vec a povznášajte medzi ľuďmi Moje Slovo. Vždy budeme s vami a posilníme vás silou pravdy. Vpravde, My sme nadovšetko Mocný. Každý, kto Ma uzná, povstane, aby Mi slúžil s takým odhodlaním, že mocnosti pozemské ani nebeské nebudú schopné zmariť jeho zámer.

Národy sveta tuho spia. Keby sa zo spánku prebrali, dychtivo by sa poponáhľali k Bohu, Vševediacemu, nadovšetko Múdremu. Odhodili by všetko, čo vlastnia, nech už by to boli všetky poklady zeme, len aby ich Pán spomenul čo i len jediným slovkom. Tak vás poúča Ten, kto poznanie skrytých vecí uchováva v tabuľke, ktorú zrak stvorenia ešte nevidel a ktorá nebola zjavená nikomu okrem Neho samotného, všemocného Ochrancu všetkých svetov. Sú také ohromené opojením hriešnymi túžbami, že nemajú silu uznať Pána všetkého bytia, ktorého hlas zo všetkých strán zvučne volá: „Niet Boha okrem Mňa, Mocného, nadovšetko Múdreho!“

Vrav: Neradujte sa z vecí, ktoré vlastníte. Dnes patria vám, zajtra ich budú vlastniť iní. Tak vás varuje Ten, kto je Vševediaci, so všetkým Oboznámený. Vrav: Azda môžete tvrdiť, že to, čo vlastníte, je trvalé či zaistené? Ba! Pri Mne, nadovšetko Milosrdnom! Nemôžete, ak ste z tých, ktorí súdia spravodlivo. Dni vašich životov uplynú ako závan vetra a všetka vaša pýcha a sláva pominie tak ako pýcha a sláva vašich predchodcov. Premýšľajte, ó ľudia! Čo sa stalo s vašimi zašlými dňami, vašimi stratenými storočiami? Šťastné boli tie dni, ktoré ste zasvätili chvále Boha, a požehnané hodiny, ktoré ste strávili chválou Toho, kto je nadovšetko Múdry. Pri Mojom živote! Ani pýcha mocných, ani vlastníctvo bohatých, ani prevaha bezbožných nepretrvajú. Všetci zaniknú po vyrieknutí jediného slova. On je vskutku Všemohúci, všetko si Podmaňujúci, nadovšetko Mocný. Aký úžitok majú ľudia z pozemských vecí, ktoré vlastnia? A to, z čoho úžitok majú, úplne zanedbávajú. Onedlho sa prebudia z driemoty a zistia, že nie sú schopní získať to, čo im uniklo v dňoch ich Pána, Všemocného, nadovšetko Chváleného. Keby to len vedeli, zriekli by sa úplne všetkého, len aby ich mená boli spomenuté pred Jeho trónom. Vskutku, počítajú sa medzi mŕtvych.

Ó ľudia, nech vám v srdci nenastane zmätok, keď pominie sláva Mojej prítomnosti a keď sa oceán Môjho prehovoru utíši. V Mojej prítomnosti medzi vami je skrytá múdrosť a podobne i v Mojej neprítomnosti je iná múdrosť, ktorá je nepreniknuteľná pre každého okrem Boha, Neporovnateľného, Vševediaceho. Vskutku, dívame sa na vás zo Svojej ríše slávy a zástupmi Zhromaždenia na výsostiach a spoločnosťou Svojich vyvolených anjelov pomôžeme každému, kto povstane za víťazstvo Našej veci.

Ó národy zeme! Boh, Večná pravda, Mi je svedkom, že vďaka ľúbeznosti slov vyslovených vaším Pánom, Neobmedzeným, zo skál vytryskli pramene čerstvých a pokojne plynúcich vôd. Lež vy i naďalej driemete! Odvrhnite to, čo vlastníte, a na perutiach odpútanosti sa vzneste nad všetko stvorené. Tak vám prikazuje Pán stvorenia, pričom pohyb Jeho Pera zburcoval dušu ľudstva.

Či viete, z akých výšin volá Pán, nadovšetko Slávny? Myslíte si azda, že ste uznali Pero, ktorým vám váš Pán, Pán všetkých mien, prikazuje? Kdeže, pri Mojom živote! Keby ste to len vedeli, zriekli by ste sa sveta a celým srdcom by ste sa poponáhľali do prítomnosti Všemilovaného. Váš duch by bol natoľko unesený Jeho slovom, že by otriasol Väčším svetom – o čo viac týmto malým a bezvýznamným! Tak na znamenie Mojej milosti padali z nebies Mojej láskyplnosti spŕšky Mojej štedrosti, aby ste mohli byť medzi vďačnými..

Vyvarujte sa, aby medzi vami telesné túžby a zvrátené sklony vyvolali spory. Buďte sťa prsty jednej ruky, sťa časti jedného tela. Tak vám radí Pero zjavenia, ak ste medzi tými, ktorí veria.

Uvažujte o milosrdenstve Boha a Jeho daroch. Boh vám uložil to, čo vám prospeje, i keď On sám sa zaobíde bez všetkých stvorení. Vaše zlé činy Nám nikdy nemôžu uškodiť a vaše dobré skutky Nám neprospejú. Zvolávame vás jedine kvôli Bohu. Toto dosvedčí každý rozumejúci a chápajúci človek.

Je jasné a zrejmé, že keď budú roztrhnuté závoje zahaľujúce podstatu prejavov mien a prídomkov Božích, veru všetkého stvoreného viditeľného i neviditeľného, nezostane nič okrem znamenia Božieho – znamenia, ktoré On sám vložil do tejto podstaty. Toto znamenie pretrvá tak dlho, ako si to bude želať Pán, váš Boh, Pán nebies i zeme. Ak je takéto požehnanie udelené všetkému stvorenému, o čo vznešenejší musí byť osud pravého veriaceho, ktorého jestvovanie a život sa má považovať za zámer podnietivší všetko stvorenie. Tak ako pojem viery jestvoval od začiatku, ktorý nemá začiatok, a pretrvá až do konca, ktorý nemá koniec, podobne bude večne žiť a pretrvá i pravý veriaci. Jeho duch bude večne krúžiť okolo vôle Božej. Pretrvá tak dlho, ako pretrvá i samotný Boh. Prejavuje sa prostredníctvom zjavenia Božieho a na Jeho príkaz sa ukrýva. Je zrejmé, že tie najvznešenejšie kaštiele v ríši nesmrteľnosti boli určené za príbytok tých, ktorí skutočne uverili v Boha a v Jeho znamenia. Do tohto svätého sídla nemôže smrť nikdy preniknúť. Tak sme ti zverili znamenia tvojho Pána, aby si mohol vytrvať v láske k Nemu a byť medzi tými, ktorí túto pravdu chápu.

Každé slovo, ktoré vyjde z úst Božích, je obdarené takou mocou, že dokáže vniesť nový život do každej ľudskej schránky, ak ste z tých, ktorí chápu túto pravdu! Všetky úžasné činy, ktoré v tomto svete vidíte, sa prejavili vďaka Jeho zvrchovanej a najvznešenejšej vôli, Jeho úžasnému a nemennému zámeru. Už samotným zjavením slova „Tvorca“, pochádzajúceho z Jeho pier a zvestujúceho ľudstvu Jeho prídomok, sa uvoľnila taká sila, ktorá je schopná v nasledujúcich vekoch podnietiť všetko to rozmanité umenie, ktoré dokážu ľudské ruky vytvoriť. Toto je vskutku istá pravda. Len čo je toto žiarivé slovo vyslovené, zrodia sa z jeho podnecujúcej sily, pulzujúcej vo všetkom stvorenom, prostriedky a nástroje, pomocou ktorých môže byť toto umenie vytvorené a zdokonalené. Všetky úžasné výdobytky, ktorých ste v súčasnosti svedkami, sú priamym dôsledkom zjavenia tohto mena. V nadchádzajúcich dňoch vskutku uzriete to, o čom ste nikdy predtým neslyšali. Tak to bolo určené v tabuľke Božej a nemôže to chápať nik okrem tých, ktorí majú ostrý zrak. Podobne v okamihu, keď Mi z úst vyjde slovo vyjadrujúce Môj prívlastok „Vševedúci“, všetko stvorené bude podľa svojich schopností a hraníc obdarené mocou odhaliť poznanie o tých najobdivuhodnejších náukách a na príkaz nadovšetko Mocného, Vševediaceho, mu bude v priebehu času daná sila prejaviť ich. S určitosťou vedz, že zjavenie každého ďalšieho mena sprevádza podobné prejavenie božskej moci. Každé jedno písmeno vychádzajúce z úst Božích je vskutku materským písmenom a každé slovo, ktoré vysloví Ten, kto je studnicou božského zjavenia, je materským slovom a Jeho tabuľka je materskou tabuľkou. Blahoslavení sú tí, ktorí chápu túto pravdu.

V Mojom mene roztrhnite závoje, ktoré žalostne zaslepujú váš zrak, a mocou zrodenou z vašej viery v jedinosť Božiu rozptýľte modly márneho napodobňovania. Potom vstúpte do svätého raja vôle nadovšetko Milosrdného. Očistite duše od všetkého, čo nie je od Boha, a zakúste ľúbeznosť odpočinku v lone Jeho šíreho a mocného zjavenia a v tôni Jeho najvyššej a neomylnej právomoci. Nedovoľte, aby ste boli zahalení v hustých závojoch svojich sebeckých túžob, pretože som v každom z vás zdokonalil Svoje stvorenie tak, aby sa mohla ľuďom plne zjaviť znamenitosť Môjho diela. Z toho vyplýva, že každý človek bol a i bude schopný sám od seba oceniť Krásu Boha, Oslavovaného. Keby takouto schopnosťou nebol obdarený, ako by mohol byť volaný na zodpovednosť, keď zlyhá? Ak by niekto, kto bude stáť v prítomnosti Božej v tento deň, keď budú zhromaždené všetky národy zeme, na otázku: „Prečo si neuveril v Moju Krásu a odvrátil si sa od Môjho Ja?“ odpovedal: „Pretože všetci ľudia zišli z cesty a nenašiel sa nik, kto by bol ochotný obrátiť tvár k pravde, ja som tiež nasledoval ich príklad, žalostne som schybil a nespoznal som Krásu Večného,“ takéto vysvetlenie bude istotne odmietnuté. Pretože viera žiadneho človeka nemôže závisieť od nikoho iného okrem neho samotného.

Toto je jedna z právd, ktoré ukrýva Moje zjavenie – pravda, ktorú som zjavil vo všetkých nebeských knihách, ktorú som dal vysloviť Jazyku veľkoleposti a zapísať Peru moci. Premýšľajte o nej, aby ste vnútorným i vonkajším zrakom mohli vnímať tajomnosti božskej múdrosti a odhaliť drahokamy nebeského poznania, ktoré som v jasnom a závažnom jazyku zjavil v tejto vznešenej a neporušiteľnej tabuľke, a aby ste sa neodchýlili ďaleko od Najvyššieho trónu, od Stromu, za ktorý už nemožno ďalej ísť, od obydlia večnej moci a slávy.

Znamenia Boha žiaria medzi skutkami Jeho stvorení jasne a oslnivo ako slnce. Čokoľvek, čo prichádza od Neho, je oddelené a vždy zostane odlíšené od ľudských výtvorov. Zo zdroja Jeho poznania povstali nespočetné Žiary učenosti a múdrosti a z raja Jeho Pera dych nadovšetko Milosrdného neustále vanul do ľudských sŕdc a duší. Šťastní sú tí, ktorí uznali túto pravdu.

Naslúchaj, ó Môj služobník, tomu, čo ti je zosielané z trónu tvojho Pána, Nedosiahnuteľného, Najväčšieho. Niet iného Boha okrem Neho. On dal bytie Svojim stvoreniam, aby mohli poznať Toho, kto je Súcitný, nadovšetko Milosrdný. Mestám všetkých národov poslal Svojich Poslov, ktorých poveril, aby ľuďom oznámili zvesť o raji Jeho spokojnosti a aby ich priviedli bližšie k prístavu pretrvávajúceho bezpečia, sídlu večnej svätosti a všetko prevyšujúcej slávy.

Niektorých viedlo Svetlo Božie, a tak sa im dostalo prijatia na dvore Jeho prítomnosti, z rúk odovzdanosti vypili vody večného života a boli zarátaní medzi tých, ktorí Ho skutočne spoznali a uverili v Neho. Iní sa voči Nemu vzbúrili a odmietli znamenia Boha, Najsilnejšieho, nadovšetko Mocného, nadovšetko Múdreho.

Veky plynuli, až kým nedospeli k naplneniu v Pánovi dní, v dni, keď sa Dennica Bayánu zjavila nad obzorom milosrdenstva, v dni, keď zažiarila Krása nadovšetko Slávneho vo vznešenej osobe ‘Alího-Muḥammada, Bába. Hneď ako sa zjavil, povstali proti Nemu všetci ľudia. Niektorí Ho odsúdili ako toho, kto uráža Boha, nadovšetko Mocného, Pradávneho z dní. Iní Ho obviňovali z bláznovstva, čo som sám počul z úst jedného z duchovných. A ďalší namietali proti Jeho tvrdeniu, že predstavuje Ústa Božie, a označili Ho za človeka, ktorý ukradol a používa slová Všemocného, ktorý prekrútil ich význam a zmiešal ich so svojimi vlastnými. Oko veľkoleposti žalostne plače nad tým, čo ich ústa vyslovili, kým oni sa i naďalej radujú na svojich stolcoch.

„Boh,“ povedal, „Mi je svedkom, ó ľudia! Prišiel som k vám so zjavením od Pána, vášho Boha, Pána vašich praotcov. Nehľaďte, ó ľudia, na to, čo vlastníte. Radšej sa pozrite na to, čo vám zoslal Boh. Toto je pre vás iste lepšie než celé stvorenie, kiež by ste si to uvedomili! A znovu sa pozrite, ó ľudia, a uvažujte o svedectve Boha a Jeho dôkazoch, ktorých sa vám dostalo, a porovnajte ich so zjavením, ktoré vám bolo zoslané v tento deň. Tak sa vám nepochybne bude môcť zjaviť pravda, neomylná pravda. Ó ľudia, nekráčajte v šľapajach podstaty zla. Nasledujte vieru nadovšetko Milosrdného a buďte z tých, ktorí skutočne veria. Či by človeku prospelo, keby neuznal zjavenie Božie? Vôbec nie! Toto dosvedčí Moje vlastné Ja, Všemocné, Vševedúce, nadovšetko Múdre.“

Čím viac ich napomínal, tým väčšmi silnelo ich nepriateľstvo, až kým Ho nakoniec s nehanebnou krutosťou neusmrtili. Nech na utláčateľov padne kliatba Božia!

Niekoľkí v Neho uverili. Len niekoľkí z Našich služobníkov sú vďační. Týchto vo všetkých Svojich tabuľkách – ba v každom odseku Svojich úžasných spisov – nabádal, aby sa v deň prisľúbeného zjavenia nepoddávali ničomu, či už v nebesiach, alebo na zemi. „Ó ľudia!“ povedal, „Zjavil som sa, aby sa prejavil On, a nedal som, aby Moja kniha, Bayán, na vás zostúpila z nijakého iného dôvodu, než aby bola ustanovená pravdivosť Jeho veci. Buďte bohabojní a neprite sa s Ním tak, ako sa so Mnou prel ľud Koránu. Kedykoľvek, keď sa o Ňom dopočujete, náhlite sa k Nemu a ľnite ku všetkému, čo vám zjaví. Nič iné okrem Neho vám nemôže prospieť. Nie, ani keby ste predložili od prvého až po posledný dôkazy všetkých, ktorí boli pred vami.“

A keď sa po uplynutí pár liet rozpukli nebesia božského rozhodnutia a v oblakoch mien Božích sa objavila Bábova krása odetá do nového odevu, títo istí ľudia zlomyseľne povstali voči Tomu, koho svetlo obklopilo všetko stvorené. Porušili Jeho zmluvu, odmietli Jeho pravdu, preli sa s Ním, znevažovali Jeho znamenia, s Jeho dôkazmi zaobchádzali ako s falšou a pridali sa ku spoločnosti bezvercov. Nakoniec sa rozhodli vziať Mu život. Toto je stav tých, ktorí nevýslovne schybili!

A keď si uvedomili, že nie sú schopní dosiahnuť svoj cieľ, povstali, aby proti Nemu chystali úklady. Pozrite, ako každým okamihom snujú nové úklady, aby Mu ublížili, aby mohli poškodiť a zneuctiť vec Božiu. Vrav: Beda vám! Pri Bohu! Vaše osídla vás zahaľujú hanbou. Váš Pán, Boh milosrdenstva, sa zaobíde bez všetkých stvorení. Vôbec nič nepridá ani neuberie z toho, čo vlastní. Ak veríte, veríte pre vlastný prospech. Ak neveríte, sami budete trpieť. Ruka bezverca nemôže nikdy znesvätiť lem Jeho rúcha.

Ó Môj služobník, ktorý veríš v Boha! Pri spravodlivosti nadovšetko Mocného! Keby som ti mal rozpovedať príbeh o tom, čo Ma postretlo, ľudská duša a myseľ by nedokázali uniesť jeho váhu. Sám Boh Mi je svedkom. Bdej nad sebou a nekráčaj v šľapajach tohto ľudu. Usilovne rozjímaj nad vecou svojho Pána. Snaž sa Ho spoznať prostredníctvom Jeho vlastného Ja a nie prostredníctvom iných. Pretože nik okrem Neho ti nikdy nemôže prospieť. Toto dosvedčí všetko stvorené, kiež by si si to uvedomil!

So zvolením svojho Pána, nadovšetko Slávneho, Najsilnejšieho, vyjdi spoza závoja a pred očami tých, ktorí sú v nebesiach, a tých, ktorí sú na zemi, v mene svojho Pána, Nedosiahnuteľného, Najvyššieho, pozdvihni kalich nesmrteľnosti a vypi svoj diel a nebuď z tých, ktorí otáľajú. Prisahám pri Bohu! V okamihu, keď sa perami dotkneš pohára, Zhromaždenie na výsostiach ťa bude vychvaľovať vraviac: „Pi so zdravým pôžitkom, ó človeče, ktorý si uveril v Boha!“ A obyvatelia miest nesmrteľnosti vykríknu: „Raduj sa, ó ty, ktorý si vyprázdnil pohár Jeho lásky!“ A Jazyk veľkoleposti ťa bude zdraviť: „Očakáva ťa nesmierna blaženosť, ó Môj služobník, pretože si dosiahol to, čo nedosiahol nik okrem tých, ktorí sa odpútali od všetkého, čo je v nebesiach, i od všetkého, čo je na zemi, a ktorí sú symbolmi pravej odpútanosti.“

A teraz ohľadne tvojej otázky týkajúcej sa stvorenia človeka. Vedz, že všetci ľudia boli stvorení v povahe učinenej Bohom, Strážcom, Sebedostačujúcim. Každému bola predpísaná predurčená miera tak, ako to prikazujú Božie mocné a chránené tabuľky. Avšak všetko, čo potenciálne vlastníte, sa môže prejaviť len v dôsledku vašej vlastnej vôle. Vaše vlastné skutky dosvedčujú túto pravdu. Uváž napríklad to, čo bolo ľuďom zakázané v Bayáne. Boh v tejto knihe na Svoj príkaz stanovil za zákonné čokoľvek, čo si prial ustanoviť, a silou Svojej zvrchovanej moci zakázal všetko, čo sa rozhodol zakázať. Toto dosvedčuje text danej knihy. Či to vy nedosvedčíte? Ľudia však svojvoľne Jeho zákon porušili. Či sa má takéto správanie pripisovať Bohu, alebo im samotným? Buďte spravodliví vo svojom úsudku. Všetko dobré pochádza od Boha a všetko zlé od vás samotných. Či to nechápete? Táto istá pravda bola zjavená vo všetkých Písmach, ak ste z tých, ktorí chápu. Každý skutok, ktorý zamýšľate, Mu je zjavný tak, ako keby bol už dokonaný. Niet Boha okrem Neho. Jemu patrí celé stvorenie a jeho ríša. Pred Ním je všetko zjavené. Všetko je zaznamenané v Jeho svätých a ukrytých tabuľkách. To, že Boh o všetkom dopredu vie, by sa nemalo považovať za príčinu ľudského konania tak, ako vaše tušenie určitej udalosti či vaša túžba, aby nastala, nie je a ani nemôže byť príčinou, pre ktorú sa udeje.

Ohľadne tvojej otázky o pôvode stvorenia: Istotne vedz, že Božie stvorenie jestvovalo od večnosti a bude jestvovať na večnosť. Jeho začiatok nemá začiatok a jeho koniec nepozná koniec. Meno Stvoriteľ predpokladá stvorenie tak, ako pomenovanie Pán ľudí musí mať za následok jestvovanie služobníka.

Čo sa týka výrokov pripisovaných predošlým Prorokom, ako napríklad: „Na počiatku bol Boh. Nebolo tvorov, ktoré by Ho poznali.“ a „Pán bol sám. Nebolo nikoho, kto by Ho uctieval.“ Význam týchto a podobných výrokov je jasný a zrejmý a nikdy by sa nemal chápať mylne. Túto istú pravdu dosvedčujú tieto slová, ktoré zjavil: „Boh bol sám. Nebolo nikoho okrem Neho. Navždy zostane Tým, kým vždy bol.“ Každé vnímavé oko razom uzrie, že Pán sa teraz už prejavil, a predsa nik nerozpoznal Jeho slávu. Tým sa myslí, že obydlie, v ktorom dlie Božská bytosť, presahuje dosah a chápanie každého okrem Nej. Všetko, čo možno vyjadriť či pochopiť v pomíňajúcom svete, nemôže nikdy prekonať hranice, ktoré si vynútila jeho prirodzená povaha. Jedine Boh môže túto hranicu prekonať. On vskutku jestvuje od večnosti. Nik Mu nebol a ani nikdy nemôže byť stavaný na roveň či sa Mu podobať. Žiadne meno nemožno porovnávať s Jeho menom. Žiadne pero nemôže vykresliť Jeho podstatu ani žiaden jazyk nemôže opísať Jeho slávu. Na veky bude nezmerne povznesený nad všetkých okrem Seba.

Uváž hodinu, keď sa ľuďom zjavuje najvyšší Prejav Boží. Predtým než táto hodina nastane, Pradávna bytosť, ktorú ľudia nepoznajú a ktorá ešte nedala prevravieť slovu Božiemu, pozná všetko vo svete, ktorý nemá človeka, ktorý by Ju poznal. Je vskutku Stvoriteľom bez stvorenia. Pretože presne v okamihu, ktorý predchádza zjaveniu, bude musieť všetko stvorené odovzdať dušu Bohu. Toto je vskutku deň, o ktorom bolo napísané: „Komu bude v tento deň patriť Kráľovstvo?“ A nenájde sa nik, kto by dokázal odpovedať!

Ohľadne tvojej otázky týkajúcej sa svetov Božích. Vpravde vedz, že svety Božie sú počtom nesčíselné a rozsahom nekonečné. Nik ich nedokáže spočítať či pochopiť okrem Boha, Vševediaceho, nadovšetko Múdreho. Uvažuj o stave, v ktorom sa nachádzaš počas spánku. Vskutku vravím, tento jav je najzáhadnejším znamením Božím medzi ľuďmi, keby o tom ľudia v srdci uvažovali. Hľa, ako sa to, čo si videl vo sne, po značnej dobe celkom tak uskutoční. Keby sa svet, v ktorom si sa nachádzal vo sne, zhodoval so svetom, v ktorom žiješ, nevyhnutne by sa musela udalosť zo sna odohrať v tom istom okamihu i v tomto svete. Keby to tak bolo, ty sám by si to dosvedčil. Avšak keďže to tak nie je, musí z toho vyplývať, že svet, v ktorom žiješ, je odlišný a oddelený od sveta, ktorý si zažil vo sne a ktorý nemá ani začiatok, ani koniec. Bolo by správne, ak by si sa prel, že tento istý svet sa tak, ako to prikázal nadovšetko Slávny a nadovšetko Mocný Boh, nachádza v tvojom vlastnom ja a že je v tebe skrytý. Rovnako pravdivé by bolo tvrdenie, že tvoja duša prekonala hranicu spánku, zbavila sa všetkých pozemských pút a prostredníctvom božskej moci prešla do ríše, ktorá sa ukrýva v najvnútornejšej podstate tohto sveta. Vskutku vravím, stvorenie Božie zahŕňa i svety mimo tohto sveta a stvorenia okrem týchto stvorení. V každom z týchto svetov určil to, čo nepreskúma nik okrem Neho samotného, všetko Skúmajúceho, nadovšetko Múdreho. Rozjímaj nad tým, čo sme ti zjavili, aby si mohol odhaliť zámer Boha, svojho Pána a Pána všetkých svetov. Do týchto slov boli uložené záhady božskej múdrosti. Týmto námetom sme sa dôkladne nezaoberali pre zármutok, ktorý Nám navodili skutky tých, ktorých stvorili Naše slová, ak ste medzi tými, ktorí budú načúvať Nášmu hlasu!

Spytoval si sa Ma, či si po telesnej smrti okrem Prorokov Božích a Jeho vyvolených i ľudia zachovajú tú istú jedinečnosť, osobnosť, vedomie a chápanie, ktorým sa vyznačuje život na tomto svete. Ak by to tak bolo, poznamenal si, prečo im potom také mierne narušenie duševných schopností ako omdletie a ťažké onemocnenie odníma chápanie a vedomie, kým smrť, ktorá musí zahŕňať rozklad tela a rozloženie jeho častíc, nie je schopná toto chápanie zničiť a odňať vedomie? Ako si môže niekto predstavovať, že ľudské vedomie a osobnosť budú zachované po tom, čo sa úplne rozpadnú nástroje, ktoré sú potrebné na ich jestvovanie a fungovanie?

Vedz, že ľudská duša je povznesená nad neduhy tela a mysle a je od nich nezávislá. To, že chorý človek vykazuje známky slabosti, spočíva v prekážkach, ktoré sa stavajú medzi dušu a telo. Pretože samotnej duše sa telesné ťažkosti netýkajú. Uvažuj o svetle lampy. I keď vonkajší predmet bráni jej žiare, samotné svetlo i naďalej svieti nezmenšenou silou. Podobnou zábranou je nemoc, ktorá postihne ľudské telo a zamedzí tomu, aby duša prejavovala svoju prirodzenú moc a silu. Keď však opustí telo, preukáže takú moc a zjaví taký vplyv, že sa jej nevyrovná žiadna pozemská sila. Každá čistá, každá rýdza a posvätená duša bude obdarená ohromnou mocou a bude jasať nesmiernou radosťou.

Predstav si lampu, ktorá je ukrytá pod nádobou. I keby svietila, jej žiara je pred ľuďmi ukrytá. Podobne sa zamysli nad slncom, ktoré zatienili oblaky. Všimni si, ako sa zdá, že sa jeho žiara zmenšila, i keď v skutočnosti zdroj tohto svetla zostal nezmenený. Dušu človeka by sme mohli prirovnať k takémuto slncu a všetko na zemi by sme mohli považovať za ľudské telo. Pokiaľ sa medzi ne nepostaví žiadna prekážka, telo bude i naďalej plne odrážať svetlo duše a bude podporované jeho silou. Avšak hneď ako medzi ne vstúpi závoj, jas tohto svetla akoby sa zmenšoval.

A znovu sa zamysli nad slncom, keď je úplne skryté za oblakmi. I keď jeho svetlo osvetľuje zem i naďalej, i tak sa značne znížilo množstvo svetla, ktoré sa jej dostáva. Pokým sa oblaky nerozptýlia, dovtedy slnce nemôže svietiť v plnosti svojej slávy. Ani prítomnosť či neprítomnosť oblaku nijakým spôsobom neovplyvňuje prirodzenú žiaru slnca. Ľudská duša je slncom, ktoré rozjasňuje telo a z ktorého získava žitie, a tak by sa na ňu malo nazerať.

Uvažuj navyše o tom, ako sú v strome potenciálne uložené plody už predtým, než sa vytvoria. Keby sme strom rozsekali na kúsky, nenašli by sme ani stopy po plodoch, ani ich akúkoľvek malú časť. Keď sa však objavia, ako si si všimol, prejavia sa v ohromujúcej kráse a nádhernej dokonalosti. Niektoré plody dokonca dosiahnu plnú zrelosť, až keď sú odtrhnuté zo stromu.

A teraz čo sa týka tvojej otázky o ľudskej duši a jej prežití po smrti. Vpravde vedz, že duša sa bude po oddelení od tela rozvíjať, až kým nedospeje do prítomnosti Boha v stave a rozpoložení, ktoré nemôže zvrátiť ani beh vekov a storočí, ani zmeny a náhody tohto sveta. Pretrvá tak dlho, ako bude pretrvávať kráľovstvo Boha, Jeho mocnárstvo, Jeho vláda a moc. Bude prejavovať znamenia Boha a Jeho prídomky a bude zjavovať Jeho milujúcu láskavosť a štedrosť. Pohyb Môjho pera sa zastavuje, keď sa snaží náležite opísať vznešenosť a slávu takého velebného postavenia. Česť, ktorou Ruka milosrdenstva dušu obdarí, je taká, že ju žiaden jazyk nemôže primerane zjaviť, ani žiadna pozemská sila opísať. Blahoslavená je duša, ktorá je v hodinu oddelenia od tela očistená od márnych predstáv národov sveta. Takáto duša žije a pohybuje sa v súlade s vôľou svojho Stvoriteľa a vstupuje do najvyššieho raja. Budú okolo nej obchádzať panny nebeské obývajúce najskvostnejšie kaštiele a Proroci Boží a Jeho vyvolení budú vyhľadávať jej spoločnosť. Táto duša sa s nimi bude voľne rozprávať a bude im spomínať to, čo musela vytrpieť na ceste Boha, Pána všetkých svetov. Ak by sa hockto dozvedel o tom, čo je určené pre takúto dušu v svetoch Boha, Pána trónu na výsostiach i dolu na zemi, jeho celá bytosť by okamžite vzplanula nesmiernou túžbou dospieť k tomuto najvznešenejšiemu, tomuto posvätenému a žiarivému postaveniu. … Povahu duše po smrti nemožno nikdy opísať a ani nie je vhodné a prípustné zjaviť ľudskému zraku celú jej povahu. Proroci a Poslovia Boží boli zoslaní s jediným zámerom – viesť ľudstvo na priamu cestu pravdy. Zámerom Ich zjavenia bolo vzdelávať všetkých ľudí, aby sa v hodine smrti mohli s úplnou čistotou a posvätenosťou a v dokonalej odpútanosti vzniesť k trónu Najvyššieho. Svetlo, ktoré tieto duše vyžarujú, spôsobuje rozvoj sveta a pokrok jeho národov. Sú sťa kvások, ktorý pôsobí vo svete bytia a predstavuje podnecujúcu silu, vďaka ktorej sa prejavujú umenie a divy sveta. Vďaka nim prší z oblakov na ľudí požehnanie a zem rodí plody. Všetko musí mať príčinu, podnet, oživujúcu zásadu. Tieto duše a symboly odpútania vo svete bytia poskytovali a i naďalej budú poskytovať najvyšší hybný podnet. Druhý svet sa od tohto sveta líši tak, ako sa tento svet líši od sveta dieťaťa v lone matky. Keď duša dosiahne prítomnosť Božiu, nadobudne podobu, ktorá najlepšie vyhovuje jej nesmrteľnosti a ktorá je hodná nebeského príbytku. Takéto bytie je pomíňajúce a nie zvrchované bytie, pretože mu predchádza príčina, kým zvrchované bytie nie je závislé od žiadnej príčiny. Zvrchované bytie je vyhradené výlučne Bohu (Velebená buď Jeho sláva!). Blahoslavení sú tí, ktorí túto pravdu chápu. Keby si v srdci premýšľal nad správaním Prorokov Božích, istotne a razom by si dosvedčil, že musia jestvovať iné svety okrem tohto sveta. Tak, ako to v tabuľke múdrosti zaznamenalo Pero slávy, väčšina skutočne múdrych a učených v priebehu vekov dosvedčila pravdu toho, čo zjavilo sväté písmo Božie. Múdrosť týchto Bohom menovaných Poslov potvrdili vo Svojich spisoch dokonca aj materialisti a mysleli si, že zmienky Prorokov o raji, pekelnom ohni, budúcej odmene a treste podnietila túžba vzdelávať a povznášať ľudské duše. Preto uváž, ako väčšina ľudstva, bez ohľadu na svoje vyznanie či presvedčenie, uznala výnimočnosť a pripustila nadradenosť Prorokov Božích. Tieto Drahokamy odpútania niektorí vyhlasovali za Stelesnenia múdrosti, iní verili, že sú samotnými Ústami Božími. Ako by sa boli mohli takéto Duše odovzdať svojim nepriateľom, ak by verili, že všetky svety Božie sa obmedzujú na tento pozemský život? Či by boli tak ochotne vytrpeli sužobu a mučenie, aké žiaden človek nikdy nezakúsil ani nezažil?

Pýtal si sa Ma na podstatu duše. Vskutku vedz, že duša je znamením Božím, nebeským drahokamom, ktorého skutočnú podobu nepochopili ani tí najučenejší z ľudí a ktorého záhady nemá nádej odhaliť ani akákoľvek bystrá myseľ. Ona prvá spomedzi všetkého stvoreného ohlasuje znamenitosť svojho Stvoriteľa, prvá uznáva Jeho slávu, ľne k Jeho pravde a v úcte sa Mu klania. Ak bude Bohu verná, bude odrážať Jeho svetlo a nakoniec sa k Nemu navráti. Ak však vernosť k Stvoriteľovi nedodrží, stane sa obeťou ega a túžob a na konci sa prepadne do ich hlbín.

Každého, kto v tento deň nedovolí, aby ho pochybnosti a výmysly ľudí odvrátili od Toho, kto je Večná pravda, a kto nedopustí, aby mu vzbúrenosť spôsobená duchovnými a svetskými predstaviteľmi zabránila v spoznaní Jeho posolstva, bude Boh, Pán všetkých ľudí, považovať za jedno zo Svojich mocných znamení a započíta ho medzi tých, ktorých mená do Jeho knihy zapísalo Pero Najvyššieho. Blahoslavený je ten, kto uznal pravú veľkosť takejto duše, kto docenil jej postavenie a odhalil jej cnosti.

V predošlých knihách bolo veľa napísané o rozličných etapách rozvoja duše, akými sú napríklad žiadostivosť, hnevlivosť, vnuknutie, zhovievavosť, spokojnosť, božské prianie a iné. Pero Najvyššieho sa však nimi nechce zaoberať. Každá duša, ktorá v tento deň pokorne kráča s Bohom a ľne k Nemu, vybadá, že je obdarená cťou a slávou všetkých dobrých mien a postavení.

Keď človek spí, v žiadnom prípade nemožno povedať, že podstatu jeho duše ovplyvnil vonkajší predmet. Na jej pôvodnom stave či povahe nebadať žiadnu zmenu. Každú odchýlku v pôsobení treba pripísať vonkajšej príčine. Týmto vonkajším vplyvom treba pripísať všetky odchýlky v jej prostredí, jej porozumení a vnímaní.

Uvažuj o ľudskom oku. I keď má schopnosť vnímať všetko stvorené, i tak aj tá najmenšia prekážka dokáže zabrániť jeho vnímaniu tak, že mu odoberie moc vidieť akýkoľvek predmet. Blahorečené buď menu Stvoriteľa a Príčiny príčin, Toho, kto prikázal, že od nich bude závisieť každá zmena a odlišnosť vo svete bytia. Všetko stvorené v celom vesmíre je len dvercami k Jeho poznaniu, znamením Jeho mocnárstva, zjavením Jeho mien, symbolom Jeho majestátnosti, známkou Jeho moci, prostriedkom prijatia na Jeho priamu cestu. …

Vskutku vravím, že ľudská duša je vo svojej podstate jedným zo znamení Božích, záhadou medzi Jeho záhadami. Je jedným z mocných znamení nadovšetko Mocného, zvestovateľom ohlasujúcim skutočnú podobu všetkých svetov Božích. V nej je ukryté to, čo svet teraz vôbec nie je schopný pochopiť. Premýšľaj v srdci o zjavení Duše Božej, ktorá preniká všetkými Jeho zákonmi, a porovnaj ju s prízemnou a pôžitkárskou povahou, ktorá sa proti Nemu vzbúrila, ktorá ľuďom zakazuje, aby sa obracali k Pánovi mien, a núti ich vyhľadávať žiadostivosť a hriešnosť. Takáto duša vpravde zblúdila ďaleko na ceste mýlky. …

Navyše si sa Ma spytoval na stav duše po jej oddelení od tela. Vpravde vedz, že ľudská duša, ktorá kráčala po cestách Božích, sa istotne navráti a bude povolaná k sláve Milovaného. Pri spravodlivosti Božej! Dospeje k takému postaveniu, aké nemôže vykresliť žiadne pero ani jazyk opísať. Duša, ktorá bola verná veci Božej a neochvejne stála na Jeho ceste, bude mať takú moc, že z nej budú mať prospech všetky svety, ktoré nadovšetko Mocný stvoril. Takáto duša na príkaz Dokonalého kráľa a Božského vzdelávateľa poskytuje čistý kvások, ktorý pôsobí vo svete bytia, a poskytuje silu, vďaka ktorej sa prejavujú umenie a divy sveta. Uváž, ako múka potrebuje kvások, aby nakysla. Tieto duše, ktoré sú symbolmi odpútanosti, sú kváskom sveta. Rozjímaj o tom a buď z vďačných.

V niekoľkých tabuľkách sme sa o tomto námete zmienili a stanovili sme rozličné etapy vývoja duše. Vskutku vravím, ľudská duša je povznesená nad vzostup či zostup. Je nehybná, a predsa sa vznáša. Pohybuje sa, a predsa stojí. Toto samotné je doložením, ktoré dosvedčuje jestvovanie pomíňajúceho sveta, ako i skutočnosť sveta, ktorý nemá ani začiatok, ani koniec. Hľa, ako sa ti po uplynutí mnohých rokov odohrá pred očami sen, ktorý sa ti sníval. Uvažuj o tom, aká zvláštna je záhada sveta, ktorý sa ti zjaví vo sne. Premýšľaj v srdci o nepreniknuteľnej múdrosti Božej a rozjímaj o jej rozmanitých prejavoch. …

Podívaj sa na úžasné dôkazy Božieho diela a premýšľaj nad ich rozsahom a povahou. Ten, kto je Pečaťou Prorokov, povedal: „Zväčši môj úžas a obdiv voči Tebe, ó Bože!“

Čo sa týka tvojej otázky o tom, či hmotný svet obmedzujú dáke hranice, vedz, že pochopenie tejto záležitosti závisí od samotného pozorovateľa. V istom zmysle obmedzený je, na druhej strane je povznesený nad všetky obmedzenia. Jeden pravý Boh jestvuje od večnosti a i naďalej bude na večnosť jestvovať. Jeho stvorenie rovnako nemá žiaden začiatok a nebude mať žiaden koniec. Všetkému, čo je stvorené, však predchádza príčina. Samotná táto skutočnosť bez najmenších pochýb dokazuje jedinosť Stvoriteľa.

Navyše si sa Ma spytoval na podstatu nebeskej klenby. Na pochopenie jej podstaty by bolo potrebné preskúmať význam zmienok v predošlých knihách o nebeskej klenbe a nebesiach a odhaliť povahu ich vzťahu k tomuto hmotnému svetu a vplyv, ktorý naň majú. Každé srdce sa naplní úžasom pri takom ohromujúcom námete a jeho záhady privádzajú každú myseľ do rozpakov. Jedine Boh dokáže poňať jeho význam. Učenci, ktorí stanovili vek zeme na niekoľko tisíc rokov, za tú dlhú dobu pozorovania nezvážili ani počet, ani vek iných planét. Navyše uváž rozmanité odlišnosti, ktoré vyplynuli z teórií, ktoré títo ľudia predložili. Vedz, že každá stálica má vlastné planéty a každá planéta má vlastné stvorenia, ktorých počet nik nezráta.

Ó ty, ktorý si uprel zrak na Môj obličaj! Úsvit slávy v tento deň prejavil svoju žiaru a Hlas Najvyššieho zvestuje. Už predtým sme vyslovili tieto slová: „V tento deň nemá človek pochybovať o svojom Pánovi. Patrí sa, aby každý, kto načúval volaniu Božiemu, ktoré vyslovil Ten, kto je Úsvitom slávy, povstal a vykríkol: ,Tu som, tu som, ó Pane všetkých mien! Tu som, tu som, ó Tvorca nebies! Dosvedčujem, že vďaka Tvojmu zjaveniu bolo zjavené to, čo bolo ukryté v knihách Božích, a že sa splnilo to, čo Tvoji Poslovia zaznamenali v posvätných Písmach.‘“

Uvažuj o rozumovej schopnosti, ktorou Boh obdaril podstatu človeka. Preskúmaj sám seba a podívaj sa, ako tvoj pohyb i pokoj, tvoja vôľa i zámer, tvoj zrak i sluch, tvoj čuch i dar reči a všetko ostatné, čo sa viaže k tvojim telesným zmyslom či duchovnému chápaniu alebo ich presahuje, vyplýva z tejto schopnosti a vďačí jej za svoje jestvovanie. Tieto zmysly sú s ňou tak úzko zviazané, že ak by bol tento vzťah s ľudským telom na menej než okamih prerušený, každý jeden z nich by okamžite prestal fungovať a bol by ochudobnený o silu prejavovať známky činnosti. Bez pochýb je jasné a zrejmé, že každý z týchto nástrojov závisí a vždy bude závisieť od náležitého fungovania rozumovej schopnosti, ktorú treba považovať za znamenie zjavenia Toho, kto je zvrchovaným Pánom všetkého. Vďaka jej prejavu boli zjavené všetky tieto mená a prídomky, a keď jej činnosť prestane, všetky budú zničené a pominú.

Bolo by úplne nepravdivé tvrdiť, že táto schopnosť je zhodná so silou zraku, pretože sila zraku je od nej odvodená a jej činnosť je od nej závislá. Rovnako by bolo jalové zastávať názor, že táto schopnosť môže byť stotožnená so zmyslom sluchu, pretože sluch od rozumovej schopnosti získava silu potrebnú na vykonávanie svojich schopností.

Tento istý vzťah spája túto schopnosť so všetkým, čo v ľudskom chráme prijalo tieto mená a prídomky. Tieto rozličné mená a zjavené prídomky vznikli pôsobením tohto znamenia Božieho. Toto znamenie je vo svojej podstate a skutočnosti nesmierne povznesené nad všetky takéto mená a prídomky. Veru, všetko ostatné okrem neho sa v porovnaní s jeho slávou stratí v ničote a upadne do zabudnutia.

I keby si na božsky nariadenú a tajuplnú podstatu, na toto znamenie zjavenia navždy Pretrvávajúceho, nadovšetko Slávneho Boha vo svojom srdci odteraz až do konca, ktorý nemá koniec, sústredil všetok um a porozumenie, ku ktorému najväčšie mysle dospeli v minulosti či dospejú v budúcnosti, nepochopil by si jeho záhady ani by si nedocenil jeho výnimočnosť. Keď uznáš svoju neschopnosť dosiahnuť primerané porozumenie tej skutočnosti, ktorá v tebe spočíva, razom pripustíš márnosť svojho úsilia či úsilia čohokoľvek stvoreného pochopiť záhadu žijúceho Boha, Dennice nepomíňajúcej slávy, Pradávneho z večných dní. Samotné toto doznanie bezmocnosti, ku ktorému musí nakoniec zrelé premýšľanie každú myseľ priviesť, predstavuje vrchol ľudského porozumenia a značí vyvrcholenie vývoja človeka.

Jedného pravého Boha považujte za Toho, kto je oddelený od všetkého stvoreného a kto je nadeň nesmierne povznesený. Celý vesmír odráža Jeho slávu, kým On sám je nezávislý od Svojich stvorení a presahuje ich. Toto je pravý význam božskej jedinosti. Ten, kto je Večná pravda, predstavuje jedinú Silu, ktorá má neodškriepiteľné mocnárstvo nad svetom bytia a ktorej podoba sa odráža v zrkadle celého stvorenia. Od Neho závisí všetko bytie a od Neho pochádza zdroj všetkého žitia. To sa myslí pod božskou jedinosťou. To je jej základná zásada.

Niektorých zviedli ich vlastné márnivé predstavy a domnievali sa, že všetko stvorené predstavuje druhov a spoločníkov Boha, a sami seba chápali ako zástancov Jeho jedinosti. Pri tom, kto je jediný pravý Boh! Takíto ľudia boli a i naďalej budú obeťami slepého napodobňovania a majú sa počítať medzi tých, ktorí obmedzili a zúžili ponímanie Boha.

Skutočným veriacim v božskú jedinosť je ten, kto si nielenže nemýli dvojitosť s jednotnosťou, ale i odmieta pripustiť, aby mu akákoľvek predstava mnohosti zatemnila ponímanie jedinečnosti Boha, kto považuje Božskú bytosť za Toho, kto samotnou Svojou podstatou prekonáva obmedzenosť čísel.

Podstata viery v božskú jedinosť tkvie v tom, že považuje Toho, kto je Prejav Boží, a Toho, kto je Neviditeľná, Nedosiahnuteľná, Nepoznaná podstata, za jedného a toho istého. Tým sa myslí, že všetko, čo sa týka Prejavu Božieho, všetky Jeho skutky a činy, všetko, čo prikazuje či zakazuje, by sa malo po všetkých stránkach, za všetkých okolností a bez výhrad považovať za zhodné s vôľou samotného Boha. Toto je to najvelebnejšie postavenie, ktoré má pravý veriaci v jedinosť Božiu nádej dosiahnuť. Blahoslavený je človek, ktorý k tomuto postaveniu dospeje a ktorý je z tých, ktorí sú neochvejní vo svojej viere.

Ó Moji služobníci! Patrí sa, aby ste si v čase tejto božskej, tejto podmanivej vesny občerstvili a oživili duše prostredníctvom milostivej priazne, ktorá vás zaplavuje. Dennica Jeho nesmiernej slávy vás zaliala žiarou a zatienili vás oblaky Jeho neobmedzenej milosti. Aká vysoká odmena pripadne tomu, kto sa neochudobnil o takú nesmiernu štedrosť a spoznal krásu svojho nadovšetko Milovaného v tomto novom odeve.

Vrav: Ó ľudia! Lampa Božia horí. Vyvarujte sa, aby prudký vietor vašej neposlušnosti zahasil jej svetlo. Teraz nastala doba, aby ste povstali a blahorečili Pánu, svojmu Bohu. Neusilujte sa o telesné pohodlie a nech je vaše srdce čisté a nepoškvrnené. Podstata zla čaká na to, aby vás lapila. Obrňte sa proti jej zlomyseľným úkladom, dajte sa viesť svetlom mena jedného pravého Boha a utečte z temnoty, ktorá vás obklopuje. Svoje myšlienky sústreďte na Všemilovaného a nie na seba.

Vrav: Ó vy, ktorí ste zblúdili a stratili cestu! Božský posol, ktorý nevraví nič iné než pravdu, vám oznámil príchod nadovšetko Milovaného. A hľa, On už prišiel! Prečo ste skleslí a skľúčení? Prečo si ešte stále zúfate, keď sa medzi vami už nezahalený objavil Ten, kto je Čistý a Skrytý? Ten, kto je i Začiatok, i Koniec, Ten, kto je i v pokoji, i v pohybe, sa teraz už prejavil pred vašimi očami. Hľa, ako sa v tento deň začiatok odráža v konci a ako z pokoja vznikol pohyb. Tento pohyb spôsobili mocné sily, ktoré do celého stvorenia uvoľnili slová nadovšetko Mocného. Každý, komu jeho oživujúca sila vdýchne život, vybadá, že ho podnecuje k tomu, aby dospel na dvor Milovaného. A každý, kto sa o ňu ochudobnil, upadne do neodvratného zúfalstva. Skutočne múdry je ten, komu ani svet a všetko, čo v ňom jestvuje, nezabránilo poznať svetlo tohto dňa, ten, kto nedovolí, aby ho plané reči ľudí zvrátili od cesty spravodlivosti. Vskutku ako mŕtvy je ten, koho v čase úžasného brieždenia tohto zjavenia neoživil jej podmanivý vánok. Ten sa vskutku stal obeťou, kto nespoznal Zvrchovaného vykupiteľa, a dovolil, aby mu skľúčenú a bezmocnú dušu spútali okovy vlastných túžob.

Ó Moji služobníci! Každý, kto z tohto Žriedla zakúsil, dospel k večnému životu a každý, kto z neho odmietol piť, akoby bol mŕtvy. Vrav: Ó vy, strojcovia bezprávia! Žiadostivosť vám zabránila naslúchať ľúbeznému hlasu Toho, kto je nadovšetko Postačujúci. Zmyte si ju zo srdca, aby ste sa mohli oboznámiť s Jeho božským tajomstvom. Podívajte sa naň – prejavil sa a žiari ako slnce vo všetkej svojej sláve.

Vrav: Ó vy, ktorým chýba porozumenie! Prenasleduje vás bolestné trápenie a náhle na vás doľahne. Usilujte sa! Azda pominie bez toho, aby vám ublížilo. Doznajte vznešenú povahu mena Pána, vášho Boha, ktorý k vám prišiel vo veľkosti Svojej slávy. On je vskutku Vševediaci, Vlastník všetkého, Zvrchovaný ochranca.

A teraz ohľadne tvojej otázky týkajúcej sa toho, či si ľudské duše i po oddelení od tela vzájomne jedna druhú uvedomujú. Vedz, že duše Bahovho ľudu, ktoré vstúpili do Karmínovej archy a usadili sa v nej, sa budú stýkať, dôverne sa zhovárať a vo svojom živote, túžbach a cieľoch budú tak úzko späté, že budú ako jedna duša. Ony sú vskutku tie, ktoré oplývajú poznaním, ktoré majú prenikavý zrak a ktoré sú obdarené porozumením. Tak to prikázal Ten, kto je Vševediaci, nadovšetko Múdry.

Bahov ľud, ktorý obýva archu Božiu, si je všetok plne vedomý vzájomného stavu a rozpoloženia a spájajú ho putá blízkosti a družnosti. Takýto stav však musí závisieť od ich viery a správania. Tí, ktorí sú na tom istom stupni a majú to isté postavenie, si vzájomne plne uvedomujú schopnosti, povahu, úspechy a zásluhy. Avšak tí, ktorí sú na nižšom stupni, nemôžu primerane chápať postavenie tých, ktorí sú nad nimi, ani nemôžu doceniť ich zásluhy. Každý od svojho Pána získa svoj diel. Blahoslavený je ten, kto obrátil tvár k Bohu a neochvejne kráčal v Jeho láske, až kým jeho duša nevzlietla k Bohu, Zvrchovanému Pánovi všetkého, Najsilnejšiemu, vždy Odpúšťajúcemu, nadovšetko Milosrdnému.

Avšak keď poslednýkrát vydýchnu duše bezvercov – a to dosvedčujem – uvedomia si všetko dobré, čo im uniklo, budú oplakávať svoj údel a pokoria sa pred Bohom. A budú tak činiť i po oddelení duše od tela.

Je jasné a zrejmé, že všetci ľudia po telesnej smrti docenia hodnotu svojich skutkov a uvedomia si všetko, čo ich ruky vykonali. Prisahám pri Dennici, ktorá žiari nad obzorom božskej moci! Všetci, ktorí sú nasledovníkmi jedného pravého Boha, zakúsia v okamihu odchodu z tohto života takú radosť a potešenie, aké sa nedá opísať, kým tých, ktorí žili v mýlke, zachváti strach a triaška a naplní ich zdesenie, ktorému sa nič nevyrovná. Blažený je ten, kto sa vďaka milostivej priazni a rozmanitým prejavom štedrosti Toho, kto je Pán všetkých vier, napil vybraného a neskazeného vína viery. …

Teraz nastal deň, v ktorý majú milovaní Boha upierať zrak na Jeho Prejav a nespúšťať ho z čohokoľvek, čo sa tomuto Prejavu zapáči zjaviť. Určité tradície zašlých vekov sa vôbec na ničom nezakladajú, kým predstavy zašlých pokolení a tie predstavy, ktoré vo svojich knihách zaznamenali, boli vo väčšine ovplyvnené túžbou zvrátených sklonov. Dosvedčuješ, že väčšine výkladov a vysvetlení slov Božích, ktoré sú medzi ľuďmi bežné, chýba pravdivosť. Ich faloš vyšla v niektorých prípadoch najavo po roztrhnutí prekážajúcich závojov. Oni sami doznali, že nepochopili význam žiadneho zo slov Božích.

Naším zámerom je ukázať, že keby si milovaní Bohom očistili srdce a sluch od márnych výrokov, ktoré boli predtým vyrieknuté, a najvnútornejšou dušou by sa obrátili k Tomu, kto je Úsvitom Jeho zjavenia, a ku všetkému, čo zjavil, takéto správanie by sa v očiach Božích považovalo za veľkú zásluhu. …

Chváľ Jeho meno a buď z vďačných. Pozdrav odo Mňa Mojich milovaných, ktorých si Boh vyvolil pre Svoju lásku a ktorým dal dosiahnuť svoj cieľ. Všetka sláva buď Bohu, Pánu všetkých svetov.

A teraz ohľadne tvojej otázky: „Prečo sa nenašli záznamy o Prorokoch, ktorí predchádzali Adamovi, Otcovi ľudstva, či o kráľoch, ktorí v dňoch týchto prorokov žili?“ Vedz, že neexistencia akýchkoľvek zmienok vôbec nedokazuje, že v skutočnosti neexitovali. To, že v súčasnosti o nich niet záznamov, treba pripísať obrovskej časovej priepasti, ako i rozsiahlym zmenám, ktorými zem od ich doby prešla.

Navyše pokoleniam predchádzajúcim Adamovi nebol známy taký tvar a spôsob písania, ktorý je v súčasnosti medzi ľuďmi bežný. Dokonca bola doba, keď ľudia vôbec nepoznali písmo a mali úplne inú sústavu od tej, ktorú teraz používame. Aby sme to dostatočne objasnili, vyžadovalo by si to zložité vysvetľovanie.

Uvažuj o rozdieloch, ktoré vyvstali od Adamových dní. Rozmanité a známe jazyky, ktorými v súčasnosti hovoria národy zeme, boli pôvodne neznáme, rovnako ako rozličné pravidlá a obyčaje, ktoré sú u nich dnes bežné. Ľudia v tých časoch rozprávali jazykom, ktorý sa úplne líšil od jazykov, ktoré poznáme dnes. Rozdielnosť jazykov vyvstala v dobe neskoršej v krajine známej ako Bábel. Dostala názov Bábel, pretože toto pomenovanie znamená „miesto, kde vzniklo zmätenie jazykov“.

Postupne medzi jestvujúcimi jazykmi získala na význame sýrština. Posvätné Písma minulých dôb boli zjavené v tejto reči. Neskôr sa objavil Abrahám, Priateľ Boží, a zaplavil svet svetlom božského zjavenia. Jazyk, ktorým hovoril, keď prekročil Jordán, sa stal známym ako hebrejčina (‘ibrání), čo znamená „jazyk prekročenia“. Potom boli knihy Božie a posvätné Písma zjavované v tejto reči, až kým sa po uplynutí značnej doby nestala jazykom zjavenia arabčina. …

Podívaj sa teda, aké početné a ďalekosiahle zmeny v jazyku, reči a písme nastali od Adamových dní. O čo väčšie zmeny sa museli udiať pred tým!

Zjavením týchto slov sme zamýšľali ukázať, že jeden pravý Boh vo Svojom najvyššom a všetko prevyšujúcom postavení vždy bol a navždy bude povznesený nad chválu a predstavy všetkého okrem Neho. Jeho stvorenie jestvovalo vždy a Prejavy Jeho božskej slávy a Úsvity večnej svätosti boli zosielané od nepamäti a boli poverené, aby ľudstvo zvolávali k jednému pravému Bohu. To, že mená niektorých z nich upadli do zabudnutia a že sa stratili záznamy o ich životoch, treba pripisovať nepokojom a zmenám, ktoré vo svete nastali.

V niektorých knihách sa spomína potopa, ktorá spôsobila, že všetko, čo na zemi jestvovalo, historické záznamy i iné veci, bolo zničené. Navyše sa udiali mnohé pohromy, ktoré stopy po mnohých udalostiach vymazali. Okrem toho sa medzi jestvujúcimi historickými zápismi vyskytujú rozdiely a každý z rozličných národov sveta má vlastné záznamy o veku zeme a o jej dejinách. Dejiny niektorých siahajú až osemtisíc rokov do minulosti, dejiny iných až dvanásťtisíc. Každému, kto si prečítal knihu Júkovu, je jasné a zrejmé, ako veľmi sa líšia záznamy v rozličných knihách.

Daj Boh, aby si obrátil zrak k najväčšiemu zjaveniu a vôbec si nevšímal tieto rozporuplné povesti a tradície.

Vskutku vedz, že podstata spravodlivosti i jej zdroj sú obsiahnuté v nariadeniach Toho, kto je medzi ľuďmi Prejavom Božieho Ja, ak ste medzi tými, ktorí uznávajú túto pravdu. On vskutku pre celé stvorenie stelesňuje najvyššiu, neomylnú normu spravodlivosti. I keby boli Jeho zákony také, že by do srdca všetkých, ktorí sú v nebesiach i na zemi, vniesli hrôzu, takéto zákony nie sú ničím iným než zjavnou spravodlivosťou. Strach a rozruch, ktorý zjavenie takýchto zákonov v ľudských srdciach vyvolá, by sa skutočne mohol prirovnať k náreku dojčaťa, ktoré bolo odstavené od materského mlieka, ak ste medzi tými, ktorí vnímajú. Keby ľudia odhalili zámer podnecujúci Božie zjavenie, istotne by sa zbavili všetkého strachu a so srdcom naplneným vďačnosťou by jasali nesmiernou radosťou.

Istotne vedz, že tak ako pevne veríš, že slovo Boha (Velebená buď Jeho sláva!) pretrvá na večnosť, rovnako musíš bez pochybovania veriť, že jeho význam sa nemôže nikdy vyčerpať. Tí, ktorí sú jeho určenými vysvetľovateľmi, tí, ktorých srdcia sú pokladnicami jeho tajomstiev, sú však jedinými, ktorí dokážu chápať jeho rozmanitú múdrosť. Každý, kto má pri čítaní posvätných Písiem pokušenie vyberať z nich to, čo sa mu hodí, aby napádal autoritu Zástupcov Boha medzi ľuďmi, je vskutku akoby mŕtvy, i keby zdanlivo kráčal a zhováral sa so svojimi blížnymi a delil sa s nimi o jedlo a pitie.

Och, kiežby Mi svet veril! Keby bolo ľudstvu odhalené všetko, čo sa ukrýva v Bahovom srdci a čo Ho naučil Pán, Jeho Boh, Pán všetkých mien, všetci ľudia na zemi by onemeli.

Aké nesmierne je množstvo právd, ktoré šat slov nikdy nedokáže pojať! Aký rozsiahly je počet tých skutočností, ktoré žiaden výraz primerane neopíše, ktorých význam nemôže byť nikdy odkrytý a o ktorých sa nemožno ani zďaleka zmieniť! Aké rozmanité sú pravdy, ktoré musia zostať nevypovedané, až kým nenadíde určený čas! Tak, ako bolo povedané: „Nemožno odhaliť všetko to, čo človek pozná, ani nemožno považovať za príhodné všetko to, čo môže odhaliť. Ani každý príhodný výrok nemožno pokladať za primeraný chápaniu tých, ktorí ho uslyšia.“

Niektoré z týchto právd možno odhaliť len v rozsahu chápania pokladníc svetla Nášho poznania a príjemcov Našej skrytej milosti. Úpenlivo prosíme Boha, aby ťa posilnil Svojou vlastnou silou a umožnil ti spoznať Toho, kto je Zdrojom všetkého poznania, aby si sa mohol odpútať od všetkej ľudskej učenosti. Veď „aký úžitok by komukoľvek prinieslo to, keby sa usiloval o poznanie, ak už našiel a uznal Toho, kto je Cieľom všetkého poznania?“ Ľni ku Koreňu poznania a k Tomu, kto je jeho Žriedlom, aby si sa mohol stať nezávislým od všetkých, ktorí tvrdia, že dôkladne poznajú ľudské znalosti, a ktorých tvrdenie nemožno doložiť žiadnym jasným dôkazom ani dokladom z ktorejkoľvek osvietenej knihy.

Všetko, čo je v nebesiach, i to, čo je na zemi, je priamym dôkazom, že sa v jeho vnútri prejavujú prídomky a mená Božie. Veď v každom atóme sa ukrývajú znamenia, ktoré výrečne dosvedčujú zjavenie tohto Najväčšieho svetla. Zdá sa, že nebyť moci onoho zjavenia, nikdy by nemohla existovať žiadna bytosť. Aké jasné sú žiary poznania, ktoré svietia v atóme, a aké šíre sú oceány múdrosti, ktoré sa vlnia v kvapôčke! V najväčšej miere to platí o človeku, ktorý bol ako jediný zo všetkého stvoreného obdarený rúchom takých darov a bol vyvolený pre slávu takej výnimočnosti. Pretože v človeku sa môžu všetky prídomky a mená Boha prejaviť v miere, ktorú neprekoná a neprevýši žiadna stvorená bytosť. Všetky takéto mená a prídomky sa vzťahujú naňho. Tak, ako povedal: „Človek je Mojou záhadou a Ja som jeho záhadou.“ Mnoho je veršov, ktoré boli opakovane zjavené vo všetkých nebeských knihách a svätých Písmach a ktoré hovoria o tejto najtajuplnejšej a povznesenej téme. Tak, ako zjavil: „Zaiste im ukážeme Svoje znamenia vo svete a v nich samotných.“ A opäť vraví: „A tiež vo vás samých: Či neuzriete znamenia Božie?“ A znovu zjavuje: „A nebuďte sťa tí, ktorí zabúdajú na Boha a ktorým dal Boh potom zabudnúť na seba samých.“ Ten, kto je Večný kráľ (Kiež sú Mu obetované duše všetkých, ktorí prebývajú v tajuplnom svätostánku!), v tejto súvislosti riekol: „Boha pozná ten, kto pozná sám seba.“

... Z vypovedaného sa stáva zrejmým, že všetky veci vo svojej najvnútornejšej podstate dosvedčujú, že sú v nich zjavené mená a prídomky Božie. Každá podľa svojich schopností poukazuje na poznanie Boha a vyjadruje ho. Toto zjavenie je také mocné a všezahŕňajúce, že obklopilo všetko viditeľné i neviditeľné. Tak zjavil: „Či má ešte niekto okrem Teba dajakú moc zjavenia, ktorú Ty nemáš a ktorá by Ťa mohla prejaviť? Slepé je oko, ktoré Ťa nevidí.“ Podobne riekol Večný kráľ: „Neuzrel som žiadnu vec bez toho, aby som neuzrel Boha v nej, Boha pred ňou a Boha za ňou.“ V kumaylskej tradícii je zaznamenané: „Ľa, svetlo zažiarilo z Rána večnosti. A hľa! Jeho vlny prenikli do najvnútornejšej podstaty všetkých ľudí.“ Človek je najvznešenejší a najdokonalejší zo všetkých stvorení. Všetky ich prevyšuje mocnosťou tohto zjavenia a plnším odrazom jeho slávy. A zo všetkých ľudí najdokonalejšie, najvýznačnejšie a najznamenitejšie sú Prejavy Slnca pravdy. Veru, všetko okrem týchto Prejavov žije prostredníctvom pôsobenia ich vôle, pohybuje sa a jestvuje vďaka prúdu ich milosti.

Medzi dôkazmi pravdivosti tohto zjavenia je to, že vždy, keď sa v každom veku a zriadení zjavila Neviditeľná podstata v osobe Jeho Prejavu, niektoré duše, tajomné a odpútané od svetských pút, vyhľadávali osvietenie zo Slnca proroctva a Luny božského vedenia, pričom dospeli do božskej prítomnosti. Z tohto dôvodu sa súdobí duchovní a zámožní týmto ľuďom vysmievali a pranierovali ich. Tak, ako zjavil ohľadne tých, ktorí sa mýlili: „Potom vraveli náčelníci Jeho ľudí, ktorí neverili: ,Vidíme v Tebe len človeka nám podobného a nasledujú Ťa len tí najnúdznejší s unáhleným úsudkom. Ani nevidíme, že by ste nás niečím prevyšovali. Veru, považujeme vás za luhárov.‘“ Namietali voči tým svätým Prejavom a odporovali: „Nik vás nenasleduje okrem tých najúbohejších z nás, ktorí si nezasluhujú žiadnu pozornosť.“ Snažili sa ukázať, že nik z učených, bohatých či známych v nich neverí. Takýmito a podobnými dôkazmi sa usilovali preukázať faloš Toho, kto nevyriekne nič iné než pravdu.

V tomto najžiarivejšom zriadení, za tejto najmocnejšej vlády však mnoho osvietených duchovných, ľudí nesmiernej učenosti a teológov vyzretej múdrosti dospelo k Jeho dvoru, vypilo pohár Jeho božskej prítomnosti a bolo poctených Jeho najznamenitejšou priazňou. Pre Milovaného sa zriekli sveta a všetkého, čo v ňom jestvuje. ...

Všetci z nich boli vedení svetlom Slnca božského zjavenia a pripustili a uznali Jeho pravdu. Taká bola ich viera, že väčšina z nich sa zriekla živobytia a príbuzenstva a ľnula k potešeniu nadovšetko Slávneho. Za svojho Všemilovaného položili život a na Jeho ceste sa vzdali všetkého. Ich hruď sa stala terčom nepriateľských šípov a ich hlavy ozdobili oštepy bezvercov. Nezostalo zeme, ktorá by sa nenapila krvi týchto stelesnení odpútanosti, ani meča, ktorý by im neporanil šiju. Samotné ich činy dosvedčujú pravdivosť ich slov. Či svedectvo týchto svätých duší, ktoré slávne povstali, aby za svojho Milovaného položili život, v tento deň nepostačuje ľuďom na to, aby celý svet obdivoval ich obetavosť? Či to nie je dostatočný dôkaz voči neviere tých, ktorí svoju vieru zradili pre malichernosť, ktorí nesmrteľnosť vymenili za to, čo pominie, ktorí sa vzdali Kawtharu božskej prítomnosti v prospech slaných prameňov a ktorých jediným cieľom v živote je privlastňovať si majetok druhých? I ty dosvedčuješ, ako sa mnohí z nich zaoberajú svetskými márnosťami a ako veľmi zblúdili od Toho, kto je Pánom, Najvyšším.

Buď spravodlivý: Nie je prijateľné a hodné pozornosti svedectvo tých, ktorých činy sa zhodujú so slovami, ktorých vonkajšie správanie zodpovedá vnútornému životu? Ich skutky ohromujú myseľ a ich vytrvalosť a telesná výdrž udivuje dušu. Alebo je azda prijateľné svedectvo tých neveriacich duší, ktoré nevdychujú nič iné než dych sebeckých túžob a ktoré sú uväznené v klietke vlastných planých výmyslov? Tak ako netopiere temnoty, ani oni nezdvíhajú hlavu z lôžka pre nič iné, než aby vyhľadávali pomíňajúce veci sveta, a v noci nachádzajú pokoj len vtedy, keď sa snažia dosiahnuť ciele svojho nízkeho života. Sú ponorení do vlastných sebeckých predstáv a zabúdajú na božské rozhodnutie. Počas dňa sa z celej duše usilujú o svetské statky a za nocí sa nezaoberajú ničím iným než uspokojovaním vlastných telesných túžob. Aký zákon či norma by mohla ľudí ospravedlniť, keď ľnú na odmietaní takýchto malomyseľných duší a keď si nevšímajú vieru tých, ktorí sa kvôli Bohu zriekli života a živobytia, slávy a dobrého mena, povesti a cti? ...

S akou láskou, akou oddanosťou, s akým jasotom a svätým vytržením obetovali svoj život na ceste nadovšetko Slávneho! Toto dosvedčujú všetci. A predsa, ako len môžu ponižovať toto zjavenie? Azda daktorý vek zažil také významné udalosti? Pokiaľ títo druhovia skutočne nevyhľadávali Boha, o kom inom to potom možno povedať? Snažili sa azda títo druhovia o moc či slávu? Azda bažili po bohatstve? Chovali azda inú túžbu okrem túžby po spokojnosti Božej? Ak týmto spoločníkom so všetkými ich čarokrásnymi svedectvami a úžasnými činmi pripíšeme faloš, kto je potom hoden toho, aby o sebe tvrdil, že má pravdu? Prisahám pri Bohu! Už ich skutky sú dostatočným svedectvom a nezvratným dôkazom pre všetky národy zeme. Kiežby ľudia vo svojom srdci zvážili tajomstvá božského zjavenia! „A tí, ktorí konajú nespravodlivo, čoskoro uvidia, aký osud ich očakáva!“...

Zamysli sa nad týmito neodškriepiteľne úprimnými mučeníkmi, ktorých pravdovravnosť dosvedčuje výslovný text Knihy a z ktorých všetci, ako si videl, obetovali svoj život, svoje živobytie, svoje manželky, svoje deti a všetko, čo mali, a vstúpili do najvznešenejších komnát raja. Či je správne odmietnuť svedectvo týchto odpútaných a vznešených bytostí o pravdivosti tohto výnimočného a slávneho zjavenia a za prijateľné považovať odsúdenie, ktoré voči tomuto Žiarivému svetlu vyslovili títo ľudia bez viery, ktorí pre zlato zanechali vieru a ktorí pre vodcovstvo popreli Toho, kto je Prvý vodca všetkého ľudstva? A to napriek tomu, že teraz je ich povaha zjavená všetkým ľuďom a že boli uznaní za tých, ktorí v prospech Božej svätej viery v žiadnom prípade ani o krôčik neustúpia od svojej dočasnej moci, o ich živote, živobytí a ďalších veciach ani nehovoriac.

Kniha Božia je otvorená dokorán a Jeho slovo k Nemu zvoláva ľudstvo. Avšak nenašla sa viac než len hŕstka tých, ktorí sú ochotní ľnúť k Jeho veci či sa stať nástrojmi na jej šírenie. Týchto pár bolo obdarených božským elixírom, ktorý sám o sebe dokáže premeniť prach sveta na najrýdzejšie zlato, a bolo splnomocnených podať neomylný liek na všetky neduhy, ktoré deti ľudí sužujú. Žiaden človek nemôže získať večný život, pokiaľ neprijme pravdu tohto nedoceniteľného, tohto úžasného a velebného zjavenia.

Ó priatelia Boží, započúvajte sa do hlasu Toho, komu svet ukrivdil, a pevne sa držte všetkého, čo povznesie Jeho vec. On vskutku dovedie k Svojej priamej ceste každého, koho sa mu zapáči. Toto je zjavenie, ktoré slabým vlieva silu a biednych korunuje bohatstvom.

Raďte sa spolu v čo najpriateľskejšom duchu a v dokonalej družnosti a zasväťte drahocenné dni svojho života vytváraniu lepšieho sveta a rozširovaniu veci Toho, kto je Pradávny a Zvrchovaný Pán všetkého. On vskutku ukladá ľuďom to, čo je správne, a zakazuje všetko, čo pokoruje ich postavenie.

Vedz, že každé stvorenie je znamením Božieho zjavenia. Každé podľa svojich schopností je a navždy zostane symbolom nadovšetko Mocného. Pretože On, Zvrchovaný Pán všetkého, sa rozhodol zjaviť Svoje panstvo v kráľovstve mien a prídomkov, všetko stvorené sa prostredníctvom božskej vôle stalo znamením Jeho slávy. Toto zjavenie je také prenikavé a všezahŕňajúce, že v celom vesmíre nemožno nájsť vôbec nič, čo by neodrážalo Jeho nádheru. Za takýchto podmienok sa stierajú rozdiely medzi blízkosťou a oddialením. … Keby Ruka božskej moci všetkému stvorenému tento nesmierny dar odňala, celý vesmír by spustol a osirel.

Podívaj sa, ako nesmierne povznesený je Pán, váš Boh, nad všetko stvorené! Pohliadni na majestátnosť Jeho mocnárstva, Jeho prevahy a najvyššej moci. Ak je vďaka daru milosti nad blízkosť a oddialenie povznesené to, čo On (Blahorečené buď Jeho sláve!) stvoril a čo určil za prejav Jeho mien a prídomkov, o čo velebnejšia musí byť Božská podstata, ktorá tomuto stvoreniu dala život? …

Rozjímajte nad tým, čo napísal básnik: „Nečudujte sa tomu, ak mi je môj nadovšetko Milovaný bližšie než vlastné ja. Čudujte sa tomu, že i napriek takejto blízkosti som Mu ešte stále tak veľmi vzdialený.“ … Vzhľadom na to, že Boh zjavil, že „sme človeku bližšie než jeho krčná tepna“, básnik, narážajúc na tento verš, napísal, že hoci zjavenie môjho nadovšetko Milovaného natoľko prežiarilo moju bytosť, že mi je bližšie než krčná tepna, i napriek uisteniu o jeho skutočnosti a napriek tomu, že som uznal svoje postavenie, i tak som od Neho ešte vždy tak veľmi vzdialený. Tým myslí to, že jeho srdce, ktoré je stolcom nadovšetko Milosrdného a trónom, na ktorom prebýva nádhera Jeho zjavenia, zabúda na svojho Stvoriteľa, schádza z Jeho cesty, oddelilo sa od Jeho slávy a bolo poškvrnené nečistotou pozemských túžob.

V tejto súvislosti nesmieme zabúdať na to, že jeden pravý Boh je sám o Sebe povznesený nad blízkosť či oddialenie. Jeho skutočnosť prekonáva takéto obmedzenia. Jeho vzťah k stvoreniam nepozná žiadne stupne. To, že niektorí sú blízko a iní ďaleko, treba pripísať samotným prejavom.

To, že srdce je trónom, v ktorom sa sústreďuje zjavenie Boha, nadovšetko Milosrdného, dosvedčujú sväté prehovory, ktoré sme už prv zjavili. Medzi nimi je i tento výrok: „Zem ani nebesia Ma neobsiahnu. Obsiahnuť Ma môže jedine srdce toho, kto vo Mňa verí a je Mojej veci verný.“ Ako často sa ľudské srdce, ktoré prijíma svetlo Božie a je stolcom zjavenia nadovšetko Milosrdného, odchýlilo od Toho, kto je Zdrojom toho svetla a Studnicou toho zjavenia! Práve spurnosť srdce vzďaľuje od Boha a odsudzuje ho na oddialenie. Avšak tie srdcia, ktoré sú si vedomé Jeho prítomnosti, sú Mu blízke a treba sa na ne dívať tak, že sa priblížili k Jeho trónu.

Navyše uváž, ako často človek zabúda na vlastné ja, kým Boh si je vďaka všetko zahŕňajúcemu poznaniu i naďalej vedomý svojho stvorenia a neustále naňho vrhá jasnú žiaru Svojej slávy. Preto je zrejmé, že za týchto podmienok je mu Boh bližší než jeho vlastné ja. On vskutku zostane takým naveky, pretože kým jeden pravý Boh všetko pozná, všetko vníma a všetko chápe, smrteľník sa môže ľahko zmýliť a nepozná záhady, ktoré sú v ňom ukryté. …

Nech si nik Naše tvrdenie, že všetko stvorené je znamením Božieho zjavenia, nevysvetľuje tak (Nech Boh chráni!), že všetci ľudia sú si v Božích očiach rovní bez ohľadu na to, či sú dobrí, alebo zlí, zbožní, alebo bezverci. Ani z toho nevyplýva, že by Božská bytosť (Kiež by bolo blahorečené Jej menu a povznesená Jej sláva!) bola za určitých okolností porovnateľná s človekom alebo by sa akýmkoľvek spôsobom mohla spájať so Svojimi stvoreniami. Takejto mýlky sa dopustili určití pomätenci, ktorí vystúpili na nebesia márnivých predstáv a vysvetľovali, že božská jedinosť znamená to, že všetko stvorené je znamením Božím a že v dôsledku toho medzi nimi niet rozdielu. Niektorí ich ešte predstihli tvrdením, že tieto znamenia možno stavať na roveň samotnému Bohu a že sa Mu môžu podobať. Milostivý Bože! Boh je vskutku jediný a nedeliteľný. Je jediný vo Svojej podstate, jediný vo Svojich prídomkoch. Všetko okrem Neho sa stáva ničím tvárou v tvár žiarivému znameniu už i jediného z Jeho mien, tvárou v tvár čo i len najnepatrnejšiemu náznaku Jeho slávy. O tom, že by čelili Jemu samotnému, ani nehovoriac!

Pri spravodlivosti Môjho mena nadovšetko Milosrdný! Pero Najvyššieho sa nesmierne trasie a preveľmi sa chveje pri zjavení týchto slov. Aká drobná a bezvýznamná je pomíňajúca kvapôčka, keď sa prirovná k vlnám a vzdúvaniu Božieho neobmedzeného a večného oceánu, a ako výslovne ničotné sa musí javiť všetko pomíňajúce a prchavé tvárou v tvár nestvorenej, nevysloviteľnej sláve Večného! Úpenlivo žiadame Boha, Všemohúceho, aby odpustil tým, ktorí prechovávajú takéto presvedčenie a vyslovujú takéto slová. Vrav: Ó ľudia! Ako možno so Sebedostačujúcim porovnávať prchavé výmysly a ako možno Stvoriteľa pripodobniť Jeho stvoreniam, ktoré sú sťaby len zápisom Jeho Pera? Ba veru, Jeho zápis všetko prevyšuje a je očistený od všetkých stvorení a je nadeň nesmierne povznesený.

Ďalej zváž vzájomný vzťah znamení zjavenia Božieho. Môže sa azda slnce, ktoré je len jedným z týchto znamení, postavením považovať za rovnocenné temnote? Jeden pravý Boh Mi je svedkom! Nik tomu nemôže veriť, pokiaľ nie je z tých, ktorí majú uzavreté srdcia a ktorí majú zaslepené oči. Vrav: Uvažujte o sebe samých. Nechty i oči sú súčasťou vášho tela. Zdá sa vám, že sú na rovnakej úrovni a že majú rovnakú hodnotu? Ak rieknete áno, potom vravte: Skutočne ste z podvodu obvinili Pána, môjho Boha, nadovšetko Slávneho, pretože nechty si pristrihujete, ale oči sú vám rovnako vzácne ako život.

V žiadnom prípade nie je prípustné prejsť za hranice vlastnej úrovne a postavenia. Celistvosť každej úrovne a postavenia sa musí zachovať. Tým sa myslí, že na všetko stvorené by sa malo nazerať vo svetle postavenia, ktoré mu bolo určené zastávať.

Avšak treba mať na pamäti, že keď svetlo Môjho mena, všetkým Prenikajúci, zalialo vesmír žiarou, bola všetkému stvorenému podľa určenej miery udelená schopnosť mať určitý vplyv a boli mu dané pozoruhodné cnosti. Uvažuj o účinku jedu! Hoci znamená smrť, za určitých okolností dokáže mať blahodarný vplyv. Sila, ktorá sa vliala do všetkého stvoreného, je priamym dôsledkom zjavenia tohto najblahoslavenejšieho mena. Oslavovaný buď ten, kto je Stvoriteľom všetkých mien a prídomkov! Hoďte na oheň strom, ktorý spráchnivel a vyschol, a prebývajte v tôni stromu zeleného a dobrého a jedzte jeho plody.

Väčšina ľudí žijúcich v dňoch Prejavov Božích takéto nepatričné slová vyriekla. Tieto boli podrobne zapísané v zjavených knihách a svätých Písmach. V jedinosť Božiu skutočne verí ten, kto vo všetkom stvorenom uzrie znamenie zjavenia Toho, kto je Večná pravda, a nie ten, kto tvrdí, že stvorenie je nerozoznateľné od Stvoriteľa.

Napríklad uvažuj o zjavení svetla mena Božieho Vzdelávateľ. Hľa, ako sa vo všetkom prejavujú dôkazy tohto zjavenia, ako od neho závisí pokrok všetkých bytostí. Jestvujú dva druhy vzdelania. Jeden je všeobecný. Jeho vplyv preniká všetkým a všetko podporuje. Práve preto prijal Boh pomenovanie „Pán všetkých svetov“. Ten druhý sa obmedzuje na tých, ktorí prišli v tôni tohto mena a vyhľadali útočisko tohto najmocnejšieho zjavenia. Avšak tí, ktorí ono útočisko nevyhľadali, sa o túto výsadu ochudobnili a nemôžu mať prospech z duchovnej potravy, ktorá bola zoslaná prostredníctvom nebeskej milosti tohto Najväčšieho mena. Aká obrovská priepasť týchto ľudí navzájom delí! Ak by sme závoj zdvihli a ak by sa prejavila plnosť slávy postavenia tých, ktorí sa úplne obrátili k Bohu a z lásky k Nemu sa zriekli sveta, celé stvorenie by onemelo. Ako sme už objasnili, pravý veriaci v jedinosť Božiu spozná vo veriacom i neveriacom dôkazy zjavenia oboch týchto mien. Keby im toto zjavenie bolo odobrané, všetci by sa pominuli.

Podobne zvážte zjavenie svetla mena Božieho Neporovnateľný. Hľa, ako toto svetlo zalialo celé stvorenie, ako všetko prejavuje znamenia Jeho jedinosti, dosvedčuje skutočnú podobu Toho, kto je Večná pravda, zvestuje Jeho mocnárstvo, Jeho jednotu a Jeho moc. Toto zjavenie je znakom Jeho milosrdenstva, ktoré obklopilo všetko stvorené. Tí, ktorí sa Mu stavajú na roveň, si však nie sú takéhoto zjavenia vedomí a sú ochudobnení o vieru, vďaka ktorej sa Mu môžu priblížiť a spojiť sa s Ním. Podívajte sa, ako rozmanité národy a kmene zeme dosvedčujú Jeho jedinosť a uznávajú Jeho jednotu. Nebyť znamenia jedinosti Božej v ich vnútri, nikdy by neuznali pravdu týchto slov: „Niet iného Boha okrem Boha.“ A napriek tomu uváž, ako žalostne sa zmýlili a zišli z Jeho cesty. Pretože neuznali Zvrchovaného zjaviteľa, prestali sa počítať medzi tých, ktorých možno považovať za pravých veriacich v jedinosť Božiu.

Toto znamenie zjavenia Božskej bytosti v tých, ktorí sa Mu stavali na roveň, možno v určitom zmysle považovať za odraz slávy, ktorou sú ožiarení verní. Nik však túto pravdu nemôže chápať okrem ľudí, ktorí sú obdarení porozumením. Tých, ktorí skutočne uznali jedinosť Božiu, treba považovať za prvotné prejavy tohto mena. Práve oni sa z pohára podaného rukou Boha napili vína božskej jedinosti a obrátili k Nemu tvár. Aká priepastná diaľava oddeľuje tieto posvätené bytosti od tých ľudí, ktorí sú Bohu takí vzdialení! …

Nech Boh dá, aby si vo všetkom mohol prenikavým zrakom vnímať znamenie zjavenia Toho, kto je Pradávny kráľ, a uznať, aká povznesená a posvätená nad celé stvorenie je tá Najsvätejšia a Posvätná bytosť. Toto je vpravde samotný koreň a podstata viery v jedinosť a jedinečnosť Boha. „Boh bol sám. Nebolo nikoho okrem Neho.“ I teraz je tým, čím vždy bol. Niet iného Boha okrem Neho, Jediného, Neporovnateľného, nadovšetko Mocného, Najvznešenejšieho, Najväčšieho.

A teraz ohľadne tvojej poznámky o jestvovaní dvoch Bohov. Vyvaruj sa, vyvaruj sa toho, aby si bol zvedený k tomu, že budeš niekoho stavať na roveň Pánu, svojmu Bohu. On je a od večnosti bol jediný a sám, nik sa Mu nevyrovná ani Mu nie je podobný, je Večný v minulosti, Večný v budúcnosti, Odpútaný od všetkého, navždy Pretrvávajúci, Nemenný a Sebedostačujúci. Boh si vo Svojom kráľovstve neurčil spoločníka, neurčil si radcu, aby Mu radil, nikoho, kto by sa Mu podobal či sa vyrovnal Jeho sláve. Toto dosvedčuje každý atóm vo vesmíre a navyše i obyvatelia ríš na výsostiach, tí, ktorí zasadli na najvznešenejší stolec a ktorých mená sa spomínajú pred trónom slávy.

V najvnútornejšom kútiku srdca dosvedči tento dôkaz, ktorý vyslovil sám Boh pre Seba samého, že niet Boha okrem Neho, že všetko okrem Neho bolo stvorené na Jeho príkaz, bolo vytvorené s Jeho zvolením, podrobuje sa Jeho zákonom a upadá do zabudnutia, keď sa prirovná k slávnym dôkazom Jeho jednotnosti, a podobá sa ničote, keď sa postaví tvárou v tvár mocným zjaveniam Jeho jedinosti.

On vpravde po večnosť bol jediným vo Svojej podstate, jediným vo Svojich prídomkoch, jediným vo Svojom diele. Každé prirovnanie sa vzťahuje len na Jeho stvorenia a všetky predstavy o spoločníkovi sú predstavami, ktoré prináležia jedine tým, ktorí Mu slúžia. Vo Svojej podstate je nesmierne povznesený nad opisy Svojich stvorení. On samotný obýva sídlo všetko presahujúcej majestátnosti, zvrchovanej a nedosiahnuteľnej slávy. Vtáčatá ľudských sŕdc nikdy nemajú nádej dosiahnuť výšin Jeho nepoznateľnej podstaty, i keby vzlietli akokoľvek vysoko. To On dal život celému stvoreniu, to On spôsobil, že na Jeho príkaz vzniklo všetko stvorené. Azda sa bude za Jeho spoločníka či za stelesnenie Jeho samotného považovať to, čo sa zrodilo vďaka slovu, ktoré zjavilo Jeho Pero a ktoré nariadil prst Jeho vôle? Nesmierne vzdialené je Jeho sláve to, aby ľudské pero či jazyk naznačovali Jeho záhady či aby si ľudské srdce predstavovalo Jeho podstatu. Všetko okrem Neho stojí v Jeho dverciach núdzne a opustené, všetci sú pred veľkosťou Jeho moci bezmocní, všetci sú len otrokmi v Jeho kráľovstve. Je dostatočne bohatý na to, aby sa zaobišiel bez všetkých stvorení.

Puto služby medzi uctievajúcim a Zbožňovaným, medzi stvorením a Stvoriteľom by sa už samo o sebe malo považovať za znak Jeho milostivej priazne voči ľuďom, a nie za známku zásluhy, ktorú môžu získať. To dosvedčí každý pravý a vnímaví veriaci.

Vedz, že podľa toho, čo tvoj Pán, Pán všetkých ľudí, vo Svojej knihe určil, priazeň, ktorú ľudstvu dopriava, je a navždy zostane rozsahom neobmedzená. Prvou a najpoprednejšou priazňou, ktorú nadovšetko Mocný človeku udelil, je dar chápania. Udelením takéhoto daru nezamýšľal nič iné než umožniť stvoreniu, aby spoznalo a uznalo jedného pravého Boha (Velebená buď Jeho sláva!). Tento dar udeľuje človeku schopnosť vnímať vo všetkom pravdu, vedie ho k tomu, čo je správne, a pomáha mu odhaliť tajomstvo stvorenia. Druhou v poradí je schopnosť zraku, prvoradý nástroj, vďaka ktorému dokáže chápať. Sluch, srdce a iné zmysly sa podobne počítajú medzi dary, ktorými je ľudské telo obdarené. Nesmierne vznešený je Všemocný, ktorý tieto schopnosti stvoril a prejavil ich v ľudskom tele.

Každý z týchto darov predstavuje nepochybný dôkaz majestátnosti, moci, prevahy a všezahŕňajúceho poznania jedného pravého Boha (Velebená buď Jeho sláva!). Uvažuj o hmate! Povšimni si, ako sa jeho moc rozprestiera po celom ľudskom tele. Kým zrak i sluch sú umiestnené v určitej oblasti, hmat pokrýva celú ľudskú schránku. Oslávená buď Jeho sila, blahorečené buď Jeho mocnárstvu!

Tieto dary sú človeku vlastné. To, čo všetky ostatné dary predstihuje, má neporušiteľnú povahu a vzťahuje sa k samotnému Bohu, je dar božského zjavenia. Každá hmotná či duchovná štedrosť, ktorú Stvoriteľ človeku udelil, je tomuto daru podriadená. Vo svojej podstate je a navždy zostane chlebom, ktorý prichádza z Nebies. Je zvrchovaným doložením Božím, najjasnejším dôkazom Jeho pravdy, znamením Jeho zvrchovanej štedrosti, známkou Jeho všezahŕňajúceho milosrdenstva, dokladom Jeho najmilujúcejšej prozreteľnosti a symbolom Jeho dokonalej milosti. Tohto najvyššieho daru Božieho sa vskutku ušlo tomu, kto v tento deň uznal Jeho prejav.

Vzdávaj vďaku svojmu Pánovi za to, že ti udelil také znamenité požehnanie. Pozdvihni hlas a vrav: Všetka chvála buď Tebe, ó Ty Túžba každého chápajúceho srdca!

Pero Najvyššieho neustále volá. A predsa sa do jeho hlasu započúvala len hŕstka! Obyvatelia kráľovstva mien sa zaoberajú pestrofarebnosťou sveta a zabúdajú, že každý človek, ktorého oči vnímajú a uši slyšia, nemôže inak než razom uznať, aké prchavé sú jeho farby.

V tomto veku sa vo všetkých národoch zeme prebudil nový život. A predsa nik neodhalil jeho príčinu ani nepoňal jeho podnet. Uvažuj o národoch Západu. Povšimni si, ako v úsilí o to, čo je márne a nepodstatné, za jeho nastolenie a šírenie obetovali a ešte vždy obetúvajú nespočetné životy. Na druhej strane, hoci národom Perzie bolo zverené jasné a žiarivé zjavenie, sláva ktorého vznešenosti a vychýrenosti obklopila celú zem, i tak sú skľúčené a ponorené do hlbokej otupenosti.

Ó priatelia! Nebuďte nevšímaví voči cnostiam, ktorými ste boli obdarení, ani neprehliadajte svoj vznešený cieľ. Nech vaše dielo nevyjde nazmar pre plané predstavy, ktoré niektoré srdcia vymysleli. Ste hviezdami na nebesiach chápania, vánkom povievajúcim pri brieždení, pokojne plynúcimi vodami, od ktorých musí závisieť samotný život všetkých ľudí, písmenami zapísanými na Jeho posvätnom zvitku. V najdokonalejšej jednote a v duchu skutočnej družnosti sa vynasnažte, aby vám bolo umožnené dosiahnuť to, čo prislúcha tomuto dňu Božiemu. Vskutku vravím, spory a rozkol a všetko, čo sa ľudskej mysli protiví, je úplne nehodné postavenia človeka. Svoje úsilie zamerajte na šírenie viery Božej. Nech každý, kto je takého významného postavenia hoden, povstane a podporuje ju. Ten, kto toho nie je schopný, má povinnosť namiesto seba určiť iného, ktorý bude zvestovať toto zjavenie, ktorého moc spôsobila, že sa v základoch otriasli najsilnejšie stavby, že každá hora bola rozdrvená v prach a každá duša onemela. Keby bola veľkoleposťtohto dňa zjavená v plnej miere, každý človek by sa v túžbe podieľať sa čo i len na okamih na jeho veľkosti vzdal myriady životov, o tomto svete a jeho pomíňajúcich pokladoch ani nehovoriac!

Nech vás vo všetkom konaní vedie múdrosť a vytrvalo k nej ľnite. Proste Boha, aby ste všetci mohli získať silu, aby ste konali to, čo je vôľa Božia, a aby vám milostivo pomohol doceniť postavenie udelené tým z Jeho milovaných, ktorí povstali, aby Mu slúžili a blahorečili Jeho menu. Na nich nech spočinie sláva Božia, sláva všetkého, čo je v nebesiach, i všetkého, čo je na zemi, a sláva obyvateľov najvznešenejšieho raja, neba nebies.

Uvažujte nad pochybnosťami, ktoré do sŕdc ľudu tejto zeme vniesli tí, ktorí k Bohu priraďujú spoločníkov. „Či je vôbec možné,“ spytujú sa, „aby sa meď premenila na zlato?“ Vrav: Áno, pri mojom Pánovi. Je to možné. Toto tajomstvo sa však ukrýva v Našom poznaní. Zjavíme ho tomu, komu sa Nám zachce. Nech ten, kto o Našej moci pochybuje, požiada Pána, svojho Boha, aby mu toto tajomstvo odhalil a uistil ho o jeho pravdivosti. To, že sa meď na zlato dá premeniť, je už samo o sebe dostatočným dôkazom toho, že zlato sa dá podobným spôsobom premeniť na meď, ak ste medzi tými, ktorí túto pravdu chápu. Každý nerast môže nadobudnúť hustotu, tvar a hmotu ktoréhokoľvek iného nerastu. Toto poznanie máme v skrytej knihe.

Vrav: Ó náboženskí predstavitelia! Nevážte knihu Božiu podľa noriem a náuk, ktoré sú medzi vami zavedené, pretože táto kniha je sama o sebe neomylnou váhou ustanovenou medzi ľuďmi. Podľa tejto najdokonalejšej váhy treba vážiť všetko, čo národy a kmene zeme vlastnia. Miery jej váhy sa však musia preverovať len podľa jej vlastných pravidiel, kiež by ste to vedeli!

Zrak Mojej láskyplnosti nad vami žalostne narieka, pretože ste neuznali Toho, ktorého ste vo dne i v noci, zvečera i zrána vzývali. Ó ľudia, so snehobielymi tvárami a so žiarivými srdcami pristúpte k požehnanému a ku karmínovému miestu, odkiaľ Sadratu‘l-Muntahá volá: „Vskutku, niet iného Boha okrem Mňa, Všemocného ochrancu, Sebedostačujúceho!“

Ó vy, náboženskí predstavitelia! Ktorýže človek spomedzi vás sa Mi vyrovná čo do ponímania a chápania? Kdeže nájsť toho, ktorý sa odváži tvrdiť, že Mi je roveň v prehovore či múdrosti? Kdeže, Pri Mojom Pánovi, nadovšetko Milosrdnom! Všetko na zemi pominie a toto je tvár vášho Pána, nadovšetko Mocného, Všemilovaného.

Stanovili sme, ó ľudia, že najvyšší a konečný cieľ všetkej učenosti je uznanie Toho, kto je Cieľom všetkého poznania. A predsa sa podívajte, ako ste dovolili, aby vás učenosť sťaby závojom oddelila od Toho, kto je Úsvitom tohto svetla, prostredníctvom ktorého bolo zjavené všetko skryté. Keby ste odhalili zdroj, z ktorého sa šíri nádhera tohto prehovoru, zavrhli by ste národy sveta a všetko, čo vlastnia, a priblížili by ste sa k tomuto blahoslavenému stolcu slávy.

Vrav: Toto sú vskutku nebesia, v ktorých je uchovávaná Materská kniha, kiež by ste to chápali! To On spôsobil, že Skala zvolala a Horiaci ker pozdvihol hlas na hore čnejúcej sa nad Svätou zemou a zvestoval: „Kráľovstvo prináleží Bohu, Zvrchovanému Pánu všetkého, Všemohúcemu, Milujúcemu!“

Do škôl sme nechodili ani sme nečítali vaše rozpravy. Započúvajte sa do slov, ktorými vás tento Nevzdelaný zvoláva k Bohu, navždy Pretrvávajúcemu. Je to pre vás lepšie než všetky poklady zeme, kiež by ste to mohli pochopiť!

Sila ľudskej viery v Boha vyhasína vo všetkých krajinách. Nič okrem Jeho ozdravujúceho lieku ju nemôže obnoviť. Rozožierajúca bezbožnosť napáda životne dôležité orgány ľudskej spoločnosti. Čo iné ako elixír Jeho mocného zjavenia ju môže očistiť a oživiť? Je v ľudských silách, ó Hakím, uskutočniť v prvkoch akýchkoľvek nepatrných a nedeliteľných častíc hmoty takú úplnú premenu, že by sa stala najrýdzejším zlatom? Nech sa to javí akékoľvek náročné a ťažké, ešte namáhavejšia úloha je premeniť satanskú silu na nebeskú moc. Toto je úloha, ktorú sme boli poverený vykonať. Sila, ktorá takúto premenu dokáže vykonať, prevyšuje moc samotného elixíru. Jedine slovo Božie si môže nárokovať tú poctu, že mu bola udelená schopnosť takej nesmiernej a ďalekosiahlej zmeny.

Hlas Božského zvestovateľa vychádzajúci z Božieho trónu vyhlasuje: Ó vy, Moji milovaní! Nedovoľte, aby lem Môjho posvätného šatu pošpinili a znečistili veci tohto sveta, a nenasledujte pohnútky zlovestných a zvrátených túžob. Dennica božského zjavenia, ktorá žiari v plnosti slávy na nebesiach tohto väzenia, Mi je svedkom. Tí, ktorých srdcia sa obrátili k Tomu, kto je Predmetom uctievania celého stvorenia, sa musia v tento deň pozdvihnúť nad všetko stvorené, či už viditeľné, alebo neviditeľné, a očistiť sa od neho. Ak povstanú, aby učili Moju vec, musia dať dychu Neobmedzeného, aby ich podnecoval, a musia ju šíriť doďaleka s nesmiernym odhodlaním, mysľou celkom sústredenou na Neho, srdcom úplne odpútaným a nezávislým od všetkého a dušou očistenou od sveta a jeho márností. Patrí sa, aby si za najlepší výstroj na cestu zvolili spoliehanie na Boha a aby sa odeli láskou svojho Pána, Najvznešenejšieho, nadovšetko Slávneho. Ak tak učinia, ich slová na poslucháčov zapôsobia.

Aká nesmierna, aká veľmi nesmierna je priepasť, ktorá Nás oddeľuje od tých, ktorí sa v tento deň zaoberajú zlovoľnými vášňami a ktorí svoje nádeje vložili do pozemských vecí a prchavej slávy! Mnohokrát bol dvor nadovšetko Milosrdného zdanlivo taký ochudobnený o bohatstvo tohto sveta, že tí, ktorí žili v Jeho tesnej blízkosti, trpeli zúfalým nedostatkom. Napriek utrpeniu nebolo Pero Najvyššieho nikdy ochotné spomenúť, ba dokonca sa ani v najmenšom zmieniť o veciach týkajúcich sa tohto sveta a jeho pokladov. A vždy, keď Mu dáky dar bol odovzdaný, prijal ho na znak milosti voči tomu, kto ho venoval. Keby sa Nám niekedy zachcelo vyhradiť si pre vlastné použitie všetky poklady zeme, nik nemá právo pochybovať o Našej právomoci či spochybniť Náš nárok. Nemožno si predstaviť čin, ktorý by bol zavrhnutiahodnejší než v mene jedného pravého Boha požadovať bohatstvo, ktoré ľudia vlastnia.

Ty a nasledovníci Toho, kto je Večná pravda, majú povinnosť zvolávať všetkých ľudí ku všetkému, čo ich posvätí od všetkých pút k pozemským veciam a očistí ich od ich poškvrny tak, aby bolo cítiť ľúbeznú vôňu odevu nadovšetko Slávneho zo všetkých, ktorí Ho milujú.

Tí, ktorí vlastnia bohatstvo, však musia čo najväčšmi myslieť na chudobných. Veď Boh určil veľkú poctu tým chudobným, ktorí zotrvávajú v trpezlivosti. Pri Mojom živote! Niet inej pocty, ktorá by sa jej vyrovnala, okrem tej, ktorú by sa Bohu zapáčilo udeliť. Preveľké požehnanie očakáva chudobných, ktorí trpezlivo vytrvajú a zataja svoje utrpenie, a blažení sú bohatí, ktorí svoje bohatstvo venujú núdznym a uprednostnia ich pred sebou samými.

Proste Boha, aby chudobní vynaložili úsilie a snažili sa zarobiť si na živobytie. V tomto najväčšom zjavení bola táto povinnosť predpísaná každému a v očiach Božích sa považuje za dobrý skutok. Pomoc Neviditeľného celkom iste napomôže každému, kto tejto povinnosti dostál. Vďaka Svojej milosti môže obohatiť, kohokoľvek sa mu zapáči. On má vskutku moc nad všetkým. …

Ó ‘Alí, riekni milovaným Bohom, že spravodlivosťje najzákladnejšia ľudská cnosť spomedzi všetkých. Od nej musí závisieť vyhodnotenie všetkých záležitostí. Premýšľaj chvíľku o strastiach a sužobe, ktoré tento Väzeň prestál. Po všetky dni Svojho života som bol vydaný na milosť či nemilosť nepriateľov a každý deň som si na ceste lásky k Bohu vytrpel ďalšie súženie. Trpezlivo som to znášal, až kým sa na zemi povesť Veci nerozšírila doďaleka. Ak by teraz niekto povstal a márnivé výmysly jeho srdca by ho podnecovali k tomu, aby sa snažil, či už otvorene, alebo tajne, medzi ľuďmi rozsievať semä rozkolu, je o ňom možné povedať, že koná spravodlivo? Kdeže, pri tom, ktorého moc zahŕňa všetko! Pri Mojom živote! Srdce Mi vzdychá a oči žalostne nariekajú pre vec Božiu a pre tých, ktorí nechápu, čo vravia, a predstavujú si to, čo nedokážu pochopiť.

Všetkým ľuďom sa v tento deň patrí, aby pevne ľnuli k Najväčšiemu menu a budovali jednotu celého ľudstva. Okrem Neho nemajú kam uniknúť, nemajú útočisko, ktoré by vyhľadali. Keby človek vyriekol slová, ktoré ľud odvrátia od brehov neobmedzeného oceánu Božieho a spôsobia, že sa ich srdce upne na niečo iné než na túto Slávnu a Prejavenú bytosť, ktorá prijala podobu podliehajúcu ľudskému obmedzeniu, celé stvorenie takéhoto človeka odsúdi ako toho, kto sa ochudobnil o ľúbezné vône nadovšetko Milosrdného, a to bez ohľadu na to, aké vznešené postavenie môže zastávať.

Vrav: Vo svojom úsudku sa pridŕžajte poctivosti, ľudia chápajúceho srdca! Tomu, kto nesúdi spravodlivo, chýbajú vlastnosti, ktoré odlišujú postavenie človeka. Ten, kto je Večná pravda, dobre zná to, čo ľudské hrude taja. Jeho dlhodobá zhovievavosť dodala odvahu Jeho stvoreniam, pretože kým nenadíde určený čas, nestrhne ani jediný závoj. Jeho neprekonateľné milosrdenstvo zmenšuje prudkosť Jeho hnevu, a tak si väčšina ľudí predstavuje, že jeden pravý Boh si nie je vedomý toho, čoho sa v súkromí dopustili. Pri Tom, kto je Vševediaci, so všetkým Oboznámený! Zrkadlo Jeho poznania úplne zreteľne, presne a verne odráža konanie všetkých ľudí. Vrav: Buď pochválený, ó Utajiteľ hriechov slabých a bezmocných! Blahorečené buď Tvojmu menu, ó Ty, ktorý odpúšťaš nedbalým a tým, ktorí proti Tebe zhrešia!

Zakázali sme ľuďom kráčať podľa výmyslov ich sŕdc, aby tak mohli spoznať Toho, kto je Zvrchovaným zdrojom a Predmetom všetkého poznania, a aby mohli uznať všetko, čo si želal zjaviť. Povšimni si, ako sa zamotali do vlastných planých predstáv a márnivých výmyslov. Pri Mojom živote! Oni sami sa stali obeťami toho, čo ich vlastné srdcia vytvorili, a predsa to nevnímajú. Povedačky ich pier sú márne a neužitočné, a predsa tomu nerozumejú.

Úpenlivo prosíme Boha, aby dobrotivo udelil milosť všetkým ľuďom a umožnil im, aby dospeli k poznaniu Boha a seba samých. Pri Mojom živote! Každý, kto Ho poznal, sa bude vznášať v nesmiernosti Jeho lásky a odpúta sa od sveta a všetkého, čo v ňom je. Nič na zemi ho neodchýli od jeho smeru, ani nehovoriac o tých, ktorí na podnet márnivých výmyslov vraveli to, čo Boh zakázal.

Vrav: Nastal deň, keď musí každé ucho pozorne naslúchať Jeho hlasu. Načúvajte volaniu tohto Ukrivdeného, chváľte meno jedného pravého Boha, okrášlite sa ozdobou Jeho spomienky a rozjasnite si srdcia svetlom Jeho lásky. Toto je kľúč, ktorý odomyká ľudské srdcia, čistidlo, ktoré zbaví duše všetkých bytostí poškvrny. Ten, kto nedbá na to, čo plynie z prsta vôle Božej, žije v zjavnej mýlke. Priateľskosť a rýdzosť správania, a nie rozkoly a rozbroje, sú známkou pravej viery.

Zvestuj ľuďom to, čo ti prikázal dodržiavať Ten, kto vraví pravdu a kto je Nositeľom zverenstva Božieho. Nech je s tebou Moja sláva, Ó ty, ktorý vzývaš Moje meno, ktorého zrak smeruje k Môjmu dvoru a ktorého jazyk vyslovuje chválu tvojho Pána, Blahodarného.

Zámerom zjavenia každej nebeskej knihy, či dokonca každého božsky zjaveného verša, je obdariť všetkých ľudí spravodlivosťou a chápaním tak, aby medzi nimi mohol byť pevne ustanovený mier a pokoj. V očiach Božích je prijateľné všetko, čo do ľudského srdca vnáša istotu, povznáša postavenie ľudí či prehlbuje ich spokojnosť. K akému vznešenému postaveniu môže človek dospieť, ak sa rozhodne naplniť svoj ušľachtilý cieľ! Do akých hlbín poníženia môže upadnúť, hlbín, do ktorých neupadli ani tie najbiednejšie stvorenia! Ó priatelia, chopte sa príležitosti, ktorá sa vám v tento deň naskytá, a neochudobňujte sa o štedrý výlev Jeho milosti. Úpenlivo prosím Boha, aby v tento blahoslavený deň milostivo každému z vás umožnil okrášliť sa ozdobou čistých a posvätných činov. On vskutku činí čokoľvek, čo sa Mu zapáči.

Naslúchajte, ó ľudia, tomu, čo vám vpravde hovorím. Jeden pravý Boh (Velebená buď Jeho sláva!) vždy považoval a i naďalej bude považovať ľudské srdcia za Svoje výhradné vlastníctvo. Všetko ostatné, či už sa to týka súše, alebo mora, bohatstva alebo slávy, ponechal kráľom a panovníkom zeme. Od začiatku, ktorý nemá začiatok, bola pred Jeho Prejavom v plnej nádhere vztýčená vlajka hlásajúca slová: „Činí čokoľvek, čo sa Mu zapáči.“ V tento deň ľudstvo potrebuje poslušnosť voči predstaviteľom moci a musí sa pevne pridŕžať lana múdrosti. Nástroje, ktoré sú podstatné pre bezprostrednú ochranu, bezpečnosť a zaistenie ľudského rodu, boli zverené do rúk správcov ľudskej spoločnosti a títo ich majú v moci. Tak znie prianie a rozhodnutie Boha. … Nádejame sa, že jeden z kráľov zeme kvôli Bohu povstane za víťazstvo tohto ukrivdeného, tohto utláčaného ľudu. Takýto kráľ bude večne vychvaľovaný a oslavovaný. Boh tomuto ľudu predpísal povinnosť pomôcť každému, kto pomôže jemu, povinnosť slúžiť jeho najlepším záujmom a prejavovať mu svoju pretrvávajúcu vernosť. Tí, ktorí Ma nasledujú, sa musia za všetkých okolností usilovať podporovať blaho každého, kto povstane za víťazstvo Mojej veci, a musia mu vždy preukazovať oddanosť a vernosť. Šťastný je ten, kto načúva Mojim radám a dodržiava ich. Beda tomu, kto nesplní Moje prianie.

Boh prostredníctvom Svojho pravdovravného jazyka vo všetkých tabuľkách dosvedčuje tieto slová: „Som Ten, kto prebýva v slávnej ríši Abhá.“

Pri spravodlivosti Božej! On z výšin tohto výsostného, tohto svätého, tohto mocného a všetko prevyšujúceho postavenia všetko vidí, všetko slyší a v túto hodinu zvestuje: Si blahoslavený, ó Javád, pretože si dospel k tomu, k čomu pred tebou nedospel žiaden človek. Prisahám pri Tom, kto je Večná pravda! Vďaka tebe sa rozjasnil zrak obyvateľov vznešeného raja. Ľudia sú však úplne nedbalí. Keby sme tvoje postavenie odhalili, ľudské srdcia by sa nesmierne znepokojili, kroky ľudí by zneisteli, stelesnenia márnej slávy by onemeli, padli by na zem a prstami nedbalosti by si zapchali uši, bojac sa naslúchať.

Nermúť sa nad tými, ktorí sa zaoberajú záležitosťami tohto sveta a zabúdajú spomínať na Boha, Najväčšieho. Pri Tom, kto je Večná pravda! Blíži sa deň, keď sa ich zmocní hrozivý hnev nadovšetko Mocného. On je vskutku Všemocný, všetko si Podmaňujúci, Najsilnejší. On očistí zem od poškvrny zvrátenosti a ako dedičstvo ju dá tým zo Svojich služobníkov, ktorí sú Mu blízko.

Vrav: Ó ľudia! Nech sa vám ústa naplnia prachom a nech vám popol oslepí zrak za to, že ste božského Jozefa zapredali za tú najnižšiu cenu. Och, aká úbohosť, ktorá na vás spočinula, vy, ktorí ste zblúdili! Či ste si v srdci predstavovali, že máte moc predstihnúť Jeho samotného i Jeho vec? Ani zďaleka! To dosvedčuje On sám, Všemohúci, Najvznešenejší, Najväčší.

Čoskoro vás zasypú rany Jeho trestu a zahalí vás prach pekelný. Tí ľudia, ktorí nazhromaždili pozemské márnosti a okrasy a potom sa opovržlivo odvrátili od Boha, stratili i tento svet, i svet ďalší. Onedlho im Boh rukou moci majetok odoberie a pozbaví ich rúcha Svojej štedrosti. Toto čoskoro dosvedčia aj sami. I ty toho budeš svedkom.

Vrav: Ó ľudia! Nedovoľte, aby vás oklamal tento život a jeho klamy. Veď svet a všetko, čo v ňom je, spočíva pevne v zovretí Jeho vôle. On Svoju priazeň udeľuje, komukoľvek si praje, a odníma ju tomu, komu chce. On činí čokoľvek, čo si zvolí. Keby mal v Jeho očiach svet dajakú cenu, istotne by nikdy Svojim nepriateľom nedovolil, aby z neho vlastnili čo i len horčičné semienko. Avšak On dal, aby ste sa zaplietli do jeho záležitostí pre to, čo vaše ruky v Jeho veci vykonali. Toto je vskutku trest, ktorý ste si navodili z vlastnej vôle, kiež by ste to chápali! Radujete sa z vecí, ktoré sú z pohľadu Boha zavrhnutiahodné a bezcenné, z vecí, ktorými skúša srdce pochybujúcich?

Ó vy národy sveta! Vedzte vskutku, že vás prenasleduje nepredvídaná pohroma a že vás čaká žalostná odplata. Nemyslite si, že to, čo ste spáchali, sa Mi stratilo z dohľadu. Pri Mojej kráse! Moje Pero vrylo písmená o všetkom, čo ste vykonali, hlboko do chryzolitovej tabuľky.

Ó pozemskí králi! Prišiel Ten, kto je Zvrchovaný Pán všetkého. Kráľovstvo prináleží Bohu, Všemocnému ochrancovi, Sebedostačujúcemu. Neuctievajte nikoho iného než Boha a so žiarivým srdcom pozdvihnite tvár k svojmu Pánu, Pánu všetkých mien. S týmto zjavením nemožno porovnávať nič, čo vlastníte, kiež by ste to vedeli!

Vidíme, ako sa tešíte z toho, čo ste nazhromaždili pre iných, a ako sa uzatvárate pred svetmi, ktoré nespočíta nič iné okrem Mojej stráženej tabuľky. Poklady, ktoré ste nakopili, vás oddialili od toho najpodstatnejšieho cieľa. Toto sa vám nepatrí, kiež by ste to chápali! Zmyte si zo sŕdc všetku pozemskú poškvrnu a poponáhľajte sa vstúpiť do kráľovstva Pána, Stvoriteľa zeme i nebies, ktorý učinil, že sa svet triasol a že bedovali všetky národy okrem tých, ktoré sa všetkého zriekli a ľnuli k tomu, čo prikázala Skrytá tabuľka.

Dnes nastal deň, v ktorý Ten, kto sa zhováral s Bohom, dospel k svetlu Pradávneho z dní a napil sa priezračných vôd zvítania z tohto Pohára, ktorý spôsobil, že sa moria vzduli. Vrav: Pri jednom pravom Bohu! Sinaj krúži okolo Úsvitu zjavenia, kým z výšin kráľovstva slyšať hlas Ducha Božieho, ako zvestuje: „Pousilujte sa, vy, pyšní zeme, a poponáhľajte sa k Nemu!“ Karmel sa v tento deň v túžobnom obdive poponáhľala k Jeho dvoru, kým zo srdca Sionu zaznieva volanie: „Prísľub sa splnil. Prejavilo sa to, čo bolo oznámené vo svätom Písme Boha, Najvznešenejšieho, nadovšetko Mocného, nadovšetko Milovaného.“

Ó pozemskí králi! Na tomto mieste, dejisku všetko presahujúcej nádhery, sa zjavil Najväčší zákon. Všetko ukryté vyšlo na svetlo vďaka vôli Zvrchovaného príkazcu, Toho, kto ohlásil poslednú hodinu, skrze koho sa rozpukla luna, a bolo tak vyložené každé neodvolateľné rozhodnutie.

Ste len poddanými, ó pozemskí králi! Ten, kto je Kráľom kráľov, sa objavil odetý v najúžasnejšej sláve a zvoláva vás k Sebe, Pomocníkovi v nebezpečí, Sebedostačujúcemu. Vyvarujte sa, aby vám pýcha zabránila uznať Zdroj zjavenia, aby vás svetské veci oddelili sťaby závojom od Toho, kto je Stvoriteľom nebies. Povstaňte a slúžte Tomu, kto je Túžbou všetkých národov, kto vás stvoril Svojím slovom a prikázal vám, aby ste po všetky časy boli znameniami Jeho vladárstva.

Pri spravodlivosti Božej! Netúžime vztiahnuť ruky na vaše kráľovstvá. Naším poslaním je získať a vlastniť ľudské srdcia. K nim sa upína Bahov zrak. Toto dosvedčuje kráľovstvo mien, kiež by ste to chápali! Každý, kto nasleduje svojho Pána, sa zriekne sveta a všetkého, čo v ňom je. O čo väčšia musí byť teda odpútanosť Toho, kto zastáva také dôstojné postavenie! Vzdajte sa palácov a poponáhľajte sa, aby ste získali prijatie do Jeho kráľovstva. Toto vám vskutku prospeje v tomto svete i vo svete ďalšom. Toto dosvedčuje Pán ríše na výsostiach, kiež by ste to vedeli!

Ako preveľmi blahoslavený bude kráľ, ktorý povstane, aby v Mojom kráľovstve pomohol Mojej veci, ktorý sa odpúta od všetkého okrem Mňa! Takýto kráľ sa započíta medzi spoločníkov Karmínovej archy – archy, ktorú Boh pripravil pre Bahov ľud. Všetci musia oslavovať jeho meno, ctiť si jeho postavenie a pomôcť mu odomknúť mestá kľúčmi Môjho mena, Všemocný ochranca všetkých obývajúcich viditeľné i neviditeľné kráľovstvá. Takýto kráľ je priam zrakom ľudstva, žiarivou ozdobou na čele stvorenia, žriedlom požehnania celého sveta. Ó Bahov ľud, obetuj mu na pomoc imanie, ba priam život!

Vševediaci lekár prstom meria tep ľudstva. Vníma nemoc a v neomylnej múdrosti predpisuje liek. Každý vek má vlastné ťažkosti a každá duša určité ciele. Liek, ktorý svet potrebuje pre súčasnú sužobu, nikdy nemôže byť rovnaký ako ten, ktorý si vyžiada vek nasledujúci. Horlivo sa zaoberajte potrebami veku, v ktorom žijete, a svoje rozpravy sústreďte na jeho požiadavky a nároky.

Jasne vidíme, ako celý ľudský rod obklopuje nesmierna, nesčíselná sužoba. Badáme, ako vplyvom náročných skúšok a rozčarovania chradne na lôžku chorého. Medzi neho a Božského, Neomylného lekára sa vložili tí, ktorých opojila samoľúbosť. Povšimni si, ako všetkých vrátane seba samých zaplietli do osídel vlastných úkladov. Nielenže nedokážu odhaliť príčinu choroby, ale ani na ňu vôbec nepoznajú liek. Predstavujú si, že rovné je krivolaké, a priateľ sa im vidí byť nepriateľom.

Započúvajte sa do ľúbezného nápevu tohto Väzňa. Povstaňte a pozdvihnite hlas. Azda sa prebudia tí, ktorí tuho spia. Vrav: Ó vy, ktorí ste sťaby mŕtvi! Ruka božského požehnania vám ponúka vodu života. Poponáhľajte sa a vypite svoj diel! Každý, kto sa v tento deň zrodí znovu, nikdy nezosne. Každý, kto zostane mŕtvym, nebude nikdy žiť.

Ten, kto je váš Pán, nadovšetko Milosrdný, chová v srdci túžbu uzrieť celý ľudský rod ako jednu dušu a jedno telo. Poponáhľajte sa, aby ste v tento deň, ktorý predstihuje všetky ostatné stvorené dni, získali svoj podiel na Božej dobrotivej milosti a milosrdenstve. Aká nesmierna blaženosť čaká človeka, ktorý sa v túžbe získať Božie veci vzdá všetkého, čo vlastní! Dosvedčujeme, že takýto človek patrí medzi blahoslavených Bohom.

Stanovili sme vám určitú dobu, ó národy. Ak sa v danú hodinu k Bohu neobrátite, vskutku použije násilie a spôsobí, že vás zo všetkých strán obkľúči žalostná sužoba. Vskutku, aký ukrutný je trest, ktorým vás váš Pán potom potrestá!

Ó Kamál! Výšiny, do ktorých môže v tento deň smrteľník vďaka najmilostivejšej priazni Božej dospieť, nie sú jeho zraku ešte odhalené. Svet bytia takéto zjavenie nikdy nedokázal a ani teraz ešte nedokáže uniesť. Blíži sa však deň, keď sa ľuďom na Jeho príkaz prejaví sila takej nesmiernej priazne. I keby sa proti Nemu zomkli armády všetkých národov, i keby sa králi zeme spojili, aby Jeho vec zničili, moc Jeho sily zostane neotrasená. On vskutku vraví pravdu a zvoláva celé ľudstvo k ceste Toho, kto je Neporovnateľný, Vševediaci.

Všetci ľudia boli stvorení, aby napomáhali neustále sa rozvíjajúcej civilizácii. Nadovšetko Mocný Mi je svedkom: Konať ako poľné zvieratá nie je človeka hodno. K jeho dôstojnosti patria cnosti, akými sú znášanlivosť, milosrdenstvo, súcit a láskyplnosť voči všetkým národom a kmeňom zeme. Vrav: Ó priatelia! Vypite svoj diel z krištáľového prameňa plynúceho z nebeskej milosti Toho, kto je Pán mien. Dajte i iným, nech sa v Mojom mene napijú z jeho vôd, aby v každej krajine vodcovia ľudí plne spoznali zámer, s ktorým bola zjavená večná pravda, a dôvod, pre ktorý boli oni sami stvorení.

Výnimočná bytosť vraví: Ó vy, deti ľudí! Základným zámerom podnecujúcim vieru Boha a Jeho náboženstvo je zaštítiť záujmy ľudského rodu, podporovať jeho jednotu a posilňovať ducha lásky a družnosti medzi ľuďmi. Nedovoľte, aby sa stali zdrojom rozkolu a nezhôd, nenávisti a nepriateľstva. Toto je priama cesta, pevný a nepohnuteľný základ. Zmeny a náhody sveta nikdy neoslabia nič z toho, čo je na tomto základe postavené. A jeho stavbu nenaruší ani beh nespočetných storočí. Dúfame, že náboženskí predstavitelia a panovníci sveta jednotne povstanú, aby tento vek pretvorili a obnovili jeho šťastie. Nech rozjímajú o jeho potrebách, potom nech sa radia a po zanietenej a obšírnej rozprave podajú nemocnému a nesmierne sužovanému svetu liek, ktorý si vyžaduje. ... Tým, ktorí majú moc, prislúcha, aby vo všetkom uplatňovali umiernenosť. Všetko, čo hranice umiernenosti prekračuje, prestáva mať blahodarný vplyv. Uvažuj napríklad o slobode, civilizácii a podobných otázkach. Nech na ne chápajúci ľudia nazerajú akokoľvek priaznivo, ak by boli privedené do krajnosti, mali by na ľudí zhubný vplyv. ... Proste Boha, aby vďaka ohromnému úsiliu panovníkov, múdrych a učených medzi ľuďmi mohli byť národy sveta privedené k tomu, aby si uvedomili, čo im najväčšmi prospieva. Ako dlho sa ľudstvo bude búriť? Ako dlho pretrvá nespravodlivosť? Ako dlho má medzi ľuďmi vládnuť zmätok a rozruch? Ako dlho budú nezhody znepokojovať tvár spoločnosti? ... Beda, z každej strany duje vietor zúfalstva a dennodenne narastajú spory rozdeľujúce a sužujúce ľudský rod. Viditeľné sú i znamenia nepokojov a zmätku, pretože súčasné usporiadanie sa zdá žalostne nepostačujúce. Úpenlivo prosím Boha (Velebená buď Jeho sláva!), aby milostivo prebudil národy zeme, aby dal, nech im upustenie od takéhoto správania prospeje, a aby im pomohol dokonať to, čo prislúcha ich postaveniu.

Ó sváriace sa národy a kmene zeme! Tváre nasmerujte k jednote a nech sa medzi vami rozjasní žiara jej svetla. Zhromaždite sa a kvôli Bohu sa rozhodnite vykoreniť všetko, čo medzi vami predstavuje zdroj rozbrojov. Potom jas Veľkej žiary sveta zaplaví celú zem a jej obyvatelia sa stanú občanmi jedného mesta a držiteľmi jedného a toho istého trónu. Od prvých dní života tento Ukrivdený nikdy neprechovával inú túžbu okrem tejto túžby a i naďalej nebude mať iné prianie okrem tohto priania. Vôbec niet pochýb o tom, že národy sveta, bez ohľadu na rasu či náboženstvo, získavajú vnuknutie z jedného nebeského Zdroja a podliehajú jednému Bohu. Rozdiely medzi nariadeniami, ktoré dodržiavajú, treba pripísať rôzniacim sa požiadavkám a podmienkam veku, v ktorom boli zjavené. Všetky z nich prikázal Boh a všetky odrážajú Jeho vôľu a zámer, okrem tých niekoľkých, ktoré sú výsledkom ľudskej zvrátenosti. Povstaňte a vyzbrojení silou viery na kúsky rozbite bohov svojich márnych predstáv, tých, ktorí medzi vás rozosievajú rozkoly. Ľnite k tomu, čo vás spája a zjednocuje. Tak vskutku znie najvznešenejšie Slovo, ktoré vám zoslala a zjavila Materská kniha. Toto z obydlia slávy dosvedčuje Jazyk veľkoleposti.

Podívaj sa na nepokoj, ktorý už po mnoho liet sužuje zem, a zmätok, ktorý zachvátil národy. Buď ju spustošila vojna, alebo ju mučili náhle a nepredvídané pohromy. I keď svet zachvátili nešťastia a ťažkosti, i tak sa žiaden človek nepozastavil a nezamyslel sa nad tým, akú majú príčinu či pôvod. Vždy, keď Pravý poradca vyriekol slovko nabádania, ľa, všetci Ho zavrhli ako podnecovateľa rozbrojov a Jeho tvrdenie odmietli. Aké zarážajúce, aké mätúce je takéto správanie! Nenájdu sa ani dvaja ľudia, o ktorých by bolo možné povedať, že sú navonok i vnútorne zjednotení! Dôkazy nesúladu a zlovôle sú zjavné všade, hoci všetci boli učinení pre súlad a zjednotenie. Výnimočná bytosť vraví: Ó všemilovaní! Svätostánok jednoty je vztýčený. Nepovažujte sa za cudzích. Ste plody jedného stromu a listy jednej vetvy. Nádejame sa, že svetlo spravodlivosti zažiari nad svetom a očistí ho od krutosti. Ak panovníci a králi zeme – symboly moci Božej (Velebená buď Jeho sláva!) – povstanú a rozhodnú sa oddať čomukoľvek, čo podporí najlepšie záujmy celého ľudstva, istotne bude medzi deťmi ľudí ustanovená vláda spravodlivosti a jas jej svetla obklopí celú zem. Výnimočná bytosť vraví: Stavba svetovej rovnováhy a poriadku je vybudovaná na dvoch pilieroch odmeny a trestu, ktoré ju budú niesť i naďalej. ... V inom odseku píše: Varujte sa, ó zhromaždenie panovníkov sveta! Na zemi niet sily, ktorá by sa svojou podmanivosťou vyrovnala sile spravodlivosti a múdrosti. ... Blahoslavený je ten kráľ, ktorý pochoduje za rozvinutou vlajkou múdrosti a za chrbtom má zoskupené prápory spravodlivosti. On je vskutku ozdobou, ktorá okrášľuje čelo mieru a obličaj bezpečia. Vôbec niet pochýb, že keby ľudí zaliala svetlom dennica spravodlivosti, ktorú nateraz zatienili oblaky krutosti, tvár zeme by sa úplne zmenila.

Ó šachov minister v Meste (Konštantínopol), azda si predstavuješ, že v Mojom zovretí spočíva definitívny osud veci Božej? Či si myslíš, že Moje uväznenie či hana, ktorú som musel pretrpieť, ba dokonca smrť či výslovný zánik, môže odchýliť jeho smer? Úbohé je to, čo si v srdci predstavuješ! Vskutku si z tých, ktorí kráčajú podľa márnych predstáv, ktoré si ich srdcia vytvorili. Niet Boha okrem Neho samého. Má moc prejaviť Svoju vec, povzniesť Svoje svedectvo, ustanoviť všetko, čo je Jeho vôľou, a vyniesť ju na také význačné miesto, že sa jej tvoje ruky ani ruky tých, ktorí sa od Neho odvrátili, nikdy nedotknú ani ju nepoškodia.

Domnievaš sa, že máš moc zmariť Jeho vôľu, zabrániť Mu vo vykonaní Jeho rozsudku či Mu znemožniť uplatnenie Jeho zvrchovanosti? Predstieraš, že všetko v nebesiach či na zemi dokáže odolať Jeho viere? Kdeže, pri tom, kto je Večná pravda! Vôbec nič v celom stvorení nedokáže zvrátiť Jeho zámer. Preto odvrhni číru domnienku, ktorú nasleduješ, pretože číra domnienka nemôže nikdy zaujať miesto pravdy. Buď z tých, ktorí skutočne činia pokánie a vracajú sa k Bohu, k Bohu, ktorý ťa stvoril, ktorý ťa vychovával a učinil ťa pastorom medzi tými, ktorí vyznávajú tvoju vieru.

Navyše vedz, že On je Tým, kto na vlastný príkaz stvoril všetko, čo je v nebesiach, i všetko, čo je na zemi. Ako by si Ho teda mohlo podmaniť to, čo bolo stvorené na Jeho rozkaz? Vysoko je Boh povznesený nad to, čo si o Ňom predstavujete, vy, zlovoľní ľudia! Ak je táto Vec od Boha, nijaký človek ju nepremôže. A ak od Boha nie je, na to, aby bola porazená, istotne postačia duchovní medzi vami, tí, ktorí nasledujú vlastné zvrátené túžby a ktorí proti Nemu povstali.

Či si neslyšal, čo už dávno istý veriaci, člen faraónovej rodiny, povedal a čo Boh vyrozprával Svojmu Apoštolovi, ktorého si vyvolil nado všetky ľudské bytosti, ktorému zveril Svoje posolstvo a ktorého učinil zdrojom Svojho milosrdenstva pre všetkých, ktorí prebývajú na zemi? Riekol, a On vskutku vraví pravdu: „Azda človeka zabijete len preto, že vraví ,Pánom mi je Boh‘, keď k vám prišiel so znameniami svojho Pána? Ak luhá, jeho lož spočinie na ňom. Ale ak vraví pravdu, časť toho, čím hrozí, spočinie na vás.“ Toto Boh zjavil Svojmu Všemilovanému v neomylnej knihe.

A predsa ste nenaslúchali Jeho príkazu, nevšímali ste si Jeho zákony, odmietli ste Jeho rady zaznamenané v knihe a boli ste z tých, ktorí sa od Neho vzdialili. Koľko len je tých, ktorých každým rokom a každým mesiacom pre vás popravujú! Akej mnohorakej nespravodlivosti ste sa dopustili! Podobné neprávosti ešte zrak stvorenia neuzrel ani ich kronikári nezaznamenali! Koľko len nemluvniat a dojčiat osirelo a koľko otcov stratilo synov pre vašu krutosť, ó vy, ktorí činíte bezprávie! Ako často sa sestra trápila a oplakávala brata a ako často žena žialila za mužom, jediným živiteľom!

Vaše bezprávie stále narastalo, až kým ste nezabili Toho, kto nikdy neodvrátil zrak od tváre Boha, Najvznešenejšieho, Najväčšieho. Kiež by ste Ho aspoň usmrtili tak, ako sa ľudia zvyknú usmrcovať! Ale vy ste Ho zabili za takých okolností, akých nik nebol nikdy svedkom. Nebesia na Ním žalostne zaplakali a duše tých, ktorí sú Bohu blízko, nariekali pre Jeho sužobu. Či nebol Potomkom pradávneho rodu Prorokovho? Azda nebol všeobecne známy ako priamy potomok Apoštola? Prečo ste teda naňho navŕšili to, čo na iného nik nenavŕšil, i keby ste sa poohliadli akokoľvek ďaleko do minulosti? Pri Bohu! Zrak stvorenia nikdy nikoho vám podobného neuzrel. Usmrtíte Toho, kto je Potomkom rodu Prorokovho, a pritom sa radujete a veselíte, sediac na stolcoch cti! Dávate do kliatby tých, ktorí boli pred vami a ktorí spáchali to, čo páchate vy, a i tak si po celý čas neuvedomujete svoje ohavnosti!

Usudzujte spravodlivo! Konali azda tí, ktorých preklínate, na ktorých privolávate zlo, inak než vy? Či neusmrtili potomka svojho Proroka tak, ako ste vy usmrtili potomka Proroka svojho? Azda sa vaše správanie nepodobá ich správaniu? Prečo teda tvrdíte, že sa od nich líšite, ó vy, rozsievači rozkolu medzi ľuďmi?

Po tom, čo ste Mu vzali život, povstal jeden z Jeho nasledovníkov, aby Jeho smrť pomstil. Medzi ľuďmi nebol známy a plán, ktorý si vytvoril, si nik nepovšimol. Nakoniec vykonal to, čo bolo predurčené. Preto sa nepatrí, aby ste vinu za to, čoho ste sa dopustili, prisudzovali niekomu inému než sebe samým, ak ste z tých, ktorí usudzujú spravodlivo. Ktože na celej zemi učinil to, čo ste učinili vy? Nik, pri tom, kto je Pán všetkým svetov!

Všetci panovníci a králi zeme si ctia a vážia potomkov Prorokov a svätcov, kiež by ste si to uvedomili! Vy ste na druhej strane zodpovední za také činy, aké doposiaľ nik nevykonal. Vaše zločiny spôsobili, že každé chápajúce srdce strávil žiaľ. A predsa ste i naďalej ponorení do nedbalosti a neuvedomujete si ohavnosť svojho konania.

Vo vzbure ste vytrvali, až kým ste proti Nám nepovstali, hoci sme neučinili nič, čo by vaše nepriateľstvo oprávňovalo. Či sa neobávate Boha, ktorý vás stvoril a vytvoril, dal, že ste získali silu, a spojil vás s tými, ktorí sa Mu odovzdali (moslimami)? Ako dlho vytrváte vo svojej spurnosti? Ako dlho budete odmietať premýšľať? Ako dlho bude trvať, kým sa preberiete z driemot a zobudíte sa z nedbalosti? Ako dlho si nebudete vedomí pravdy?

Uvažuj v srdci! Podarilo sa vám, i napriek vášmu správaniu a tomu, čo vaše ruky spáchali, uhasiť oheň Boha či zhasnúť svetlo Jeho zjavenia – svetlo, ktoré svojím jasom obklopilo tých, ktorí sú ponorení do vzdúvajúcich sa oceánov nesmrteľnosti, a ktoré prilákalo duše tých, ktorí skutočne veria v Jeho jedinosť a podporujú ju? Azda neviete, že Ruka Boha vládne vašim rukám, že Jeho neodvolateľné rozhodnutie prevyšuje všetky vaše výmysly, že On panuje Svojim služobníkom, že je odhodlaný naplniť Svoj zámer, že činí, čokoľvek si zaželá, že sa nebude zodpovedať za nič, čo sa Mu zapáči, že prikazuje čokoľvek, čo si praje, že je Najsilnejší, nadovšetko Mocný? Ak veríte, že toto je pravdivé, prečo teda neprestanete spôsobovať ťažkosti a nezmierite sa sami so sebou?

Každý deň sa dopúšťate ďalšej nespravodlivosti a zaobchádzate som Mnou rovnako, ako ste so Mnou zaobchádzali v časoch minulých, i keď som nikdy do vašich záležitostí nezasahoval. Nikdy som vám neoponoval, ani som sa nebúril proti vašim zákonom. Podívajte sa, ako ste v tejto odľahlej krajine zo Mňa nakoniec učinili väzňa! Istotne však vedzte, že tak ako v minulosti, i teraz všetko, čo ruky vaše či ruky bezvercov vykonajú, nikdy nezmení vec Boha ani nezvráti Jeho spôsoby.

Dbajte na Moje varovanie, vy, ľudia Perzie! Ak zomriem vo vašich rukách, Boh istotne povolá niekoho, kto zaujme miesto, ktoré by sa Mojou smrťou uvoľnilo. Veď takto Boh postupuje už oddávna a v spôsobe Božieho konania nijakú zmenu nevybadáte. Snažíte sa vyhasiť Božie svetlo, ktoré žiari na Jeho zem? Boh tejto túžbe nie je priaznivo naklonený. On Svoje svetlo zdokonalí, i keď sa toho v kútiku srdca desíte.

Pozastav sa na okamih a premýšľaj, ó minister, a usudzuj spravodlivo! Čo také sme vykonali, že ťa to oprávňuje očierňovať Nás pred kráľovými ministrami, nasledovať vlastné túžby, prekrúcať pravdu a vyslovovať proti Nám falošné obvinenia? Nikdy sme sa nestretli s výnimkou stretnutia v dome tvojho otca v deň, keď sme si pripomínali umučenie Imáma Ḥusayna. Pri týchto príležitostiach nemohol mať nik v rozhovoroch či rozpravách možnosť oboznámiť ostatných so svojimi názormi a presvedčením. Pravdivosť Mojich slov dosvedčíš, ak si z pravdovravných. Nezúčastnil som sa iných zhromaždení, kde by si sa bol mohol dozvedieť o Mojej mienke alebo kde by sa o nej mohol dozvedieť niekto iný. Ako si teda proti Mne vyniesol rozsudok, keď si neslyšal svedectvo z Mojich vlastných pier? Či si neslyšal to, čo riekol Boh (Velebená buď Jeho sláva!): „Nevravte každému, kto vás pozdraví: ,Ty nie si veriaci!‘“ „Neodvrhuj tých, ktorí ráno a večer vzývajú svojho Pána, túžiac pohliadnuť na Jeho tvár.“ Vskutku si upustil od toho, čo predpisuje kniha Božia, a predsa sa považuješ za veriaceho!

Boh Mi je svedkom, že i napriek tomu, čo si vykonal, voči tebe ani voči nikomu neprechovávam nepriateľstvo, i keď sme od teba i ostatných vytrpeli rany, aké nemôže prestáť nijaký veriaci v Božiu jedinosť. Moja vec nie je v rukách nikoho iného okrem Boha a nespolieham sa na nikoho iného okrem Neho. Onedlho sa vaše dni pominú tak, ako sa pominú dni tých, ktorí sa teraz nápadne pýšia a chvastajú pred svojimi blížnymi. Čoskoro sa zhromaždíte v prítomnosti Božej, budete sa za svoje konanie zodpovedať a dostane sa vám odplaty za to, čoho sa vaše ruky dopustili. A biedny je príbytok zlomyseľníkov!

Pri Bohu! Keby si si uvedomil, čo si vykonal, istotne by si nad sebou žalostne zaplakal a utiekal by si sa k Bohu a trápil by si sa a žialil by si po všetky dni svojho života, až kým by ti Boh neodpustil, pretože On je vskutku Najveľkorysejší, nadovšetko Štedrý. Ty však vo svojej nedbalosti vytrváš až do hodiny svojej smrti, pretože sa celým srdcom, dušou a najvnútornejšou bytosťou zaoberáš márnosťami sveta. Po svojom odchode odhalíš to, čo sme ti zjavili, a zistíš, že všetko tvoje konanie je zaznamenané v knihe, kde sú zapísané činy všetkých tých, ktorí prebývajú na zemi, nech už vážia viac či menej než atóm. Preto dbaj na Moju radu, sluchom srdca načúvaj Mojej reči, nebuď nevšímavý voči Mojim slovám a nebuď medzi tými, ktorí odmietajú Moju pravdu. Nepýš sa tým, čo ti bolo dané. Na očiach maj to, čo bolo zjavené v knihe Boha, Pomocníka v nebezpečí, nadovšetko Slávneho: „A keď zabudli na varovania, otvorili sme im bránu ku všetkému.“ Rovnako sme tebe i tebe podobným otvorili brány tejto zeme a jej ozdoby. Vyčkaj preto na to, čo bolo prisľúbené v druhej časti tohto svätého verša. Veď je to prísľub Toho, kto je nadovšetko Mocný, nadovšetko Múdry, prísľub, ktorý sa neukáže nepravdivým.

Nepoznám cestu, ktorú ste si zvolili a po ktorej kráčate, ó zhromaždenie Mojich zloprajcov! Zvolávame vás k Bohu, pripomíname vám Jeho deň, oznamujeme vám zvesť zvítania s Ním, približujeme vás k Jeho dvoru a zosielame vám známky Jeho úžasnej múdrosti. A hľa, podívajte sa, ako Nás odmietate, ako Nás prostredníctvom toho, čo vyriekli vaše luhajúce pery, odsudzujete ako bezverca, ako proti Nám vymýšľate svoje výmysly! A keď vám vyjavíme to, čo Nám Boh udelil prostredníctvom Svojej štedrej priazne, poviete: „To sú len obyčajné čary.“ Tie isté slová vyriekli pokolenia, ktoré žili pred vami a ktoré boli tým, čím ste vy, kiež by ste to vnímali! Tým ste sa pripravili o požehnanie Boha a o Jeho milosť a nikdy ich nezískate až do dňa, keď Boh bude súdiť medzi Nami a vami. A On je vskutku najlepší zo sudcov.

Niektorí z vás povedali: „To On tvrdí, že je Boh.“ Pri Bohu! Toto je číre nactiutŕhanie. Som len Božím služobníkom, ktorý uveril v Neho a v Jeho znamenia a v Jeho Prorokov a v Jeho anjelov. Môj jazyk a Moje srdce a Moja vnútorná a Moja vonkajšia bytosť dosvedčujú, že niet Boha okrem Neho, že všetci boli stvorení na Jeho príkaz a vytvorení prostredníctvom pôsobenia Jeho vôle. Niet iného Boha okrem Neho, Stvoriteľa, Kriesiteľa z mŕtvych, Oživovateľa, Hubiteľa. Ja som Tým, ktorý doďaleka rozpráva o priazni, ktorou Ma Boh vďaka Svojej štedrosti vyznamenal. Ak je toto Môj prehrešok, potom som skutočne prvým z hriešnikov. Ja a Moje príbuzenstvo sme ti vydaní na milosť a nemilosť. Konajte, ako sa vám páči, a nebuďte z tých, ktorí váhajú, aby som sa mohol vrátiť k Bohu, Svojmu Pánovi, a dosiahnuť miesto, kde viac už nebudem hľadieť na vaše tváre. Toto je vskutku Moje najvrúcnejšie prianie, Moja najhorlivejšia túžba. Boh je vskutku dostatočne oboznámený s Mojím stavom a všíma si ho.

Predstav si, že si pod dohľadom Božím, ó minister! Ak Ho nevidíš ty, tak On teba vpravde jasne vidí. Buď všímavý a posudzuj Našu vec spravodlivo. Čo sme vykonali, že ťa to prinútilo, aby si proti Nám povstal a očierňoval Nás pred ľuďmi, ak si z tých, ktorí sú spravodliví? Na príkaz kráľa sme opustili Teherán a s jeho zvolením sme sa premiestnili do Iraku. Ak by som sa bol proti nemu prehrešil, prečo Ma teda prepustil? A ak som bol nevinný, prečo ste na Nás uvalili také súženie, aké nevytrpel žiaden z tých, ktorí vyznávajú vašu vieru? Azda podkopal niektorý z Mojich činov po príchode do Iraku autoritu vlády? Kto môže povedať, že v Mojom správaní vycítil čokoľvek trestuhodného? Sám sa ľudu spýtaj, aby si mohol byť medzi tými, ktorí uzreli pravdu.

V tejto zemi sme prebývali po jedenásť rokov, až kým neprišiel minister, ktorého meno Naše pero nerado spomína, zastupujúci tvoju vládu, ktorý prepadol vínu, ktorý sledoval vlastné túžby, činil ohavnosti, bol zvrátený a rozvrátil Irak. Toto dosvedčí väčšina Bagdadčanov, keby si sa ich spýtal a bol si z tých, ktorí vyhľadávajú pravdu. To on nezákonne zhabal majetok svojich blížnych, zanechal všetky prikázania Božie a spáchal všetko, čo Boh zakázal. Nakoniec, sledujúc vlastné túžby, povstal proti Nám a kráčal po cestách nespravodlivých. V liste pre teba Nás obvinil a ty si mu uveril a šiel si po jeho ceste bez toho, aby si od neho požadoval dôkazy či dôveryhodné svedectvo. Nežiadal si vysvetlenie a ani si sa nepokúšal buďto preskúmať, alebo si preveriť túto záležitosť, aby v tvojich očiach mohla byť pravda odlíšená od falše a aby si mohol mať jasnú predstavu. Zisti si, aký to bol človek. Spýtaj sa tých ministrov, ktorí v tom čase boli v Iraku, ako i správcu mesta (Bagdadu) a jeho vysokého radcu, aby ti mohla byť zjavená pravda a aby si mohol byť dostatočne oboznámený.

Boh Nám je svedkom! Za žiadnych okolností sme jemu ani iným neodporovali. V každých pomeroch sme dodržiavali ustanovenia Boha a nikdy sme neboli z tých, ktorí roznecovali nepokoje. Toto dosvedčuje on sám. Jeho zámerom bolo chopiť sa Nás a poslať Nás späť do Perzie, aby sa tak mohla povzniesť jeho sláva a povesť. Ty si sa dopustil toho istého zločinu a to z toho istého dôvodu. V očiach Boha, Zvrchovaného Pána všetkého, Vševediaceho, ste obaja rovnakí.

Týmito slovami ťa neoslovujeme so zámerom odľahčiť si bremä strastí či ťa primäť, aby si sa za Nás u niekoho prihovoril. Kdeže, pri tom, kto je Pánom všetkých svetov! Predložili sme ti celú záležitosť na to, aby si si mohol uvedomiť, čo si učinil, aby si upustil od zraňovania ostatných tak, ako si zranil Nás, a aby si mohol byť medzi tými, ktorí skutočne činia pokánie pred Bohom, ktorý stvoril teba a stvoril všetko, a aby si v budúcnosti konal prezieravo. Toto je pre teba lepšie než všetko, čo vlastníš, než tvoja ministerská funkcia, ktorej dni sú zrátané.

Vyvaruj sa, aby si privieral oči pred nespravodlivosťou. Srdce pevne upni k spravodlivosti, nemeň vec Božiu a buď medzi tými, ktorých zrak smeruje k tomu, čo zjavil vo Svojej knihe. Za žiadnych okolností nenasleduj pohnútky svojich zlovoľných túžob. Dodržiavaj zákony Boha, svojho Pána, Blahodarného, Pradávneho z dní. Celkom určite sa obrátiš na prach a pominieš sa tak, ako všetko to, z čoho sa tešíš. Toto vyslovil Jazyk pravdy a slávy.

Nespomenieš si na Božie varovania z dôb minulých, aby si mohol byť medzi tými, ktorí na Jeho varovanie dbajú? Riekol, a On vskutku vraví pravdu: „Z nej (zeme) sme ťa stvorili a do nej ťa navrátime. A z nej ťa vytvoríme i po druhýkrát.“ Toto Boh prikázal všetkým, ktorí prebývajú na zemi, či už sú urodzení, alebo neurodzení. Preto sa nepatrí, aby ten, kto bol z prachu stvorený, kto sa k nemu navráti a kto z neho bude vytvorený, aby sa pred Bohom a pred Jeho milovanými nadúval pýchou, aby sa im hrdo vysmieval a aby ho napĺňala opovážlivá nadutosť. Veru, skôr sa patrí tebe a takým ako ty, aby sa podrobili Tým, ktorí sú Prejavmi jedinosti Božej, a podriadili sa verným, ktorí kvôli Bohu opustili úplne všetko a odpútali sa od všetkého, čo upútava pozornosť ľudí a odvádza ich od cesty Boha, nadovšetko Slávneho, nadovšetko Chváleného. Tak vám zosielame to, čo prospeje vám a prospeje tým, ktorí vložili celú svoju dôveru a presvedčenie v Pána.

Načúvaj, ó kráľ (Sultán ‘Abdu‘l-‘Azíz), reči Toho, kto vraví pravdu, Toho, kto od teba nežiada, aby si Ho odmenil tým, čo sa ti Boh rozhodol udeliť, Toho, kto neomylne kráča po priamej ceste. To On ťa zvoláva k Bohu, tvojmu Pánovi, ukazuje ti správny smer, cestu, ktorá vedie k pravej blaženosti, aby si mohol byť medzi tými, ktorým sa dobre povedie.

Vyvaruj sa, ó kráľ, aby si sa obklopil ministrami, ktorí nasledujú túžby zvrátených sklonov, ktorí odhodili za chrbát to, čo im bolo zverené do rúk a zjavne zradili danú dôveru. Buď voči ostatným štedrý tak, ako bol Boh štedrý k tebe, a neponechávaj záujmy svojho ľudu na milosť či nemilosť takýchto ministrov. Neodkladaj bohabojnosť a buď z tých, ktorí konajú poctivo! Obklop sa takými ministrami, z ktorých ucítiš vôňu viery a spravodlivosti, a s nimi sa raď a zvoľ si to, čo je v tvojich očiach najlepšie, a buď z tých, ktorí konajú šľachetne.

S istotou vedz, že každý, kto v Boha neverí, nie je dôveryhodný ani pravdovravný. Toto je vskutku pravda, nepochybná pravda. Ten, kto voči Bohu koná zradne, zradí i svojho kráľa. Vôbec nič nezastaví takého človeka pred zlom, nič mu nezabráni, aby zradil svojho blížneho, nič ho neprinúti, aby kráčal vzpriamene.

Vyvaruj sa, aby si vložil liace štátnych záležitostí do rúk iných, a nedôveruj ministrom, ktorí nie sú tvojej dôvery hodní, a nebuď z tých, ktorí žijú v nedbalosti. Stráň sa tých, ktorých srdcia sa od teba odvrátili, nevkladaj v nich dôveru a nezveruj im záležitosti svoje ani záležitosti tých, ktorí vyznávajú tvoju vieru. Vyvaruj sa, aby si vlku dovolil, aby sa stal pastierom Božieho stáda, a nevydávaj osud Jeho milovaných na milosť a nemilosť zlovoľných. Neočakávaj, že by tí, ktorí porušujú nariadenia Božie, boli dôveryhodní či úprimní vo viere, ktorú vyznávajú. Vyhýbaj sa im a veľmi si dávaj pozor, aby ťa ich výmysly a rozbroje nezranili. Odvráť sa od nich a svoj zrak upriam na Boha, svojho Pána, nadovšetko Slávneho, Najštedrejšieho. Ten, kto sa plne odovzdá Bohu, s tým Boh zaiste bude. A ten, kto v Boha vloží všetku dôveru, toho bude Boh vskutku ochraňovať od všetkého, čo by mu mohlo uškodiť, a zaštíti ho pred zlomyseľnosťou každého strojcu zla.

Keby si sa započúval do Mojej reči a dodržiaval by si Moje rady, Boh by ťa povzniesol do takého význačného postavenia, že by sa ťa úklady nikoho na celej zemi nikdy nemohli dotknúť ani ťa zraniť. Ó kráľ, z najvnútornejšieho srdca a celou svojou bytosťou dodržiavaj Božie ustanovenia a nekráčaj po cestách utláčateľa. Chop sa liací záležitostí svojho ľudu, pevne ich drž v zovretí svojej moci a osobne preskúmaj všetko, čo sa ich dotýka. Nech ti nič neunikne, pretože v tom spočíva najvyššie dobro.

Vzdávaj Bohu vďaku za to, že si ťa z celého sveta vyvolil a učinil ťa kráľom nad tými, ktorí vyznávajú tvoju vieru. Patrí sa ti, aby si docenil úžasnú priazeň, ktorou ťa Boh zahrnul, a aby si neustále blahorečil Jeho menu. Najlepšie ho môžeš chváliť, ak budeš milovať Jeho milovaných a ak budeš ochraňovať a hájiť Jeho služobníkov pred zlomyseľnosťou zradcov tak, aby ich viac nik neutláčal. Navyše by si mal povstať a presadiť medzi nimi zákon Boží, aby si mohol byť medzi tými, ktorí sú v Jeho zákone pevne zakorenení.

Ak dáš, aby sa rieky spravodlivosti vyliali medzi tvojich poddaných, Boh ti istotne pomôže zástupmi nevideného i videného a posilní ťa v tvojich záležitostiach. Niet Boha okrem Neho. Jemu patrí celé stvorenie i jeho ríša. K nemu sa navracajú činy verných.

Nespoliehaj sa na svoje poklady. Celú dôveru vlož do milosti Boha, svojho Pána. Dôveruj Mu vo všetkom, čo konáš, a buď medzi tými, ktorí sa podrobili Jeho vôli. Nech ti je On Pomocníkom a ty sa obohať Jeho pokladmi, pretože On vlastní pokladnice nebies i zeme. Udeľuje ich, komu chce, a komu chce, tomu ich odoprie. Niet Boha okrem Neho, Vlastníka všetkého, nadovšetko Chváleného. Vo dverciach Jeho milosrdenstva sú všetci len bedármi. Pred zjavením Jeho zvrchovanosti sú všetci bezmocní a úpenlivo prosia o Jeho priazeň.

Neprekračuj hranice umiernenosti a s tými, ktorí ti slúžia, zaobchádzaj spravodlivo. Obdaruj ich podľa ich potrieb, a nie do takej miery, ktorá im umožní, aby pre seba hromadili bohatstvo, parádili sa, cifrovali si domy, získavali veci, ktoré im vôbec nie sú na úžitok, a boli započítaní medzi márnotratníkov. Neprestajne s nimi zaobchádzaj spravodlivo tak, aby nik z nich netrpel nedostatkom, ani nebol rozmaznávaný bohatstvom. Toto nie je nič iné než zjavná spravodlivosť.

Nedovoľ zavrhnutiahodným, aby vládli a panovali tým, ktorí sú vznešení a ctihodní. A neponechaj ušľachtilých na milosť či nemilosť odporných a podlých. Pretože toto sme si povšimli pri príchode do mesta (Konštantínopolu) a toto dosvedčujeme. Medzi obyvateľmi sme našli pár, ktorí oplývali blahobytom a žili uprostred nadmerného bohatstva, kým ostatní trpeli zúfalým nedostatkom a najhoršou biedou. Toto nepatrí k tvojmu mocnárstvu a nie je to hodno tvojho postavenia.

Nech Ti je Moja rada vítaná a usiluj sa medzi ľuďmi vládnuť poctivo, aby Boh mohol povzniesť tvoje meno a rozšíriť do celého sveta slávu tvojej spravodlivosti. Vyvaruj sa, aby si zväčšoval bohatstvo svojich ministrov na úkor poddaných. Obávaj sa vzdychov bedárov a čestných srdcom, ktorí pri každom brieždení oplakávajú svoj údel, a buď im láskavým vladárom. Oni sú ti vskutku pokladom na zemi. Patrí sa ti preto, aby si svoje poklady ochraňoval pred útokmi tých, ktorí ťa chcú olúpiť. Zaujímaj sa o ich záležitosti a každý rok, ba každý mesiac, si zisti ich stav a nebuď z tých, ktorí svoje povinnosti zanedbávajú.

Maj pred očami neomylnú váhu Boha a na tejto váhe každý deň, každý okamih svojho života váž svoje skutky, akoby si stál v Jeho prítomnosti. Sčítaj si skutky prv, než budeš povolaný k zúčtovaniu v deň, keď pre bohabojnosť nik nebude mať silu stáť, v deň, keď sa roztrasú srdcia nedbalých.

Každému kráľovi sa patrí, aby bol štedrý ako slnce, ktoré podporuje rast všetkých bytostí a každému dáva, čo mu prináleží, ktorého dobrodenie nespočíva v ňom samotnom, ale je prikázané Tým, kto je Najsilnejší, nadovšetko Mocný. Kráľ by mal byť vo svojom milosrdenstve taký veľkorysý, taký veľkomyseľný ako oblaky, ktorých výlev požehnania spadá na každú krajinu na príkaz Toho, kto je Zvrchovaný príkazca, Vševediaci.

Staraj sa o to, aby si štátne záležitosti nezveril úplne do iných rúk. Tvoje povinnosti nik nedokáže lepšie vykonávať než ty sám. Tak ti objasňujeme Svoje slová múdrosti a zosielame ti to, čo ti umožní, aby si prešiel od ľavej ruky útlaku k pravej ruke spravodlivosti a priblížil sa k žiarivému oceánu Jeho priazne. Po takejto ceste kráčali pred tebou králi, tí, ktorí sa voči svojim poddaným správali poctivo a ktorí kráčali po cestách neprestajnej spravodlivosti.

Si tieňom Božím na zemi. Preto sa usiluj, aby si konal takým spôsobom, ktorý prináleží natoľko význačnému, natoľko dôstojnému postaveniu. Ak sa odchýliš a nebudeš nasledovať to, čomu sme dali, aby na teba zostúpilo, a to, čo sme ťa naučili, istotne uberieš z tej nesmiernej a nedoceniteľnej cti. Preto sa navráť k Bohu, úplne k Nemu ľni, očisti si srdce od sveta a všetkých jeho márností a nedovoľ, aby doň vstúpila láska k cudziemu a obývala ho. Kým zo srdca nezmyješ každú stopu takejto lásky, jas svetla Božieho naň nevrhne svoju žiaru, pretože Boh nikomu nedal viac než jedno srdce. Toto je vskutku stanovené a zapísané v Jeho pradávnej knihe. A pretože Boh vytvoril ľudské srdce ako jedno a nerozdelené, patrí sa ti, aby si si dával pozor, aby jeho ľúbosť bola jedna a nerozdelená. Preto cítením celého srdca ľni k Jeho láske a upri ho láske iného okrem Neho, aby ti mohol pomôcť ponoriť sa do oceánu Jeho jedinosti a umožnil ti stať sa skutočným zástancom Jeho jednotnosti. Boh Mi je svedkom! Zjavením týchto slov zamýšľam jedine to, aby som ťa očistil od pomíňajúcich pozemských vecí a pomohol ti vstúpiť do ríše večnej slávy, aby si s Božím zvolením mohol byť medzi tými, ktorí v nej prebývajú a panujú. …

Prisahám pri Bohu, ó kráľu! Neželám si vzniesť u teba žalobu proti tým, ktorí Ma prenasledujú. Svoj žiaľ a zármutok vyznávam len Bohu, ktorý Mňa aj ich stvoril, ktorý dobre pozná naše postavenie a ktorý na všetko dohliada. Prajem si ich len varovať pred následkami ich konania. Azda potom u ostatných upustia od takého zaobchádzania, akého sa ušlo Mne, a budú medzi tými, ktorí dbajú na Moje varovanie.

Súženie, ktoré Nás postihlo, núdza, ktorou trpíme, i rozmanité útrapy, ktoré Nás obklopujú, pominú tak, ako pominú radosti, z ktorých sa tešia, a hojnosť, ktorej si užívajú. Toto je pravda, ktorú nemôže odmietnuť žiaden človek. Dni, v ktorých sme nútení žiť v prachu, sa čoskoro zavŕšia tak, ako sa zavŕšia dni, v ktorých zastávajú stolce cti. Boh istotne pravdivo rozsúdi medzi Nami a nimi a On je vskutku najlepší zo sudcov.

Vzdávame Bohu vďaku za všetko, čo Nás postretlo, a trpezlivo prestojíme to, čo prikázal v minulosti či prikáže v budúcnosti. V Neho som vložil Svoju dôveru. A do Jeho rúk som zveril Svoju vec. On zaiste odplatí všetkých tých, ktorí trpezlivo vytrvávajú a vkladajú v Neho dôveru. Patrí Mu stvorenie i jeho ríša. Povznesie, koho sa Mu zachce, a koho zachce, toho poníži. On sa za Svoje konanie nebude zodpovedať. On je vskutku nadovšetko Slávny, nadovšetko Mocný.

Ó kráľu, pozorne naslúchaj slovám, ktoré sme ti venovali. Nech utláčateľ upustí od krutovlády a nech sú páchatelia nespravodlivosti vylúčení spomedzi tých, ktorí vyznávajú tvoju vieru. Pri spravodlivosti Božej! Súženie, ktoré sme vytrpeli, je také, že trýzeň nevyhnutne zachváti každé pero, ktoré ho spomína. Nik z tých, ktorí skutočne veria v jedinosť Božiu a zastávajú ju, nemôže uniesť bremä takého výjavu. Naše utrpenie bolo také nesmierne, že nad Nami zaplakali i oči Našich nepriateľov a navyše i oči každého vnímavého človeka. A všetkému tomuto trápeniu sme boli podrobení napriek Našej snahe priblížiť sa ti a nabádať ľud, aby vstúpil do tvojho tieňa, aby si mohol byť tvrdzou pre tých, ktorí veria v jedinosť Božiu a zastávajú ju.

Či som ťa niekedy neuposlúchol, ó kráľu? Azda som niekedy porušil niektorý z tvojich zákonov? Môže azda niektorý z tvojich ministrov, ktorí ťa v Iraku zastupovali, predložiť dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že voči tebe nie sme verný? Kdeže, pri tom, kto je Pán všetkých svetov! Ani na jediný krátky okamih sme sa nevzbúrili proti tebe či proti tvojim ministrom. Ak Boh dá, nikdy sa ti nevzoprieme, i keby sme boli vystavený ukrutnejšiemu trápeniu než to, ktoré sme si vytrpeli v minulosti.

Vo dne i v noci, zvečera i zrána sa za teba modlíme k Bohu, aby ti milostivo pomohol, aby si Ho poslúchal a dodržiaval Jeho prikázanie, aby ťa zaštítil pred zástupmi zlovoľných. Preto čiň, ako sa ti zapáči, a zaobchádzaj s Nami tak, ako prislúcha tvojmu postaveniu a ako sa patrí na tvoju zvrchovanosť. Nezabúdaj na zákony Božie v ničom, čo teraz či v nadchádzajúcich dňoch túžiš dosiahnuť. Vrav: Chvála buď Bohu, Pánovi všetkých svetov!

Ó Dhabíh, vo väčšine božsky zjavených tabuliek zaznamenalo Pero zjavenia tieto slová: Nabádali sme všetkých milovaných Bohom, aby si dávali pozor, aby lem Nášho posvätného odevu nepoškvrnilo blato nezákonných činov alebo aby ho nepošpinil prach trestuhodného správania. Navyše sme ich napomínali, aby svoj zrak upreli na všetko, čo bolo zjavené v Našich tabuľkách. Keby vnútorným sluchom pozorne načúvali božským radám, ktoré zažiarili z úsvitu Pera nadovšetko Milosrdného, a načúvali Jeho hlasu, väčšina národov zeme by bola okrášlená ozdobou Jeho vedenia. To, čo bolo predurčené, sa však stalo.

V tomto Najhoršom väzení opätovne zjavuje Jazyk Pradávneho z dní tieto slová, ktoré sú zaznamenané na tomto snehobielom zvitku: Ó vy, milovaní jedným pravým Bohom! Vyhnite sa úzkoprsému dúpäťu zlomyseľných a zvrátených túžob, vkročte do šírej nesmiernosti ríše Božej a prebývajte na lúčinách posvätnosti a odpútanosti, aby vôňa vašich činov mohla priviesť celé ľudstvo k oceánu nepomíňajúcej slávy Božej. Zdržte sa toho, aby ste sa zaoberali záležitosťami tohto sveta a všetkého, čo sa ho týka, alebo aby ste zasahovali do činnosti tých, ktorí sú navonok jeho vodcami.

Jeden pravý Boh (Velebená buď Jeho sláva!) udelil vládu na zemi kráľom. Nik nemá právo konať takým spôsobom, ktorý by smeroval proti uváženej mienke tých, ktorí sú pri moci. On si pre seba vyhradil mestá ľudských sŕdc. A kľúčom k nim sú v tento deň milovaní Toho, kto je Zvrchovanou pravdou. Proste Boha, aby každý jeden mohol vďaka sile Najväčšieho mena odomknúť brány týchto miest. Toto sa myslí pod pomáhaním jednému pravému Bohu – je to téma, o ktorej sa Pero Toho, kto vyvolal brieždenie, zmienilo vo všetkých Svojich knihách a tabuľkách.

Rovnako sa patrí, aby milovaní Bohom boli trpezliví voči svojim blížnym a aby boli od všetkého natoľko očistení a odpútaní a aby preukazovali takú úprimnosť a nestrannosť, že v nich všetky národy zeme uzrú dôverníkov Boha medzi ľuďmi. Uváž, do akých povznesených výšin vystúpili nariadenia nadovšetko Mocného a aké biedne je obydlie, v ktorom teraz prebývajú tieto mdlé duše. Blahoslavení sú tí, ktorí na perutiach istoty vyleteli do nebies, ktoré rozprestrelo Pero tvojho Pána, nadovšetko Milosrdného.

Ó Dhabíh, podívaj sa na dielo, ktoré vykonal Boh, Zvrchovaná pravda. Riekni: Aká nesmierna, aká preveľmi nesmierna je sila Jeho moci, ktorá obklopuje všetky svety! Povznesená, neporovnateľne povznesená za hranicu dosahu a poznania celého stvorenia je Jeho odpútanosť! Oslavovaná, oslavovaná buď Jeho miernosť – miernosť, ktorá obmäkčila srdce tých, ktorí boli privedení blízko k Bohu!

I keď sme strádali nespočetným súžením, ktoré sme si vytrpeli v rukách Našich nepriateľov, všetkým panovníkom zeme sme zvestovali to, čo si Boh želal, aby sme zvestovali, aby všetky národy zvedeli, že žiadna sužoba nemôže Peru Pradávneho z dní zabrániť v dosiahnutí jeho zámeru. Jeho Pero sa pohybuje so zvolením Boha, ktorý zostavuje rozpadávajúce sa a práchnivejúce kosti.

Vzhľadom na tento najmocnejší počin sa tým, ktorí Ho milujú, patrí, aby si opásali bedrá úsilím a myšlienky zamerali na čokoľvek, čo zaistí víťazstvo veci Božej, a nie aby konali ohavné a odporné skutky. Ak by si čo i len na chvíľočku uvažoval o viditeľnom diele a konaní Toho, kto je Večná pravda, padol by si na zem a zvolal by si: Ó ty, ktorý si Pánom pánov! Dosvedčujem, že si Pánom všetkého stvorenia a Vzdelávateľom všetkých bytostí, viditeľných i neviditeľných. Dosvedčujem, že Tvoja moc obsiahla celý vesmír, že Ťa nikdy nemôžu vystrašiť zástupy zeme a že ani vláda všetkého ľudu a všetkých národov Ti nemôže zabrániť vykonať Tvoj zámer. Dosvedčujem, že netúžiš po inom než po obrodení celého sveta, ustanovení jednoty národov a spasení všetkých, ktorí ho obývajú.

Premýšľaj chvíľu a uvažuj o tom, ako sa musia správať tí, ktorí sú milovaní Bohom, a do akých výšin sa musia vzniesť. Vždy úpenlivo pros svojho Pána, Boha milosrdenstva, aby im pomáhal učiniť to, čo si praje. On je vskutku Najsilnejší, nadovšetko Slávny, Vševediaci.

Ó Dhabíh, tomuto Ukrivdenému neuškodilo ani Mu nikdy nemôže uškodiť uväznenie, ktoré naňho uvalili. Rovnako Ho nemôže nijako zraniť strata všetkých pozemských statkov či dokonca Jeho mučeníctvo a zjavné poníženie. Zraniť Ho ale môžu zločiny, ktoré páchajú Bohom milovaní a ktoré prisudzujú Tomu, kto je Zvrchovaná pravda. Touto sužobou trpím a toho Mi je svedkom samotný Ten, kto vládne nad všetkým. Nesmierne Ma zraňujú tvrdenia, ktoré každodenne vyslovuje ľud Bayánu. Niektorí vyhlásili vernosť voči jednej z Mojich vetiev (synov), kým ďalší vyslovovali svoje tvrdenia nezávisle od nich a konali podľa vlastného priania.

Ó Dhabíh! Jazyk veľkoleposti vraví: Pri Mne, ktorý vravím pravdu! V tomto najmocnejšom zjavení dosiahli všetky minulé zriadenia najvyššie a definitívne naplnenie. Každý, kto po Ňom predkladá tvrdenie o zjavení, je istotne luhajúci podvodník. Modlíme sa k Bohu, aby mu milostivo dopomohol, aby takéto tvrdenie odvolal a poprel. Ak bude činiť pokánie, Boh mu bezpochyby odpustí. Ak však vo svojej mýlke pretrvá, Boh istotne niekoho zošle, kto sa s ním bez milosti poráta. On je vskutku nadovšetko Mocný, Najsilnejší.

Hľa, ako ľud Bayánu vôbec nepoňal, že jediným cieľom všetkého, čo zjavil Môj predošlý Prejav a Zvestovateľ Mojej Krásy, bolo Moje zjavenie a ohlásenie Mojej veci. Keby nebolo Mňa, nikdy by nebol vyriekol to, čo vyriekol. Toho je svedkom Ten, kto je Zvrchovaná pravda. Povšimni si, ako tento pomätený ľud zaobchádzal s vecou Toho, kto je Vlastník všetkého, Nedosiahnuteľný, ako s hrou a zábavou! Ich srdcia každým dňom kujú nový plán a ich výmysly ich vedú k tomu, aby sa opätovne usilovali uniknúť. Ak je pravdou to, čo tvrdia, ako môže byť zabezpečená stálosť veci tvojho Pána? Uvažuj o tom v srdci a buď z tých, ktorí majú ostrý zrak, ktorí bedlivo skúmajú, ktorí sú pevní vo svojom zámere a presvedčení o svojej viere. Mal by si mať takú istotu, že ak by celé ľudstvo vyslovilo také tvrdenia, aké nikdy nevyslovil žiaden človek či aké si žiadna myseľ nepredstavila, vôbec by si si ich nevšímal, odvrhol by si ich a nasmeroval by si tvár k Tomu, kto je Predmetom obdivu všetkých svetov.

Pri Mojej vlastnej spravodlivosti! Význačná, nesmierne význačná je táto Vec! Skvelý, nepredstaviteľne skvelý je dnešný deň! Blahoslavený je vskutku človek, ktorý všetko zanechal a upriamil zrak na Toho, koho tvár jasom ožiarila všetkých, ktorí sú v nebesiach, i všetkých, ktorí sú na zemi.

Musíš mať ostrý zrak, ó Dhabíh, a neoblomnú dušu a nohy sťa z mosadze, ak si praješ, aby tebou neotriasli útoky sebeckých túžob, ktoré našepkávajú v ľudskej hrudi. Toto je pevné nariadenie, kvôli ktorému sa Pero Najväčšieho mena pohlo, aby ho z vôle Pradávneho kráľa zjavilo. Stráž si ho sťa zreničku oka a buď z vďačných! Dňom i nocou sa snaž slúžiť veci Toho, kto je Večná pravda, a buď odpútaný od všetkého okrem Neho. Pri Mne samom! Všetko, čo v tento deň vidíš, pominie. Zvrchovane vznešené bude tvoje postavenie, ak vytrváš neochvejne vo veci svojho Pána. K Nemu smeruje tvoja neustála činnosť a v Ňom spočíva miesto tvojho posledného odpočinku.

Ó králi sveta kresťanského! Azda ste neslyšali výrok Ježiša, Ducha Božieho: „Odchádzam, ale znovu k vám prídem.“ Prečo ste sa Mu teda nepriblížili, keď k vám konečne opäť prišiel v oblakoch nebies, aby ste sa mohli podívať na Jeho tvár a byť medzi tými, ktorí dospeli do Jeho prítomnosti? Na inom mieste vravel: „Keď príde on, ten Duch pravdy, uvedie vás do každej pravdy.“ A napriek tomu sa podívajte, ako ste sa k Nemu odmietli obrátiť tvárou, keď konečne priniesol pravdu, a ako sa i naďalej zabávate svojou kratochvíľou a záľubami. Neuvítali ste Ho, ani ste nevyhľadali Jeho prítomnosť, aby ste si mohli vypočuť verše Boha z Jeho vlastných úst a zakúsiť z mnohorakej múdrosti nadovšetko Mocného, nadovšetko Slávneho, nadovšetko Múdreho. Vaša nedbalosť zabránila dychu Božiemu, aby vás ovanul, a uprela vašim dušiam ľúbeznosť jeho vône. I naďalej sa s potešením túlate údolím zvrátených túžob. Pominiete sa vy i všetko, čo vlastníte. Celkom určite sa navrátite k Bohu a budete povolaní, aby ste sa za svoje konanie zodpovedali v prítomnosti Toho, kto zhromaždí celé stvorenie. …

Uplynulo dvadsať rokov, ó králi, počas ktorých sme každým dňom zažívali bolesť ďalšieho súženia. Nik z tých, ktorí boli pred Nami, nevytrpel to, čo sme vytrpeli My. Kiež by ste to vnímali! Tí, ktorí proti Nám povstali, Nás popravili, preliali Našu krv, vyplienili Nám majetok a zhanobili Našu česť. I keď ste si väčšiny našej sužoby vedomí, i tak ste nezadržali ruku útočníka. Veď či nie je vašou výslovnou povinnosťou zamedziť ukrutnosti utláčateľa a poctivo zaobchádzať s poddanými tak, aby sa pred celým ľudstvom preukázal váš vysoko vyvinutý zmysel pre spravodlivosť?

Boh vám do rúk zveril liace vládnutia nad ľuďmi, aby ste nad nimi panovali spravodlivo, aby ste ochraňovali práva utláčaných a trestali konateľov zla. Ak zanedbáte povinnosť, ktorú vám Boh vo Svojej knihe predpísal, v Jeho očiach sa vaše mená započítajú medzi nespravodlivých. Vskutku, vaša mýlka bude žalostná. Či ľnete k tomu, čo vymysleli vaše predstavy, a za chrbát hádžete prikázania Boha, Najvznešenejšieho, Nedosiahnuteľného, všetko si Podmaňujúceho, nadovšetko Mocného? Odvrhnite to, čo vlastníte, a ľnite k tomu, čo vám Boh prikázal! Vyhľadávajte Jeho milosť, pretože ten, kto ju hľadá, kráča po Jeho priamej ceste.

Uvážte stav, v ktorom sa nachádzame, a podívajte sa na ťažkosti a útrapy, ktoré Nás sužujú. Nezanedbávajte Nás ani na okamih a spravodlivo súďte medzi Nami a Našimi nepriateľmi. Toto vám istotne prinesie zjavný úžitok. Tak vám rozprávame Svoj príbeh a zmieňujeme sa o tom, čo Nás postihlo, aby ste ubrali z Našich ťažkostí a odľahčili Naše bremä. Nech Nás zbaví útrap ten, komu sa chce, a čo sa týka toho, komu sa nechce – Môj Pán je istotne najlepším z pomocníkov.

Ó služobník, varuj a oboznamuj ľud s tým, čo sme Ti zoslali, a nech ťa nevydesí strach z nikoho a nebuď z tých, ktorí zakolíšu. Blíži sa deň, keď Boh povznesie Svoju vec a oslávi Svoje svedectvo v očiach tých, ktorí sú v nebesiach, i tých, ktorí sú na zemi. Za všetkých okolností vkladaj celú svoju dôveru do svojho Pána a naňho upri zrak. Odvráť sa od všetkých tých, ktorí Jeho pravdu zamietajú. Nech Ti je Boh, Tvoj Pán, postačujúcou oporou a pomocníkom. Zaviazali sme sa, že Ti na zemi zabezpečíme víťazstvo a že Svoju vec povznesieme nad všetkých ľudí, i keby sa nenašiel kráľ, ktorý by tvár k Tebe obrátil.

Výnimočná bytosť si priala zjaviť predpoklady mieru a pokoja na svete a pokroku jeho národov, a preto napísala: Rozhodne nadíde doba, keď si všetci uvedomia naliehavú nevyhnutnosť usporiadať obrovské, všeobecné zhromaždenie ľudí. Nutne sa ho musia zúčastniť panovníci a králi zeme a, zapájajúc sa do jeho rokovaní, musia zvážiť spôsoby, ktoré medzi ľuďmi položia základy veľkého svetového mieru. Takýto mier si vyžaduje, aby sa veľké mocnosti rozhodli, že sa vzájomne úplne uzmieria, majúc na zreteli pokoj národov zeme. Keby niektorý kráľ voči inému pozdvihol zbraň, všetci by mali svorne povstať a zabrániť mu v tom. Ak tak učinia, národy sveta už nebudú potrebovať výzbroj, okrem výzbroje slúžiacej na zachovanie bezpečnosti vlastnej ríše a na udržanie vnútorného poriadku na svojom území. Toto zaistí mier a pokoj pre každý ľud, vládu i národ. Dúfame, že králi a panovníci zeme, zrkadlá milostivého a nadovšetko mocného mena Božieho, tento stav dosiahnu a zaštítia ľudstvo pred náporom útlaku. ... Blíži sa deň, keď všetky národy sveta prijmú jeden celosvetový jazyk a jedno spoločné písmo. Keď sa tak stane, potom nech pôjdete do ktoréhokoľvek mesta, bude to, ako keby ste vstupovali do vlastného domova. Toto všetko je záväzné a úplne nevyhnutné. Každý chápajúci a rozumný človek má povinnosť usilovať sa premeniť to, čo bolo zapísané, na skutočnosť a činy. ... Skutočný človek je dnes ten, kto sa zasvätí službe celému ľudskému rodu. Výnimočná bytosť vraví: Blahoslavený a šťastný je ten, kto povstane, aby podporoval najlepšie záujmy národov a kmeňov zeme. Na inom mieste vyhlasuje: Pýšiť sa nemá ten, kto miluje vlastnú krajinu, ale skôr ten, kto miluje celý svet. Zem predstavuje len jedinú krajinu a obýva ju ľudstvo.

Neodkladajte bohabojnosť, ó králi zeme, a vyvarujte sa, aby ste prekročili hranice, ktoré nadovšetko Mocný vymedzil. Dodržiavajte nariadenia predpísané v Jeho knihe a dávajte si veľký pozor, aby ste neprestúpili ich medze. Bdejte, aby ste sa na nikom nedopustili ani takej nespravodlivosti, ktorej rozsah by bol podobný horčičnému semienku. Kráčajte cestou spravodlivosti, pretože tá je vskutku cestou priamou.

Urovnajte svoje nezhody a zmenšite svoju výzbroj, aby ste odľahčili bremenu výdavkov a aby ste si upokojili myseľ i srdce. Zhojte rozkoly, ktoré vás rozdeľujú, a výzbroj už potom budete potrebovať len na to, čo si vyžaduje ochrana miest a území. Buďte bohabojní a dávajte si pozor, aby ste neprestúpili prah umiernenosti a nezapočítali sa medzi márnotratných.

Dozvedeli sme sa, že vaše výdavky sa každým rokom zvyšujú a že ich bremä kladiete na poddaných. To je vskutku viac, než unesú, a predstavuje to žalostné príkorie. Rozhodujte medzi ľuďmi spravodlivo a buďte im znamením spravodlivosti. Ak usudzujete nestranne, toto je to, čo vám prislúcha a čo je primerané vášmu postaveniu.

Vyvarujte sa toho, aby ste zaobchádzali nespravodlivo s niekým, kto sa na vás obráti a uchýli sa do vašej tône. Kráčajte v bázni pred Bohom a buďte z tých, ktorí vedú zbožný život. Nezakladajte si na svojej moci, svojich armádach a pokladoch. Celú svoju dôveru a presvedčenie vložte v Boha, ktorý vás stvoril, a vo všetkých záležitostiach vyhľadávajte Jeho pomoc. Podpora prichádza jedine od Neho. On zástupmi nebies i zeme podporí toho, koho chce.

Vedzte, že chudobných vám zveril Boh. Dávajte pozor, aby ste Jeho dôveru nezradili, aby ste s nimi nezaobchádzali nespravodlivo a aby ste nekráčali po cestách zradcov. Celkom iste budete povolaní, aby ste sa za Jeho zverenectvo zodpovedali v deň, keď bude stanovená Váha spravodlivosti, v deň, keď každý dostane, čo si zaslúži, keď bude zvážené konanie všetkých ľudí, či už bohatých, alebo chudobných.

Ak nebudete dbať na rady, ktoré sme vám v tejto tabuľke zjavili v neporovnateľnom a jasnom jazyku, z každej strany vás zasiahne božský trest a bude voči vám vynesený rozsudok Jeho spravodlivosti. V ten deň nebudete mať silu Mu oponovať a uznáte vlastnú bezmocnosť. Majte zľutovanie so sebou samými i s tými pod vami. Súďte medzi nimi podľa ustanovení, ktoré predpísal Boh vo Svojej najsvätejšej a najvznešenejšej tabuľke – tabuľke, v ktorej všetkému pridelil určitú stanovenú mieru, v ktorej zreteľne všetko vysvetlil a ktorá je sama o sebe výstrahou pre tých, ktorí v Neho veria.

Preskúmajte Našu vec, zistite si, čo Nás postretlo, a spravodlivo rozhodnite medzi Nami a Našimi nepriateľmi a buďte z tých, ktorí sa voči svojmu blížnemu správajú poctivo. Ak nezadržíte ruku tyrana, ak sa vám nepodarí ochrániť práva utláčaných, čo vás potom oprávňuje vystatovať sa medzi ľuďmi? Čímže sa môžete po práve chvastať? Azda sa pýšite svojím jedlom a svojím pitím, či bohatstvom, ktorým si napĺňate pokladnice, či rozmanitosťou a nákladnosťou ozdôb, ktorými sa parádite? Ak by pravá sláva spočívala vo vlastníctve takýchto pominuteľných vecí, potom by sa nad vás musela vyvyšovať zem, po ktorej kráčate, pretože to ona vám na základe rozhodnutia nadovšetko Mocného všetky tieto veci poskytuje a obdarúva vás nimi. Podľa toho, čo Boh prikázal, sa v jej vnútri nachádza všetko, čo vlastníte. Na znak Jeho milosrdenstva z nej získavate svoje bohatstvo. Podívajte sa na svoje postavenie, na to, čím sa hrdíte! Kiež by ste to vnímali!

Veru! Pri tom, ktorý vo Svojom zovretí drží kráľovstvo celého stvorenia! Vaša pravá a trvalá sláva nespočíva v ničom inom než v pevnom dodržiavaní ustanovení Božích, v horlivom zachovávaní Jeho zákonov, v odhodlaní dozrieť na to, aby nezostávali nevykonané, ako i v odhodlaní vytrvalo sledovať správny smer.

Ó vy, panovníci zeme! Prečo ste zatienili žiaru Slnca a spôsobili, že prestalo svietiť? Načúvajte tomu, čo vám radí Pero Najvyššieho! Azda vy i chudobní dosiahnete pokoj a mier. Úpenlivo prosíme Boha, aby kráľom zeme pomohol ustanoviť na zemi mier. On vskutku činí, čo sa mu zapáči.

Ó králi zeme! Vidíme, ako každým rokom zvyšujete svoje výdavky a ich bremä kladiete na poddaných. Toto je vskutku úplné a bezhraničné bezprávie. Obávajte sa vzlykov a sĺz tohto Ukrivdeného a neklaďte na svoj ľud nadmerné bremä. Neoberajte ich nato, aby ste si pre seba budovali paláce. Veru, radšej pre nich voľte to, čo volíte pre seba. Tak vám pred očami odhaľujeme to, čo vám prospieva, keby ste to len vnímali! Ľud je vám pokladom. Vyvarujte sa toho, aby vaše vládnutie porušilo prikázania Božie, a nevydajte svojich chránencov do rúk okrádačov. Vďaka nim vládnete, ich prostredníctvom prežívate, s ich pomocou víťazíte. A predsa, ako pohŕdavo sa na nich dívate! Aké podivuhodné, aké veľmi podivuhodné!

Keďže ste Najväčší mier odmietli, pevne ľnite k tomuto, Malému mieru. Azda do určitej miery zlepšíte stav vlastný, ako i stav svojich poddaných.

Ó panovníci zeme! Uzmierte sa, aby ste výzbroj potrebovali už len na ochranu územia a panstva. Vyvarujte sa toho, aby ste nedbali na radu Vševediaceho, Verného.

Buďte jednotní, ó králi zeme, pretože tak sa utíši búrka vzájomných nezhôd a ľud nájde pokoja, ak ste medzi tými, ktorí chápu. Ak niektorý z vás pozdvihne zbraň proti inému, všetci proti nemu povstaňte, pretože v takomto prípade nejde o nič iné než o zjavnú spravodlivosť.

Ó vy, zvolení predstavitelia ľudu všetkých krajín! Spoločne sa raďte o všetkom a nech vás zaujíma len to, čo prospieva ľudstvu a čo zlepšuje jeho stav, ak ste medzi tými, ktorí bedlivo skúmajú! Svet si predstavte ako ľudské telo, ktoré bolo síce stvorené zdravé a dokonalé, ale bolo z rozličných príčin sužované závažnými poruchami a neduhmi. Ani na jediný deň sa mu neuľavilo, ba naopak, priťažovalo sa mu, pretože ho liečili nevedomí lekári, ktorí dali plný priechod vlastným túžbam a žalostne sa zmýlili. Aj keď sa vďaka starostlivosti schopného lekára niektorý telesný orgán uzdravil, ostatok bol i naďalej sužovaný rovnako ako predtým. Tak vás oboznamuje Vševediaci, nadovšetko Múdry.

V tento deň vidíme, ako je vydaný na milosť či nemilosť panovníkov, ktorých natoľko opojila pýcha, že ani nedokážu jasne vnímať, čo najlepšie prospieva im samotným, o spoznaní zjavenia, ktoré je také ohromujúce a úžasné ako toto zjavenie, už ani nehovoriac. A vždy, keď sa niektorý z nich pokúšal jeho stav zlepšiť, pohnútkou mu bol vlastný zisk, či už si to pripúšťal, alebo nie. A nehodnosť tejto pohnútky obmedzila jeho schopnosť liečiť či uzdravovať.

Pán ako najúčinnejší liek a najsilnejší nástroj na uzdravenie celého sveta určil zjednotenie všetkých národov pod jednou celosvetovou Vecou, jednou spoločnou vierou. Toto nemožno dosiahnuť inak než prostredníctvom moci zručného a všemocného Lekára, ktorému sa dostalo vnuknutia. Toto je vskutku pravda a všetko ostatné nie je ničím než mýlkou.

Vrav: Ó vy, ktorí Mi závidíte a ktorí Ma chcete zraniť! Prudkosť vášho hnevu namiereného proti Mne vás ničí! Hľa, nad obzorom Môjho zjavenia vyšla Dennica slávy a svojou žiarou zaliala celé ľudstvo. A predsa sa podívajte, ako ste sa uzavreli pred jej žiarou a ponorili sa do úplnej nedbalosti. Sami nad sebou sa zľutujte a nepopierajte tvrdenie Toho, ktorého pravdu ste už uznali, a nebuďte medzi tými, ktorí zhrešili.

Pri spravodlivosti jedného pravého Boha! Ak toto zjavenie odmietnete, všetky národy zeme sa vám vysmejú a zosmiešnia vás, pretože práve vy ste pred ich zrakom s cieľom uhájiť pravdu svojej veci uvádzali dôkazy Boha, Zvrchovaného ochrancu, Najsilnejšieho, nadovšetko Slávneho, Vševediaceho. A predsa, len čo vám bolo zoslané Jeho nasledujúce zjavenie odeté do slávy všetko si podmaňujúceho mocnárstva, odhodili ste ho za chrbát, ó vy, ktorí sa počítate k nedbalým!

Čože! Vy sa v srdci domnievate, že máte moc vyhasiť žiarivosť Slnca či zatieniť jeho jas? Kdeže, pri Mojom živote! Nikdy svoj zámer nedosiahnete a ani ho nemôžete dosiahnuť, i keby ste si na pomoc zavolali všetko, čo je v nebesiach, i všetko, čo je na zemi. Kráčajte v bázni pred Bohom. Nech vaše dielo nevyjde nazmar. Započúvajte sa do Jeho slov a nebuďte medzi tými, ktorí sú od Neho akoby oddelení závojom. Vrav: Boh Mi je svedkom! Pre seba nechcem vôbec nič. Želám si len víťazstvo Boha a triumf Jeho veci. Ako svedok medzi vami a Mnou postačuje Boh samotný. Keby ste si očistili oči, razom by ste uzreli, ako Moje skutky dosvedčujú pravdu Mojich slov, ako Moje slová vedú Moje činy.

Máte zaslepené oči! Azda ste neuzreli výnimočnosť moci Boha a Jeho mocnárstva? Azda ste nevideli Jeho majestátnosť a slávu? Beda vám, vy zhromaždenie zlovoľných a závistlivých! Načúvajte Mojej reči a ani na menej než okamih neotáľajte. Tak vám to prikazuje Ten, kto je Krása nadovšetko Milosrdného, aby ste sa mohli odpútať od toho, čo vlastníte, a vzniesť sa do výšin, z ktorých budete môcť uzrieť celé stvorenie ukryté v tôni Jeho zjavenia.

Vrav: Nemáte útočiska ani útulku, do ktorého by ste sa utiekli. Nemáte nikoho, kto by vás v tento deň obraňoval či ochraňoval pred prudkosťou hnevu Boha a pred Jeho mohutnou mocou, pokým nevyhľadáte tôňu Jeho zjavenia. Toto je vskutku Jeho zjavenie, ktoré sa vám prejavilo v osobe tohto Mládenca. Preto buď oslávený Boh za také žiarivé, také drahocenné, také úžasné zjavenie!

Odpútajte sa od všetkého okrem Mňa a tvárou sa obráťte k tvári Mojej, pretože je to pre vás lepšie než všetko, čo vlastníte. Jazyk Boží dosvedčuje pravdu Mojich slov skrze Moje vlastné slovo, ktoré vraví pravdu, zahŕňa a poníma všetko.

Vrav: Azda si myslíte, že vaša príslušnosť k Jeho veci Mu môže niekedy prospieť alebo že preňho vaše zamietnutie pravdy bude znamenať stratu? Kdeže, pri Mne samotnom, všetko si Podmaňujúcom, Nedosiahnuteľnom, Najvyššom! Roztrhnite závoje mien a roztnite ich kráľovstvo. Pri Mojej kráse! Prišiel Ten, kto je Vladárom všetkých mien, na ktorého príkaz bolo od začiatku, ktorý nemá začiatok, stvorené každé jedno meno, ktorý ich i naďalej bude tvoriť tak, ako sa Mu zapáči. On je vskutku Všemohúci, nadovšetko Múdry.

Vyvarujte sa, aby ste si zobliekli plášť božského vedenia. Vypite svoj diel z pohára, ktorý vám Nebeskí mládenci pozdvihli nad hlavu. Tak vám prikazuje Ten, kto je k vám milosrdnejší než vy sami k sebe. On od vás nežiada odmenu ani vďaku. Jeho odmeňuje Ten, kto Ho silou pravdy zoslal k vám, kto si Ho vyvolil a vyhlásil Ho za Svoje svedectvo pre celé stvorenie. To on Ho obdaril silou prejavovať všetky Jeho znamenia. A znovu sa pozrite, aby ste mohli vnímať to, k čomu vás zvoláva Jazyk Pradávneho z dní, aby ste mohli byť medzi tými, ktorí pochopili pravdu. Azda ste niekedy od svojich otcov v minulosti či od predchádzajúcich pokolení siahajúcich až k prvému Adamovi slyšali správy, že by bol niekto nositeľom posolstva, ktoré nie je od Boha, i napriek tomu, že prichádza v oblakoch zjavenia, že je obdarený zjavnou a všetko prevyšujúcou zvrchovanosťou, že má po pravici kráľovstvo Božie a po ľavici všetku moc a slávu Jeho večnej vlády, že pred Ním kráčajú zástupy Boha, nadovšetko Mocného, všetko si Podmaňujúceho, Najsilnejšieho, a že neustále prevráva veršami, ktorých význam nie sú schopné obsiahnuť mysle tých najučenejších a najmúdrejších z ľudí? Buďte teda vnímaví a hovorte pravdu, túto pravdu, ak tvrdíte, že ste čestní a veľkomyseľní.

Vrav: Verše, ktoré sme zjavili, sú rovnako mnohopočetné ako verše, ktoré boli v predchádzajúcom zjavení zoslané Bábovi. Nech ten, kto pochybuje o slovách vyslovených Duchom Božím, vyhľadá dvor Našej prítomnosti, naslúcha Našim božsky zjaveným veršom a nech je očitým svedkom jasného dôkazu Nášho tvrdenia.

Vrav: Pri spravodlivosti nadovšetko Mocného! Naplnila sa miera priazne Boha, bolo dopovedané Jeho slovo, bolo zjavené svetlo Jeho obličaja, Jeho mocnárstvo obklopilo celé stvorenie, prejavila sa sláva Jeho zjavenia a Jeho štedrosť spŕchla na celé ľudstvo.

Človek je zvrchovaný talizman. Avšak nedostatok správnej výchovy a vzdelania ho ochudobnil o to, čo je jeho podstate vlastné. K bytiu ho povolalo slovo vychádzajúce z úst Božích. Ďalšie slovo ho viedlo, aby spoznal Zdroj svojej výchovy a vzdelania. A nasledujúce slovo mu zabezpečilo postavenie a osud. Výnimočná bytosť vraví: Človeka považujte za baňu oplývajúcu drahokamami nedoceniteľnej hodnoty. Jedine výchovou a vzdelaním možno docieliť, že sa jej poklady vyjavia, a umožniť tak ľudstvu, aby ich využilo. Keby hockto rozjímal o tom, čo zjavili Písma zoslané z nebies Božej svätej vôle, razom by uznal, že ich zámerom je, aby sa všetci ľudia považovali za jednu dušu. Tak bude môcť byť každé srdce označené pečaťou nesúcou slová: „Kráľovstvo bude prináležať Bohu.“ Tak bude môcť svetlo božskej štedrosti, milosti a milosrdenstva obklopiť celé ľudstvo. Jeden pravý Boh (Velebená buď Jeho sláva!) si pre Seba neželá nič. Vernosť ľudstva Mu ani neprospeje, ani Mu jeho zvrátenosť neuškodí. Vtáča ríše prehovoru neustále volá: „Všetko som chcel pre teba, dokonca i teba samotného!“ Ak by učení a svetaznalí ľudia tohto veku dovolili, aby ľudstvo vdýchlo vôňu družnosti a lásky, každé chápajúce srdce by pochopilo význam pravej slobody a odhalilo by tajomstvo nerušeného mieru a úplného pokoja. Keby zem k tomuto postaveniu dospela a rozjasnilo by ju jeho svetlo, potom by o nej bolo možné skutočne riecť: „Neuzrieš na nej údolí ani týčiacich sa vrchov.“

Pokolenia, ktoré žili pred vami – kamže sa pominuli? A tí, okolo ktorých v živote krúžilo to najlepšie a najčarokrásnejšie na zemi, kdeže sú teraz? Poučte sa z ich príkladu, ó ľudia, a nebuďte z tých, ktorí zblúdili.

Na to, čo vlastníte, onedlho položia ruky iní a vstúpia do vášho príbytku. Započúvajte sa do Mojich slov a nepočítajte sa medzi pomätených.

Každý z vás má prvoradú povinnosť zvoliť si pre seba to, do čoho mu nik nezasiahne a čo mu nik neodníme. Ide o – a to Mi nadovšetko Mocný dosvedčuje – lásku Božiu, kiež by ste to vnímali.

Také domy si budujte, ktoré nikdy nezničí ani dážď, ani povodne, ktoré vás ochránia od zmien a náhod tohto života. Toto je ponaučenie Toho, komu svet ukrivdil a koho opustil.

Aká úžasná je jedinosť Žijúceho, navždy Pretrvávajúceho Boha – jedinosť, ktorá je povznesená nad všetky obmedzenia, ktorá poníma všetko stvorené! On od večnosti prebýval v nedosiahnuteľnom príbytku svätosti a slávy a navždy bude mať trón vo výšinách nezávislého mocnárstva a veľkoleposti. Aká povznesená je Jeho nemenná podstata, aká úplne nezávislá od poznania všetkého stvoreného a aká nesmierne povznesená zostane nad chválu všetkých obyvateľov nebies i zeme!

Zo vznešeného zdroja a z podstaty Svojej priazne a požehnania zveril všetkému stvorenému znamenie Svojho poznania tak, aby žiadne z Jeho stvorení nebolo ochudobnené o podiel vyjadriť toto poznanie podľa svojich schopností a postavenia. Toto znamenie je vo svete stvorenia zrkadlom Jeho krásy. Čím väčšie úsilie sa vynakladá na zdokonalenie tohto výsostného a vznešeného zrkadla, tým vernejšie bude odrážať slávu mien a prídomkov Božích a zjavovať zázraky Jeho znamení a poznania. Všetkému stvorenému bude umožnené (taká nesmierna je táto schopnosť odrazu) prejaviť možnosti predurčeného postavenia, všetko spozná svoje schopnosti a obmedzenia a dosvedčí pravdu toho, že „On je vskutku Boh. Niet iného Boha okrem Neho.“ …

Nemôže byť žiadnych pochýb, že toto zrkadlo môže byť v dôsledku snáh, ktoré dokáže každý človek vedome vyvinúť, a ako výsledok svojich vlastných duchovných schopností, natoľko očistené od nánosu pozemských nečistôt a zbavené satanských výmyslov, že sa dokáže priblížiť lúčinám večnej svätosti a dospieť k dvorom večnej družnosti. Avšak vzhľadom na zásadu, že pre všetko bol vymeraný určený čas a že pre každý plod bolo stanovené určité obdobie, utajené sily takéhoto požehnania sa môžu najlepšie uvoľniť v dňoch Božích a jedine v týchto dňoch sa môže prejaviť svieža sláva takéhoto daru. I keď každý deň môže byť obdarený predurčeným dielom Božej úžasnej milosti, dni priamo spojené s Prejavom Božím majú jedinečnú výnimočnosť a zastávajú také postavenie, akému žiadna myseľ nikdy nedokáže porozumieť. Bola im daná taká osobitnosť, že keby sa v týchto dňoch večného potešenia srdce všetkých, ktorí prebývajú v nebesiach i na zemi, tvárou v tvár stretlo s Dennicou nepomíňajúcej slávy a zladilo sa s Jej vôľou, každé by zistilo, že je povznesené nad všetko pozemské, že žiari Jej svetlom a je posvätené vďaka Jej milosti. Všetka sláva tejto milosti, ktorú nepredstihne akékoľvek bezhraničné požehnanie, a všetka česť láskyplnosti, ktorej podobnú ešte zrak stvorenia neuzrel! Povznesený je nad to, čo Mu pripisujú, alebo čo o Ňom rozprávajú!

Práve preto v týchto dňoch nebude nik nikdy potrebovať blížneho. Už sme dostatočne preukázali, že v tento božsky stanovený deň väčšina tých, ktorí hľadali a dospeli k Jeho svätému dvoru, prejavila také poznanie a takú múdrosť, z ktorej ani kvapku nepochopí ani nikdy nepojme nik okrem týchto svätých a posvätených duší, nech by akokoľvek dlho vyučoval či študoval. Práve vďaka tejto moci sa v dňoch Prejavu Dennice pravdy Bohom milovaní povzniesli nad všetku ľudskú učenosť a stali sa od nej nezávislými. Veru, z týchto sŕdc a z prameňov vrodenej sily neustále tryská najvnútornejšia podstata ľudskej učenosti a múdrosti.

Ó brat Môj, keď sa pravý hľadajúci rozhodne vydať cestou skúmania, vedúcou k poznaniu Pradávneho z dní, musí predovšetkým zbaviť srdce, ktoré je sídlom zjavenia vnútorných záhad Božích, zatieňujúceho prachu všetkého nadobudnutého poznania a zmienok stelesnení satanských výmyslov. Z hrude, ktorá je svätostánkom trvalej lásky k Milovanému, musí zmyť všetku nečistotu a dušu musí očistiť od všetkého, čo prináleží vode a hline, od všetkých tienistých a prchavých pút. Srdce si musí očistiť tak, že v ňom nezostane ani zvyšok lásky či nenávisti, aby ho láska slepo nezviedla k mýlke či aby ho nenávisť neodohnala od pravdy. Tak v tento deň sám vidíš, ako je väčšina ľudí pre takúto lásku a nenávisť pozbavená Nesmrteľnej tváre, ako zablúdila ďaleko od Stelesnení božských záhad a ako sa bez pastiera túla divočinou zabudnutia a mýlky.

Onen hľadajúci musí svoju dôveru neustále vkladať v Boha, musí sa zriecť národov zeme, odpútať sa od sveta prachu a ľnúť k Tomu, kto je Pán pánov. Nikdy sa nesmie nad nikoho povyšovať, z tabuľky srdca musí zmyť každú stopu pýchy a márnivosti, musí ľnúť k trpezlivosti a odovzdanosti, musí zachovávať mlčanie a zdržiavať sa planých rečí. Jazyk je totiž tlejúcim ohňom a primnoho rečí smrteľným jedom. Skutočný oheň stravuje telo, kým oheň jazyka pohlcuje i srdce, i dušu. Účinky skutočného ohňa pretrvajú len načas, kým oheň jazyka dokáže pôsobiť storočie.

Tento hľadajúci by mal tiež považovať ohováranie za žalostnú mýlku a mal by byť povznesený nad jeho panstvo, pretože ohováranie zháša svetlo srdca a zadúša život duše. Mal by sa uspokojiť s málom a oslobodiť sa od všetkých nespútaných túžob. Mal by si vážiť spoločnosti tých, ktorí sa zriekli sveta, a vyhýbanie sa nadutým a svetským ľuďom by mal považovať za výnimočne prospešné. Každý deň na svitaní by sa mal zhovárať s Bohom a celou svojou dušou vytrvať v hľadaní svojho Milovaného. Každú poblúdenú myšlienku by mal stráviť plameňom láskyplnej zmienky o Ňom a rýchlosťou blesku prejsť popri všetkom okrem Neho. Mal by poskytnúť pomoc ožobráčeným a nikdy neodriecť službu núdznym. Mal by sa láskavo správať ku zvieratám, a o to viac ku svojim blížnym, ktorí boli obdarení mocou prehovoru. Nemal by váhať za svojho Milovaného obetovať život a ani by nemal dovoliť, aby ho odsúdenie ľudí odvrátilo od pravdy. Ostatným by nemal želať to, čo si neželá pre seba, a ani by nemal sľubovať to, čo nesplní. Hľadajúci by sa mal celým srdcom vyhýbať spoločnosti zločincov a modliť sa za odpustenie ich hriechov. Hriešnym by mal odpúšťať a nikdy by nemal opovrhovať ich nízkym postavením, pretože nik nevie, ako sám skončí. Ako často hriešnik v hodine smrti dospel k podstate viery a, vypijúc nesmrteľný dúšok, vzlietol ku Zhromaždeniu na výsostiach. A ako často sa oddaný veriaci v hodine nanebovstúpenia svojej duše zmenil natoľko, že upadol do ohňa pekelného.

Tieto nezvratné a závažné prehovory zjavujeme preto, aby sme hľadajúceho presvedčili, že všetko ostatné okrem Boha by mal považovať za pomíňajúce a všetko okrem Toho, kto je Predmet všetkého obdivu, za úplnú ničotu.

Toto patrí medzi prídomky vznešených a predstavuje známku ľudí duchovnej mysle. Už sme sa o nich zmienili v súvislosti s požiadavkami voči pútnikom, ktorí kráčajú po ceste dokonalého poznania. Odpútaný pútnik a úprimný hľadajúci sa môže nazývať pravým hľadajúcim jedine potom, keď splní tieto základné podmienky. Musí splniť podmienky vyplývajúce z verša: „Tí, ktorí sa kvôli Nám snažia.“ A hneď potom sa mu dostane požehnania udeľovaného týmito slovami: „Tých zaiste povedieme po Svojich cestách.“

Len keď sa v srdci hľadajúceho zapáli lampa hľadania, úprimného úsilia, pálčivej túžby, vášnivej oddanosti, vrúcnej lásky, vytrženia a nadšenia a keď na jeho dušu zavanie vánok Jeho láskyplnosti, len vtedy sa rozplynie temnota mýlky, rozptýlia sa hmly pochýb a obáv a jeho bytosť zaleje svetlo poznania a istoty. V tej hodine tak jasne ako svetlo rána zažiari z mesta Božieho Tajuplný zvestovateľ, prinášajúci šťastnú zvesť Ducha, a zvukom trúby poznania z driemot nedbalosti prebudí srdce, dušu i ducha. Potom rozmanité prejavy priazne a prúd milosti Svätého a Večného ducha obdaria hľadajúceho novým životom tak, že zistí, že dostal nový zrak, nový sluch, nové srdce a novú myseľ. Bude rozjímať o zjavných znameniach vesmíru a prenikne do skrytých tajomstiev duše. Hľadiac zrakom Božím v každom atóme uzrie dvercia vedúce k stavu úplnej istoty. Vo všetkom objaví záhady božského zjavenia a dôkazy večného prejavu.

Prisahám pri Bohu! Keby ten, kto kráča po ceste vedenia a túži prekonať výšiny spravodlivosti, dospel do tohto slávneho a najvyššieho stavu, na tisícku míľ by ucítil vôňu Božiu a uzrel by nad úsvitom všetkého vychádzať žiarivé ráno božského vedenia. I akákoľvek maličkosť by mu bola zjavením vedúcim k Milovanému, Predmetu jeho hľadania. Vnímavosť tohto hľadajúceho bude taká veľká, že pravdu rozlíši od falše tak, ako rozoznáva slnce od tône. A keby ľúbezné vône Božie zavanuli v úplnom kúte Východu, zaiste ich spozná a ich vôňu vdýchne, i keby prebýval na úplnom konci Západu. Podobne všetky znamenia Boha, Jeho úžasné prehovory, Jeho významné diela a mocné činy jasne odlíši od konania, slov a spôsobov ľudí tak, ako zlatník pozná drahokam od kameňa, či tak, ako človek rozoznáva vesnu od jesene a teplo od chladu. Keď sa riečisko ľudskej duše očistí od všetkých svetských a prekážajúcich pút, bude na nezmerné vzdialenosti neomylne vnímať dych Milovaného a vedený jeho vôňou dospeje k mestu istoty a vstúpi doň.

Tam uzrie zázraky Jeho pradávnej múdrosti a všetko skryté učenie bude vnímať zo šumiacich listov stromu, ktorý v tomto meste rastie. Z jeho prachu vnútorným i vonkajším sluchom uslyší vystupovať chválospevy slávy a chvály k Pánovi pánov a vnútorným zrakom odhalí tajomstvá „návratu“ a „oživenia“.

Aké nevysloviteľne slávne sú znamenia, známky, zjavenia a žiary, ktoré Kráľ mien a prídomkov pre toto mesto určil! Príchod do tohto mesta utíši smäd bez vody a bez ohňa zapáli lásku k Bohu. V každom steble trávy sa skrývajú záhady nepreniknuteľnej múdrosti a myriada slávikov v blaženom vytržení zaplavuje svojím nápevom každý ružový ker. Jeho úžasné tulipány odhaľujú záhadu neutíchajúceho ohňa v Horiacom kre a jeho ľúbezné vône svätosti dýchajú dychom Mesiášovho ducha. Bez zlata zahŕňa bohatstvom a bez úmrtia udeľuje nesmrteľnosť. V každom lístku sú ukryté poklady nevýslovného potešenia a v každej komnate sa skrývajú nespočetné tajomstvá.

Keď sa tí, ktorí sa chrabro snažia a hľadajú Božiu vôľu, zrieknu všetkého okrem Neho, budú k tomuto mestu takí pripútaní a primknutí, že i chvíľkové odlúčenie od neho by im bolo nemysliteľné. Budú načúvať neomylným dôkazom Hyacintu tohto zhromaždenia a z krásy jeho Ruže a nápevu jeho Slávika získajú najjasnejšie svedectvo. Približne raz za tisíc rokov bude toto mesto obnovené a znovu vyzdobené. ...

Týmto mestom nie je nič iné než slovo Božie zjavované v každej dobe a zriadení. Za Mojžišových dní ním bol Pentateuch, za Ježišových dní evanjelium, za dní Muḥammada, Posla Božieho, Korán, v tento deň Bayán a v dobe Toho, koho Boh prejaví, Jeho vlastná kniha – kniha, z ktorej sa musia odvodzovať všetky knihy predošlých zriadení, kniha, ktorá je spomedzi nich všetkých všetko prevyšujúca a najrozhodujúcejšia.

Nech Nás pošlú do vyhnanstva kamkoľvek, akémukoľvek nesmiernemu súženiu budeme vystavený, tí, ktorí sú Božím ľudom, musia mať s pevným odhodlaním a úplnou dôverou neustále nasmerovaný zrak k Úsvitu slávy a zaoberať sa všetkým, čo by mohlo viesť k zlepšeniu sveta a výchove jeho národov. Všetko, čo Nás v minulosti postihlo, napomohlo záujmom Nášho zjavenia a roznieslo jeho slávu. A všetko, čo Nás postihne v budúcnosti, bude mať podobný výsledok. Najvnútornejším srdcom ľnite k veci Božej, Veci, ktorú zoslal Ten, kto je Príkazca, nadovšetko Múdry. S najväčšou vľúdnosťou a milosrdenstvom sme zvolávali a smerovali všetkých ľudí a národy k tomu, čo im skutočne prospeje.

Dennica pravdy žiariaca v poludňajšej nádhere Nám je svedkom! Tí, ktorí sú ľuďmi Božími, netúžia po inom než po oživení sveta, zušľachtení života a znovuzrodení národov. Ich vzťah ku všetkým ľuďom sa vždy vyznačoval pravdovravnosťou a dobrou vôľou. To, ako sa navonok správajú, iba odráža ich vnútorný život a ich vnútorný život zrkadlí to, ako sa navonok správajú. Žiaden závoj neukrýva či nezahaľuje pravdy, na ktorých ich viera spočíva. Tieto pravdy boli nezahalené predložené zraku všetkých ľudí a dajú sa neklamne spoznať. Už ich samotné činy dosvedčujú pravdivosť týchto slov.

Každé vnímavé oko dokáže v tento deň vnímať brieždenie svetla Božieho zjavenia a každý pozorný sluch dokáže spoznať hlas, ktorý bolo počuť z Horiaceho kra. Vody božského milosrdenstva zurčia natoľko, že Ten, kto je Úsvitom znamení Božích a Zjaviteľom dôkazov Jeho slávy, sa bez závoja či zahalenia združuje a zhovára s národmi zeme a jej kmeňmi. Ako mnoho je tých, ktorí so zlovoľným srdcom vyhľadali Našu prítomnosť a opustili ju ako verní a milujúci priatelia! Portály milosti sú otvorené dokorán pred tvárou všetkých ľudí. Navonok sme so všetkými zaobchádzali rovnako, s počestnými i hriešnikmi, aby azda i strojcovia zla mohli dospieť k bezbrehému oceánu božského odpustenia. Naše meno „Utajiteľ“ vrhlo na ľudí toľko svetla, až si svojhlaví predstavovali, že sa počítajú medzi zbožných. Nikdy nesklameme nikoho, kto Nás hľadá, a ani tomu, kto k Nám obráti tvár, neodoprieme prístup k Nášmu dvoru. …

Ó priatelia! Pomáhajte jednému pravému Bohu (Velebená buď Jeho sláva!) dobrými skutkami, takým správaním a povahou, ktorá bude v Jeho očiach prijateľná. Nech ten, kto chce v tento deň pomáhať Bohu, privrie oči pred všetkým, čo vlastní, a nech ich otvorí voči tomu, čo je Božie. Nech sa prestane zaoberať tým, čo mu prospieva, a nech sa zaoberá tým, čo povznesie všetko si podmaňujúce meno nadovšetko Mocného. Mal by si očistiť srdce od všetkých zlovoľných vášní a zvrátených túžob, pretože práve bázeň pred Bohom je zbraňou, pomocou ktorej zvíťazí. Je to prvoradý nástroj, ktorým dosiahne svoj zámer. Bázeň pred Bohom je štítom, ktorý ochraňuje Jeho vec, záštitou, ktorá Jeho ľudu umožňuje dosiahnuť víťazstvo. Je to norma, ktorú žiaden človek nepokorí, sila, ktorú žiadna moc neporazí. S jej pomocou a so zvolením Toho, kto je Pán zástupov, si budú môcť tí, ktorí sa Bohu priblížili, podrobiť a podmaniť baštu ľudských sŕdc.

Ó ľudia, ak túžite po poznaní Boha a odhalení výnimočnosti Jeho moci, potom sa na Mňa podívajte Mojimi vlastnými očami, a nie očami niekoho iného. Inak Ma nikdy nebudete schopní spoznať, i keby ste o Mojej veci premýšľali tak dlho, ako potrvá Moje kráľovstvo, a rozjímali o všetkom stvorenom po večnosť Boha, Zvrchovaného Pána všetkého, Všemocného, vždy Pretrvávajúceho, nadovšetko Múdreho. Tak sme prejavili pravdu Nášho zjavenia. Azda sa ľudia preberú z nedbalosti a budú z tých, ktorí chápu.

Podívajte sa na nízke postavenie týchto ľudí, ktorí pridobre vedia, ako som na ceste Boha obetoval vlastné Ja i Moje príbuzenstvo. Obetoval som to za to, aby si v Neho zachovali vieru. Sú to ľudia, ktorí sú si plne vedomí toho, ako Ma nepriatelia obkľúčili v dňoch, keď sa ľudské srdcia strachovali a triasli, v dňoch, keď sa ukryli pred zrakom Bohom milovaných a Jeho nepriateľov, a zaoberali sa zaistením vlastného bezpečia a mieru.

Nakoniec sa Nám podarilo prejaviť vec Božiu a povzniesť ju do takého výnimočného postavenia, že s výnimkou tých, ktorí voči tomuto Mládencovi v srdci prechovávali zlovôľu, a tých, ktorí k nadovšetko Mocnému priraďujú spoločníkov, všetci ľudia uznali mocnárstvo Boha a Jeho mocnú vládu. A napriek tomuto zjaveniu, ktorého vplyv prenikol všetkým stvoreným, a napriek jasu tohto Svetla, ktorému podobné nik nikdy neuzrel, si povšimni, ako Ma ľud Bayánu odmietol a brojil proti Mne. Niektorí sa od Cesty Božej odvrátili, zavrhli právomoc Toho, v koho predtým verili, a povýšenecky sa správali voči Bohu, Najsilnejšiemu, Zvrchovanému ochrancovi, Najvznešenejšiemu, Najväčšiemu. Iní na Jeho ceste váhali a otáľali a Stvoriteľovu vec považovali za neplatnú v jej najvnútornejšej pravde, pokiaľ nebola doložená schválením toho, kto bol stvorený pôsobením Mojej vôle. Tak vyšli ich skutky navnivoč, a predsa si to nevšimli. Medzi nich patrí ten, ktorý sa snažil merať Boha podľa miery vlastnej, ktorého mená Božie natoľko zviedli, že proti Mne povstal, ktorý Ma odsúdil ako človeka, ktorý si zaslúži byť popravený, a ktorý Ma obvinil presne z tých prehreškov, ktorými sa previnil on sám.

Preto Svoj žiaľ a zármutok vyznávam Tomu, kto Ma stvoril a poveril Svojím posolstvom. Jemu vzdávam vďaku a chválu za to, čo prikázal, za Moju osamotenosť a trýzeň, ktorou trpím v rukách týchto ľudí, ktorí sa od Neho naďaleko vzdialili. Trpezlivo som znášal a i naďalej budem znášať súženie, ktoré sa Ma dotklo, a celú Svoju dôveru a presvedčenie budem vkladať v Boha. Boha budem prosiť vraviac: Veď Svojich služobníkov, ó Môj Pane, k dvoru Svojej priazne a štedrosti a nedopusť, aby boli ochudobnení o zázraky Tvojej milosti a Tvojho mnohorakého požehnania. Pretože oni nevedia, čo si pre nich prikázal vďaka Svojmu milosrdenstvu, ktoré obklopuje celé stvorenie. Navonok sú slabí a bezmocní, ó Pane, vo vnútri osirelí. Ty si nadovšetko Štedrý, Veľkodušný, Najvznešenejší, Najväčší. Ó Môj Bože, neobráť proti nim prudkosť Svojho hnevu a daj, aby otáľali až dovtedy, kým sa neprejavia zázraky Tvojho milosrdenstva. Azda sa k Tebe navrátia a budú Ťa prosiť o odpustenie toho, čo proti Tebe spáchali. Vskutku, Ty si Odpúšťajúci, nadovšetko Milosrdný.

Vrav: Či sa človeku patrí, aby v srdci konal rovnaké činy ako Podstata zla, hoci tvrdí, že je nasledovníkom svojho Pána, nadovšetko Milosrdného? Veru, vôbec mu to neprislúcha a toho Mi je svedkom Ten, kto je Krásou nadovšetko Slávneho. Kiež by ste to chápali!

Očistite si srdce od lásky k svetskému, jazyk od každej spomienky okrem spomienky na Neho, celú bytosť od všetkého, čo vám môže zabrániť pohliadnuť na Jeho tvár alebo čo vás môže zvádzať k tomu, aby ste nasledovali pohnútky zlovoľných a zvrátených sklonov. Majte bázeň pred Bohom, ó ľudia, a buďte z tých, ktorí kráčajú cestou spravodlivosti.

Vrav: Ak by vaše správanie, ó ľudia, bolo v rozpore s tým, čo hlásate, ako si potom predstavujete, že sa budete môcť odlíšiť od tých, ktorí síce vieru v Pána, svojho Boha, vyznávajú, ale keď k nim prišiel v oblaku svätosti, odmietli Ho uznať a zamietli Jeho pravdu? Vysloboďte sa zo všetkých pút k tomuto svetu a k jeho márnostiam. Vyvarujte sa, aby ste sa k nim priblížili, pretože vás lákajú kráčať podľa vlastnej žiadostivosti a chamtivých túžob a zabraňujú vám vstúpiť na cestu priamu a slávnu.

Vedzte, že pod „svetom“ sa myslí to, že si nie ste vedomí Toho, kto je vaším Tvorcom, a to, že ste zaujatí všetkým ostatným okrem Neho. „Ďalší život“ na druhej strane značí to, čo vám poskytuje bezpečný prístup k Bohu, nadovšetko Slávnemu, Neporovnateľnému. Svetom nie je nič iné než to, čo vám v tento deň zabraňuje milovať Boha. Vystríhajte sa ho, aby ste sa mohli započítať medzi požehnaných. Ak sa človek chce okrášliť pozemskými ozdobami, odieť sa do pozemského ošatenia či využívať výhody, ktoré mu zem môže poskytnúť, nemôže mu to uškodiť, ak ničomu z toho nedovolí, aby sa postavilo medzi neho a Boha. Pretože Boh určil všetko dobré stvorené v nebesiach či na zemi pre tých z Jeho služobníkov, ktorí v Neho skutočne veria. Ó ľudia, pojedajte z dobrých vecí, ktoré vám Boh dovolil, a neochudobňujte sa o Jeho úžasné prejavy štedrosti. Vzdávajte Mu vďaku a chválu a buďte medzi tými, ktorí sú skutočne vďační.

Ó ty, ktorý si utiekol z domova a vyhľadal si prítomnosť Božiu! Zvestuj ľuďom posolstvo svojho Pána, aby ich azda odradilo od nasledovania pohnútok svojich zlovoľných a zvrátených túžob a primälo ich k spomienke na Boha, Najvznešenejšieho, Najväčšieho. Vrav: Majte bázeň pred Bohom, ó ľudia, a zdržte sa toho, aby ste preliali niečiu krv. Nebrojte proti blížnym a buďte medzi tými, ktorí konajú dobro. Vyvarujte sa toho, aby ste na zemi spôsobili nejaké nepokoje po tom, keď na nej bude ustanovený poriadok, a nekráčajte v šľapajach tých, ktorí zblúdili.

Nech každý z vás, kto povstane, aby učil vec svojho Pána, predovšetkým učí sám seba. Tak jeho reč priláka srdce tých, ktorí ho slyšia. Pokiaľ sám seba nebude učiť, slová z jeho úst na srdce hľadajúceho nezapôsobia. Dávajte pozor, ó ľudia, aby ste neboli medzi tými, ktorí dávajú iným dobré rady, ale sami sa nimi neriadia. Takéto slová a okrem slov i podstata všetkého a okrem podstaty i anjeli, ktorí sú Bohu blízko, voči nim vznášajú obvinenie z falše.

Keby takýto človek vôbec niekedy na niekoho zapôsobil, tento úspech by sa nemal pripisovať jemu, ale skôr vplyvu slov Božích tak, ako to Ten, kto je nadovšetko Mocný, nadovšetko Múdry, nariadil. V očiach Božích sa považuje za lampu, ktorá vydáva svetlo, a predsa po celý čas stravuje sama seba.

Vrav: Nedopúšťajte sa, ó ľudia, toho, čo vám privodí hanbu či v očiach ľudí zneuctí vec Božiu, a nebuďte medzi strojcami rozbrojov. Nepribližujte sa tomu, čo vaša myseľ odsudzuje. Vystríhajte sa každej zlomyseľnosti, pretože takéto konanie vám je zakázané v Knihe, ktorej sa nemôže dotknúť nik okrem tých, ktorých Boh pozbavil všetkej poškvrny viny a ktorí boli započítaní k očisteným.

Buďte čestní voči sebe i voči iným, aby prostredníctvom vašich skutkov mohli byť medzi Našimi vernými služobníkmi zjavené dôkazy spravodlivosti. Vyvarujte sa, aby ste siahli na vlastníctvo svojich blížnych. Dokážte, že ste hodní ich dôvery a že dostojíte ich očakávaniam. A chudobným neupierajte dary, ktoré vám milosť Božia udelila. On vskutku odmení dobročinných a dvojnásobne im odplatí to, čo darovali. Niet Boha okrem Neho. Patrí Mu všetko stvorenie a jeho ríša. Svoje dary udeľuje komukoľvek si praje a upiera ich tomu, komu chce. On je Veľký darca, Najveľkorysejší, Dobrotivý.

Vrav: Ó Bahov ľud, uč vec Božiu! Veď Boh každému predpísal povinnosť zvestovať Jeho posolstvo a považuje to zo všetkých skutkov za najzáslužnejší. Takýto skutok je prijateľný len vtedy, keď ten, kto Vec učí, je sám už pevným veriacim v Boha, Zvrchovaného ochrancu, Milostivého, nadovšetko Mocného. Navyše prikázal, aby Jeho vec učil mocou ľudského prehovoru a neutiekal sa k násiliu. Tak bolo Jeho nariadenie zoslané z kráľovstva Toho, kto je Najvznešenejší, nadovšetko Múdry. Vyvarujte sa toho, aby ste proti niekomu brojili. Pousilujte sa, aby ste ho oboznámili o pravde milujúcim spôsobom a s čo najpresvedčivejším napomínaním. Ak v poslucháčovi nájde odozvu, bude to na jeho vlastný úžitok, a ak nie, odvráťte sa od neho a nasmerujte tvár k Božiemu posvätnému dvoru, stolcu žiarivej svätosti.

S nikým sa neškriepte o otázkach tohto sveta a jeho záležitostiach, pretože Boh ich prenechal tým, ktorí v nich nachádzajú zaľúbenie. Z celého sveta si pre Seba vyvolil ľudské srdcia – srdcia, ktoré si môžu zástupy zjavenia a prehovoru podmaniť. Tak to bolo prikázané Bahovými prstami v tabuľke božského neodvolateľného rozhodnutia na príkaz Toho, kto je Zvrchovaným príkazcom, Vševediacim.

Ó putujúci na ceste Božej! Vezmi si z oceánu Jeho milosti svoj diel a neochudobňuj sa o to, čo leží ukryté v jeho hlbinách. Buď z tých, ktorí získali jeho poklady. Kvapôčka z tohto oceánu, ktorá sa znesie na všetkých, ktorí sú v nebesiach i na zemi, postačí, aby ich obohatila o štedrosť Boha, nadovšetko Mocného, Vševediaceho, nadovšetko Múdreho. Rukami odriekania načieraj z jeho životodarných vôd a krop nimi všetko stvorené, aby mohlo byť očistené od všetkých ľudských obmedzení a mohlo pristúpiť k mocnému stolcu Božiemu, tomuto uctievanému a žiarivému miestu.

Nermúť sa, ak takto konáš len sám. Nech ti Boh postačuje nadovšetko. Dôverne sa zhováraj s Jeho Duchom a buď z tých, ktorí sú vďační. Zvestuj vec svojho Pána všetkým, ktorí sú v nebesiach i na zemi. Keby niekto na tvoje volanie odpovedal, odhaľ mu perly múdrosti Pána, svojho Boha, ktoré ti zoslal Jeho Duch, a buď z tých, ktorí skutočne veria. A keby niekto tvoju ponuku odmietol, odvráť sa od neho a vlož svoju dôveru a presvedčenie v Pána, svojho Boha, Pána všetkých svetov.

Pri spravodlivosti Božej! Na každého, kto v tento deň pohne perami a spomenie meno svojho Pána, zostúpia z nebies Môjho mena, Vševediaci, nadovšetko Múdry, zástupy božského vnuknutia. Rovnako naňho zostúpi i Zhromaždenie na výšinách, z ktorého každý vysoko ponesie kalich číreho svetla. Tak to bolo predurčené v ríši Božieho zjavenia na príkaz Toho, kto je nadovšetko Slávny, Najsilnejší.

Vo svätom závoji sa ukrýva a slúžiť Bohu je pripravená spoločnosť Jeho vyvolených, ktorí sa ľuďom prejavia, ktorí Jeho veci pomôžu, ktorí sa nikoho nebudú obávať, i keby celý ľudský rod povstal a bojoval proti nim. Práve oni povstanú pred zrakom obývajúcich zem a prebývajúcich v nebesiach a hlasno volajúc budú vychvaľovať meno nadovšetko Mocného a budú zvolávať deti ľudí na cestu Boha, nadovšetko Slávneho, nadovšetko Chváleného. Kráčaj ich cestou a nech ťa nik nevystraší. Buď medzi tými, ktorých nikdy nezarmúti vzbúrenosť sveta, nech ich to akokoľvek na ceste Stvoriteľa rozruší, ktorých zámer nikdy nezhatí obviňovanie haniteľov.

Vykroč s tabuľkou Boha a Jeho znameniami a navráť sa k tým, ktorí vo Mňa uverili, a oznám im zvesť o Našom najsvätejšom raji. Potom varuj tých, ktorí k Bohu priraďujú spoločníkov. Vrav: Prišiel som k vám, ó ľudia, z trónu slávy, a prinášam vám oznámenie od Boha, Najsilnejšieho, Najvznešenejšieho, Najväčšieho. V rukách nesiem svedectvo o Bohu, vašom Pánovi a Pánovi vašich dedov v minulosti. Vážte ho na spravodlivých váhach, ktoré vlastníte, váhach svedectva Prorokov a Poslov Božích. Ak vybadáte, že sa zakladá na pravde, ak sa domnievate, že je od Boha, vyvarujte sa toho, aby ste mu oponovali, aby vaše dielo nevyšlo navnivoč a neboli ste započítaní medzi bezvercov. Vskutku ide o znamenie Božie, ktoré bolo zoslané silou pravdy, prostredníctvom ktorej bola všetkým tvorom preukázaná platnosť Jeho veci a vlajky čistoty boli vztýčené medzi zemou a nebesami.

Vrav: Toto je ten zapečatený a tajuplný zvitok, pokladnica Božieho neodvolateľného rozhodnutia, nesúci slová, ktoré zapísal Prst svätosti, ktorý bol zahalený v závoji nepreniknuteľnej záhady a teraz bol zoslaný na znamenie milosti Toho, kto je nadovšetko Mocný, Pradávny z dní. V ňom sme rozhodli o osude všetkých obyvateľov zeme a bytostí nebies a od prvej až po poslednú sme napísali poznanie o všetkom. Vôbec nič, či už stvorené v minulosti, alebo v budúcnosti, Mu neunikne ani Mu v ničom nezabráni.

Vrav: Je isté, že zjavenie zoslané Bohom nastalo znovu a že vystretá ruka Našej moci zatienila všetkých v nebesiach i všetkých na zemi. Mocou pravdy, čírej pravdy, sme zjavili neuveriteľne nepatrnú iskričku Našej nepreniknuteľnej záhady a hľa, ako sa pominuli tí, ktorí spoznali žiarivosť sinajskej nádhery, akonáhle zachytili záblesk tohto karmínového svetla obklopujúceho Sinaj Nášho zjavenia. Tak sa v oblakoch svedectva a rozhodnutia dokonaného z vôle Boha, nadovšetko Slávneho, nadovšetko Múdreho, zniesla Krása nadovšetko Milosrdného.

Vrav: Vyjdi zo svätej komnaty, ó panna nebeská, prebývajúca vo vznešenom raji! Priodej sa tak, ako sa ti páči, do hodvábneho šatu nesmrteľnosti a v mene nadovšetko Slávneho sa zaodej do rúcha svetla. Naslúchaj teda ľúbeznému, úžasnému zvuku hlasu, ktorý vychádza z trónu tvojho Pána, Nedosiahnuteľného, Najvyššieho. Odhrň si závoj z tváre, odhaľ krásu čiernookej devy a nedovoľ, aby boli služobníci Boží ochudobnení o svetlo tvojho žiariaceho obličaja. Nermúť sa, ak uslyšíš žiaľ obyvateľov zeme či nárek osadníkov nebies. Nechaj ich, nech sa pominú v prachu zániku. Nech sa premenia na ničotu, pretože im v hrudiach vzplanul plameň nenávisti. Nôť preto najľubozvučnejším hlasom pred tvárou národov zeme a nebies hymnu chvály ako spomienku na Toho, kto je Kráľom mien a prídomkov Božích. Tak sme rozhodli o tvojom osude. Svoj zámer dokážeme ľahko dosiahnuť.

Vyvaruj sa, aby si si ty, ktorá si podstatou čistoty, zobliekla rúcho skvostnej slávy. Veru, neustále sa v kráľovstve stvorenia obohacuj nezničiteľnými plášťami svojho Boha, aby sa vďaka tebe mohol prekrásny obraz nadovšetko Mocného odrážať vo všetkom stvorenom a aby bola milosť tvojho Pána celou silou vdýchnutá do celého stvorenia.

Ak z niekoho ucítiš vôňu lásky svojho Pána, obetuj sa zaňho. Veď s týmto zámerom sme ťa stvorili a od nepamäti sme s tebou za prítomnosti zhromaždenia Našich spriaznených uzatvárali zmluvu presne s týmto cieľom. Nebuď netrpezlivá, ak ťa slepí srdcom zasypú šípmi márnivých predstáv. Ponechaj ich samých na seba, pretože sledujú pohnútky zlovoľných.

Hlasno zvolaj pred zrakom obyvateľov nebies i zeme: Som panna nebeská zrodená z Bahovho ducha. Mojím obydlím je kaštieľ Jeho mena, nadovšetko Slávny. Pred Zhromaždením na výsostiach ma prikrášlili ozdobou Jeho mien. Bola som obklopená závojom neporušiteľného bezpečia a ukrývala som sa pred zrakom ľudí. Nazdávala som sa, že slyším Hlas božskej a neporovnateľnej ľúbeznosti vychádzajúci od pravice Boha milosrdenstva. A hľa, celý raj bol rozrušený a chvel sa predo Mnou, pretože túžil uslyšať, ako znie, a pohliadnuť na krásu Toho, komu patrí. Tak sme v tejto žiarivej tabuľke v najľúbeznejšom z jazykov zjavili verše, ktoré bol Jazyk večnosti pohnutý vysloviť v Qayyámu’l-Asmá’.

Vrav: On vďaka Svojej zvrchovanosti prikazuje, čo sa Mu zapáči, a na vlastný príkaz činí čokoľvek, čo si praje. On sa nebude zodpovedať za to, čo sa Mu zapáčilo nariadiť. On je vpravde Nespútaný, Všemohúci, nadovšetko Múdry.

Tí, ktorí prestali veriť v Boha a vzbúrili sa voči Jeho zvrchovanosti, sú bezmocnou obeťou vlastných zvrátených sklonov a túžob. Takí sa navrátia do príbytku v pekelnom ohni. Úbohé je obydlie popierajúcich!

Buď veľkorysý v blahobyte a vďačný v nešťastí. Buď hoden dôvery svojho blížneho a hľaď naňho s jasnou a priateľskou tvárou. Buď pokladom chudobnému, nabádaním pre bohatého, odpoveďou na plač núdzneho, dodržovateľom posvätnosti svojho sľubu. V úsudku buď nestranný a v reči opatrný. K nikomu nebuď nespravodlivý a všetkým ľuďom preukazuj miernosť. Buď lampou pre tých, ktorí kráčajú v temnotách, buď radosťou zarmútenému, morom smädnému, prístavom nešťastnému, pomocníkom a ochrancom obeti útlaku. Nech sa všetky tvoje skutky vyznačujú čestnosťou a bezúhonnosťou. Buď domovom pre cudzinca, balzamom pre trpiaceho, pevnou vežou pre utečenca. Buď očami pre nevidiaceho a svetlom vedenia pre nohy chybujúceho. Buď ozdobou na tvári pravdy, korunou na čele vernosti, pilierom chrámu spravodlivosti, dychom života telu ľudstva, vlajkou zástupu spravodlivosti, žiarou nad obzorom cnosti, kvapkou rosy pre prsť ľudského srdca, archou na oceáne poznania, slnkom na nebi štedrosti, drahokamom na diadéme múdrosti, žiariacim svetlom na nebeskej klenbe svojho pokolenia, ovocím na strome pokory.

Pero Pradávneho kráľa nikdy neprestalo spomínať milovaných Bohom. Niekedy z Jeho pera plynuli rieky milosrdenstva, inokedy bola vďaka ťahom pera zjavená jasná kniha Božia. On je Ten, komu sa nik nevyrovná, ktorého prehovor smrteľníci nikdy neprekonajú. To On od večnosti sedí na stolci prevahy a moci, to z Jeho pier vychádzajú rady, ktoré dokážu uspokojiť potreby celého ľudstva, a nabádania, ktoré mu môžu prospieť.

Jeden pravý Boh Mi je svedkom a i Jeho stvorenia potvrdia, že ani na okamih som nedovolil, aby som bol zraku ľudí skrytý, a ani som nezvolil, aby Moju osobu štítili pred zraňovaním. Povstal som pred tvárou všetkých ľudí a prikázal som im, aby napĺňali Moju vôľu. Mojím cieľom nie je nič iné než zlepšenie sveta a pokoj národov. Blahobyt ľudstva, jeho mier a bezpečie nemožno dosiahnuť, pokiaľ nebude pevne ustanovená jeho jednota. A jednotu nemožno dosiahnuť, pokým strpíte, aby rady zjavené Perom Najvyššieho zostávali bez povšimnutia.

Vďaka moci slov, ktoré vyriekol, možno celý ľudský rod rozjasniť svetlom jednoty a spomienka na Jeho meno dokáže rozohniť srdce všetkých ľudí a spáliť závoje, ktoré stoja medzi nimi a Jeho slávou. Jeden poctivý skutok je obdarený mocou, ktorá dokáže povzniesť prach natoľko, že sa dostane až za nebesia nebies. Dokáže pretrhnúť každé puto a má silu navrátiť energiu, ktorá sa spotrebovala alebo vytratila. …

Buď nepoškvrnený, ó ľud Boží, buď nepoškvrnený! Buď spravodlivý, buď spravodlivý! … Vrav: Ó ľud Boží! To, čo dokáže zaistiť víťazstvo Toho, kto je Večná pravda, Jeho zástupov a pomocníkov na zemi, bolo zoslané v posvätných knihách a Písmach a je také jasné a zrejmé ako slnce. Tieto zástupy predstavujú také poctivé skutky, také správanie a povaha, ktoré sú v Jeho očiach prijateľné. Keď niekto v tento deň povstane, aby Našej veci pomohol, a povolá si na pomoc zástupy chvályhodnej povahy a čestného správania, vplyv pochádzajúci z takého konania sa celkom istotne rozšíri do celého sveta.

Jeden pravý Boh (Velebená buď Jeho sláva!) sa ľuďom zjavuje so zámerom vyniesť na svetlo tie drahokamy, ktoré sa ukrývajú v bani ich pravého a najvnútornejšieho ja. To, že by rozličným obciam zeme a rozmanitým sústavám náboženského vyznania nemalo byť nikdy dovolené posilňovať medzi ľuďmi pocity nepriateľstva, predstavuje v tento deň podstatu viery v Boha a v Jeho náboženstvo. Tieto zásady a zákony, tieto pevne ustanovené a mocné sústavy vyšli z jedného Zdroja a predstavujú lúče jedného Svetla. To, že sa od seba odlišujú, treba pripisovať rôzniacim sa požiadavkám vekov, v ktorých boli hlásané.

Ó Bahov ľud, opáš si bedrá úsilím, aby mohla utíchnuť vrava náboženských rozkolov a sporov, ktorá zmieta národy zeme, a aby všetky jej stopy mohli vymiznúť. Z lásky k Bohu a k tým, ktorí Mu slúžia, povstaň a pomôž tomuto výsostnému a závažnému zjaveniu. Náboženský fanatizmus a nenávisť predstavujú oheň zožierajúci svet, ktorého násilnosti nik nedokáže uhasiť. Z tejto bezútešnej sužoby môže ľudstvo vyslobodiť jedine Ruka božskej moci. ...

Prehovor Boží je lampou, ktorej svetlo predstavujú tieto slová: Ste plody jedného stromu a listy jednej vetvy. So všetkými zaobchádzajte s najväčšou láskou a súladom, priateľstvom a družnosťou. Ten, kto je Dennica pravdy, Mi je svedkom! Svetlo jednoty je natoľko mocné, že dokáže osvetliť celú zem. Sám jeden pravý Boh, Ten, kto všetko pozná, dosvedčuje pravdivosť týchto slov.

Pousilujte sa, aby ste mohli dospieť k tomuto všetko prevyšujúcemu a najvýsostnejšiemu postaveniu, postaveniu, ktoré dokáže zaistiť ochranu a bezpečie celého ľudstva. Tento cieľ prevyšuje každý ďalší cieľ a táto túha vládne všetkým túham. Pokým však zostanú ťažké mraky útlaku zahaľujúce dennicu spravodlivosti i naďalej nerozptýlené, sláva tohto postavenia bude ľudským očiam odhalená len ťažko. ...

So všetkými ľuďmi sa stretávaj v duchu priateľstva a družnosti, ó Bahov ľud! Ak ste si vedomí určitej pravdy, ak vlastníte klenot, o ktorý sú druhí ochudobnení, podeľte sa oň v jazyku najväčšej vľúdnosti a dobrej vôle. Ak to bude prijaté, ak to splní svoj zámer, potom ste svoj cieľ dosiahli. Ak by to niekto odmietol, ponechajte ho na seba a úpenlivo proste Boha, aby ho viedol. Vyvarujte sa, aby ste s ním zaobchádzali nevľúdne. Láskavý jazyk predstavuje magnet, ktorý priťahuje ľudské srdcia. Predstavuje chlieb ducha, slová odieva do významu, je žriedlom svetla múdrosti a porozumenia. ...

Nariadenia Božie boli zoslané z nebies Jeho najvelebnejšieho zjavenia. Všetci ich musia bedlivo dodržiavať. Od nich vždy závisela a i naďalej bude závisieť zvrchovaná výnimočnosť človeka, jeho skutočný pokrok a jeho konečné víťazstvo. Každý, kto prikázania Božie zachováva, dospeje k večnej blaženosti.

Na tom, kto Úsvit jedinosti Božej uznal a potvrdil pravdivosť Toho, kto je Prejavom Jeho jednoty, spočíva dvojaká povinnosť. Prvou je neochvejnosť v láske k Nemu, taká neochvejnosť, že mu ani vrava nepriateľov, ani tvrdenia planých podvodníkov nezabránia ľnúť k Tomu, kto je Večná pravda – neochvejnosť, ktorá si ich vôbec nevšíma. Druhou je prísne dodržiavanie zákonov, ktoré predpísal – zákonov, ktoré ľuďom vždy stanovoval a i naďalej bude stanovovať a vďaka ktorým sa dá pravda odlíšiť a oddeliť od falše.

Popri uznaní Toho, kto je Večná pravda, je prvou a najprvoradejšou povinnosťou, ktorú ľuďom predpísal, povinnosť byť neochvejným v Jeho veci. Ľnite k nej a buďte medzi tými, ktorých mysle sa pevne upriamili na Boha a sú na Ňom založené. Nikdy s ňou nemožno porovnávať žiaden čin, i keby bol akýkoľvek záslužný. Predstavuje kráľa všetkých činov a dosvedčí to i tvoj Pán, zo všetkých Najvyšší, Najsilnejší. …

Všetky cnosti a prídomky, ktoré prináležia Bohu, sú zrejmé a zjavené a boli spomenuté a opísané vo všetkých nebeských knihách. Patrí medzi ne dôveryhodnosť, pravdovravnosť, čistota srdca pri rozhovore s Bohom, zhovievavosť, odovzdanosť všetkému, čo nadovšetko Mocný prikáže, spokojnosť s tým, čo poskytne Jeho vôľa, trpezlivosť, ba až veru vďačnosť uprostred súženia a úplné spoľahnutie sa na Boha za všetkých okolností. Toto sa na základe Božej mienky radí medzi najvyššie a najvelebnejšie zo všetkých činov. Všetky ostatné činy sú a navždy zostanú druhoradé a podriadené. …

Ľudské srdce podnecuje duch, ktorým je poznanie Boha, a najpravejšia ozdoba ľudského srdca je uznanie pravdy, že „On činí čokoľvek, čo si zaželá, a prikazuje čokoľvek, čo sa Mu zapáči“. Plášť predstavuje bázeň pred Bohom a dokonalosťou je neochvejnosť v Jeho viere. Tak Boh poúča každého, kto Ho vyhľadá. On vskutku obľubuje toho, kto sa k Nemu obracia. Niet iného Boha okrem Neho, Odpúšťajúceho, Najštedrejšieho. Všetka chvála buď Bohu, Pánovi všetkých svetov!

Ó Písmeno Žijúceho! Sluch Boha uslyšal tvoj plač a Jeho zrak uzrel tvoju úpenlivú prosbu. Boh ťa volá zo stolca slávy a zjavuje ti verše, ktoré zoslal Ten, kto je Pomocníkom v nebezpečí, Sebedostačujúcim.

Si blahoslavený za to, že si úplne zničil modlu sebectva a márnivých predstáv a že si vďaka moci svojho Pána, Zvrchovaného ochrancu, nadovšetko Mocného, jediného Milovaného, pretrhol závoj planých výmyslov. Teba treba vskutku počítať medzi tie písmená, ktoré predstihli všetky ostatné písmená. Preto si ťa Boh vyvolil skrze jazyk tvojho Pána, Bába. Jas Jeho obličaja obklopil a i naďalej bude obklopovať celé stvorenie. Vzdávaj vďaku Všemocnému a vychvaľuj Jeho meno! Veď On ti pomohol uznať Vec, ktorá otriasla srdcom osadníkov nebies i zeme, ktorá spôsobila, že obyvatelia kráľovstiev stvorenia a zjavenia vykríkli, a skrze ktorú boli preskúmané a preskúšané skryté tajomstvá ľudskej hrude.

Tvoj Pán, Najvyšší (Báb), ťa z ríše slávy oslovuje týmito slovami: Očakáva ťa preveliká blaženosť, ó Písmeno Žijúceho! Veď si vo Mňa skutočne uveril, odmietol si zahanbiť Ma pred Zhromaždením na výsostiach, dostál si svojmu sľubu, odvrhol si závoj márnych predstáv a upriamil si zrak na Pána, svojho Boha, Pána nevideného i videného, Pána navštevovaného chrámu. Som s tebou veľmi spokojný, pretože som tvoju tvár uzrel, ako žiari svetlom v deň, keď tváre posmutneli a očerneli.

Vrav: Ó ľud Bayánu! Či sme ťa v tabuľkách a všetkých Našich skrytých Písmach nenabádali, aby si nesledoval vlastné zlovoľné vášne a zvrátené sklony? Naopak, v deň, keď bude nastavená najpevnejšia váha, deň, keď sa z pravice trónu Pána, Všemocného ochrancu, Všemohúceho, Svätého spomedzi svätých, budú rinúť ľúbezné nápevy Ducha Božieho, sa ti treba dívať smerom k dejisku všetko prevyšujúcej slávy. Azda sme ti nezakázali ľnúť k tomu, čo by ťa uzavrelo pred Prejavom Našej krásy v nasledujúcom zjavení, či už pôjde o stelesnenia mien Božích a všetkej ich slávy, alebo zjaviteľov Jeho prídomkov a ich vlády? Hľa, hneď ako som sa zjavil, ste Moju pravdu odmietli, odvrátili ste sa odo Mňa a zaradili ste sa medzi tých, ktorí znamenia Božie považovali za hru a zábavku!

Pri Mojej kráse! V tento deň od vás neprijmeme nič, i keby ste po celú večnosť panstva Božieho neustále Boha uctievali a klaňali sa pred Ním hlavou k zemi. Pretože všetko závisí od Jeho vôle a hodnotu všetkých skutkov podmieňuje Jeho prijatie a rozhodnutie. Celý svet je v Jeho zovretí len hrsťou prachu. Pokiaľ Boha nespoznáte a nebudete Ho milovať, Boh váš plač v tento deň nevyslyší. Toto je podstata Jeho viery. Kiež by ste to vedeli!

Azda sa uspokojíte s tým, čo sa javí ako para nad planinou, a budete ochotní zriecť sa Oceánu, ktorého vody z vôle Božej občerstvujú ľudské duše? Beda vám za to, že ste štedrosť Božiu oplatili niečím takým márnivým a ničotným! Vy ste skutočne medzi tými, ktorí Ma v Mojom predošlom zjavení odmietli. Kiež by ste to srdcom pochopili!

Povstaňte a pod dohľadom Boha odčiňte to, že ste si voči Nemu nedostáli svojej povinnosti. Tak vám to prikazujem. Kiež by ste Môjmu prikázaniu naslúchali! Pri Mne samotnom! Ani ľud koránsky, ani nasledovníci Tóry či evanjelia, ani žiadnej inej knihy nespáchali to, čo vykonali vaše ruky. Ja sám som celý život zasvätil dokázaniu pravdivosti tejto viery. Ja sám som vo všetkých Svojich tabuľkách oznamoval príchod Jeho zjavenia. A predsa ste sa vzbúrili proti Tomu, kto je Najvyšší ochranca, Sebedostačujúci, hneď ako sa v nasledujúcom zjavení prejavil odetý v sláve Bahu a pristrojený rúchom Svojej veľkoleposti. Varujte sa, ó ľudia! Hanbite sa za to, čo Ma vo vašich rukách postretlo na ceste Božej. Dbajte na to, aby ste neboli medzi tými, ktorí odmietli to, čo im bolo zoslané z nebies všetko presahujúcej slávy Božej.

Týmito slovami prehovoril tvoj Pán, ó Písmeno Žijúceho, a oslovil ťa tak z ríš na výsostiach. Zvestuj Jeho služobníkom slová svojho Pána! Azda sa preberú z driemot a budú o odpustenie prosiť Boha, ktorý ich vytvoril a stvoril a zoslal im toto najžiarivejšie, toto najsvätejšie a najjasnejšie zjavenie Svojej Krásy.

Vrav: Vysloboďte si duše, ó ľudia, zo zajatia vlastného ja a očistite ich od všetkých pút ku všetkému ostatnému okrem Mňa. Spomienka na Mňa všetko zbaví poškvrny, kiež by ste to len vnímali! Vrav: Keby sa všetko stvorené úplne zbavilo závoja svetskej márnosti a túžby, Ruka Božia by všetko v tento deň odela týmto rúchom: „On v kráľovstve stvorenia činí čokoľvek, čo si zaželá.“ Tak sa bude môcť vo všetkom prejaviť znamenie Jeho zvrchovanosti. Povznesený nech je teda Zvrchovaný Pán všetkého, nadovšetko Mocný, Najvyšší ochranca, nadovšetko Slávny, Najsilnejší.

Ó služobník Môj, nôť verše Božie, ktoré si dostal, tak, ako ich nôtili tí, ktorí sa k Nemu priblížili. Tak bude môcť ľúbeznosť tvojho nápevu roznietiť tvoju vlastnú dušu a prilákať srdcia všetkých ľudí. Keď niekto bude v súkromí svojej komnaty odriekať verše Bohom zjavené, rozptýlení anjeli nadovšetko Mocného do diaľav roznesú vôňu slov, ktoré jeho ústa vyrieknu, a spôsobia, že sa srdce každého spravodlivého človeka rozbúši. I keď si sprvu možno nebude vedomý ich účinku, skrze milosť, ktorá mu je udeľovaná, predsa skôr či neskôr musia mať na jeho dušu vplyv. Tak boli ustanovené záhady zjavenia Božieho z vôle Toho, kto je Zdroj moci a múdrosti.

Ó Khalíl! Boh Mi je svedkom! I keď sa Mi pero i naďalej pohybuje po Mojej tabuľke, priamo v srdci narieka a je hlboko rozrušené. I lampa horiaca pred trónom plače a vzdychá pre to, čo si Pradávna krása vytrpela v rukách tých, ktorí sú len stvorením Jeho vôle. Samotný Boh vie o pravdivosti Mojich slov a dosvedčuje ju. Nik, kto si sluch očistil od hlasnej vravy bezvercov a nasmeroval ho ku všetkému stvorenému, nemôže neuslyšať hlas ich žiaľu a náreku nad útrapami, ktoré Nás postretli v rukách tých Našich služobníkov, ktorí v Nás neuverili a vzbúrili sa proti Nám. Tak sme ti odhalili záblesk strastí, ktoré sa na Nás zniesli, aby si si dokázal uvedomiť Naše utrpenie a aby si trpezlivo znášal svoj zármutok.

Povstaň a vždy a za každých okolností podporuj svojho Pána a buď Mu jedným z pomocníkov. Nabádaj teda ľudí, aby načúvali slovám, ktoré v tejto vyžarujúcej a oslnivej tabuľke vyslovil Duch Boží. Vrav: Ó ľud, nezasievaj medzi ľudí semä rozkolu a nepri sa s blížnym. Za všetkých okolností buď trpezlivý a celú svoju dôveru a presvedčenie vkladaj v Boha. Pomôžte Pánovi mečom múdrosti a prehovoru. Vskutku, takéto postavenie človeku prináleží. Odkloniť sa od neho by bolo nehodné Boha, Zvrchovaného Pána všetkých, Oslavovaného. Avšak ľudia boli zvedení z cesty a sú skutočne medzi nedbalými.

Ó ľudia, brány ľudských sŕdc odomykajte kľúčmi spomienky na Toho, kto je Spomienkou na Boha a kto je medzi vami Zdrojom múdrosti. On si z celého sveta vyvolil srdcia Svojich služobníkov a každé jedno učinil sídlom zjavenia Svojej slávy. Preto ich očistite od všetkej poškvrny tak, aby na ne mohlo byť vyryté to, pre čo boli stvorené. Toto je vskutku známkou Božej štedrej priazne.

Svoj jazyk si skrášlite pravdovravnosťou, ó ľudia, a duše si ozdobte príkrasou čestnosti. Vyvarujte sa, ó ľudia, aby ste s druhými zaobchádzali zradne. Buďte medzi stvoreniami dôverníkmi Boha a medzi ľuďmi znameniami Jeho štedrosti. Tí, ktorí sledujú vlastnú žiadosť a zvrátené sklony, sa zmýlili a premrhali svoje úsilie. Tí vskutku patria medzi stratených. Ó ľudia, usilujte sa, aby ste zrakom smerovali k milosrdenstvu Boha, aby ste si srdce zladili s Jeho úžasnou spomienkou, aby vaša duša mohla s dôverou spočívať na Jeho milosti a štedrosti, aby ste nohami mohli kráčať cestou Jeho spokojnosti. Takéto rady vám zanechávam. Kiež by ste Moje rady nasledovali!

Niektorí považovali porušovanie nedotknuteľnosti majetku blížneho za zákonné a zľahčovali si nariadenie Boha predpísané v Jeho knihe. Nech na nich spočinie nešťastie a nech ich postihne trest Boha, Všemohúceho, nadovšetko Mocného! Pri tom, kto žiari nad Úsvitom posvätnosti! Ak by sa mala celá zem premeniť na striebro a zlato, nik, o kom skutočne možno povedať, že vystúpil na nebesia viery a istoty, by ho neuznal hodným pohľadu, a už vôbec by sa ho nezmocnil a neponechal si ho. O tejto otázke sme sa už prv zmienili v úryvkoch zjavených v reči arabskej, jazyku znamenitej krásy. Boh Nám je svedkom! Každý, kto zakúsil ľúbeznosť týchto slov, nikdy nezvolí k tomu, aby prekročil Bohom určené hranice, a ani k nikomu inému okrem svojho Všemilovaného neobráti zrak. Takýto človek vnútorným zrakom razom uzrie, aké celkom márne a prchavé sú veci tohto sveta, a preto svoju náklonnosť nasmeruje na vyššie záležitosti.

Vrav: Hanbite sa, ó vy, ktorí sa nazývate milujúcimi Pradávnej krásy! Nech vám je nabádaním súženie, ktorým trpí, a bremä trýzne, ktoré kvôli Bohu nesie. Otvorte oči! Kvôli čomu sa tak usilovala, ak by rozmanité trápenie, ktoré prestála, v konečnom dôsledku malo viesť k takým opovrhnutiahodným tvrdeniam a podlému správaniu? Každý lupič, každý strojca bezprávia v dňoch predchádzajúcich Môjmu zjaveniu vyslovoval tie isté slová a konal tie isté skutky.

Vskutku vravím: Započúvajte sa do Môjho ľúbezného hlasu a očistite sa od poškvrny zlovoľných vášní a zvrátených túžob. Tí, ktorí prebývajú vo svätostánku Božom a usadili sa na stolcoch večnej slávy, nikdy nenačiahnu ruku, aby sa nezákonne zmocnili vlastníctva blížneho svojho, hoc i akéhokoľvek ničomného a nehodného, i keby umierali od hladu.

Jeden pravý Boh sa zjavuje so zámerom zvolať celé ľudstvo k pravdovravnosti a úprimnosti, zbožnosti a dôveryhodnosti, odovzdanosti a podriadenosti vôli Božej, znášanlivosti a vľúdnosti, bezúhonnosti a múdrosti. Jeho úmyslom je každého odieť do plášťa zbožnej povahy a okrášliť ho ozdobou svätých a dobrých skutkov.

Vrav: Zľutujte sa nad sebou a nad svojimi druhmi a nedovoľte, aby bola vec Božia – Vec, ktorá je nezmerne povznesená nad najvnútornejšiu podstatu posvätnosti – pošpinená poškvrnou vašich márnivých vrtochov, vašimi nevhodnými a zvrátenými predstavami.

Vidíš, ó Bože milosrdný, ktorého moc preniká všetkým stvoreným, ako títo Tvoji služobníci, Tvoji poddaní, podľa rozhodnutia Tvojej vôle cez deň dodržiavali pôst, ktorý si im predpísal, ako za najvčasnejšieho brieždenia vstávali, aby spomínali Tvoje meno, a blahorečili Tvojej chvále v nádeji, že získajú podiel z dobrotivých vecí ukrývaných v pokladniciach Tvojej milosti a štedrosti. Úpenlivo Ťa prosím, ó Ty, ktorý v rukách držíš liace celého stvorenia, v ktorého zovretí spočíva celé kráľovstvo Tvojich mien a Tvojich prídomkov, aby si vo Svoj deň Svojich služobníkov neochudobnil o spŕšku lejúcu sa z oblakov Tvojho milosrdenstva a aby si im nezabránil, aby si vzali svoj diel z oceánu Tvojho priania.

Všetky atómy zeme dosvedčujú, ó môj Pane, veľkosť Tvojej sily a Tvojej zvrchovanosti. A všetky znamenia vesmíru dokladajú slávu Tvojej majestátnosti a Tvojej moci. Ó Ty, ktorý si Zvrchovaným Pánom všetkého, ktorý si Kráľom večných dní a Panovníkom všetkých národov, zľutuj sa teda nad týmito Svojimi služobníkmi, ktorí ľnuli k lanu Tvojich prikázaní, ktorí sklonili šije pred zjavením Tvojich zákonov zoslaných z nebies Tvojej vôle.

Podívaj sa, ó môj Pane, ako sa ich zrak pozdvihol k miestu rozbresku Tvojej láskyplnosti, ako sa ich srdce uprelo k oceánom Tvojej priazne, ako stíšili hlas kvôli zvuku Tvojho najľúbeznejšieho hlasu volajúceho z najvýsostnejšieho postavenia v Tvojom mene, nadovšetko Slávny. Pomôž Svojim milovaným, ó môj Pane, tým, ktorí úplne všetko zanechali, aby mohli získať to, čo vlastníš Ty, ktorých obklopilo trápenie a súženie za to, že sa zriekli sveta, a ktorí svoju náklonnosť upriamili na Tvoju ríšu slávy. Nástojčivo Ťa prosím, ó môj Pane, aby si ich zaštítil pred útokmi zlovoľných vášní a túžob a aby si im pomohol, aby získali to, čo im prinesie prospech v tomto i v budúcom svete.

Úpenlivo Ťa žiadam, ó môj Pane, pri Tvojom skrytom, Tvojom ukrývanom mene, ktoré v kráľovstve stvorenia hlasno volá a zvoláva všetky národy k Stromu, za ktorý nemožno ísť, sídlu všetko prevyšujúcej slávy, aby si na nás i na Svojich služobníkov zoslal hojný dážď Svojho milosrdenstva, aby nás mohol očistiť od spomienky na všetko okrem Teba a priblížiť nás k brehom oceánu Tvojej milosti. Prikáž, ó Pane, skrze Svoje Najvznešenejšie pero, to, čo naše duše učiní nesmrteľnými v ríši slávy, čo naše mená zveční v Tvojom kráľovstve a čo zabezpečí naše životy v pokladniciach Tvojej ochrany a naše telá v tvrdzi Tvojej nedobytnej pevnosti. Ty máš moc nad všetkými záležitosťami, či už minulými, alebo budúcimi. Niet Boha okrem Teba, Všemocného ochrancu, Sebedostačujúceho.

Vidíš, ó Pane, ako prosebne zdvíhame ruky k nebesiam Tvojej priazne a požehnania. Daj, nech sa naplnia pokladmi Tvojej veľkorysosti a štedrej priazne. Odpusť nám i našim otcom a matkám a z oceánu Svojej milosti a božskej štedrosti splň všetko, po čom túžime. Prijmi všetko naše dielo na Tvojej ceste, ó Milovaný našich sŕdc! Ty si vskutku Najsilnejší, Najvznešenejší, Neporovnateľný, Jediný, Odpúšťajúci, Milostivý.

Naslúchaj pozorne hlasu Pradávneho z dní, ó Nabíl-i-A’zam, ako na teba volá z kráľovstva Najslávnejšieho mena. To On teraz z ríš na výsostiach a v najvnútornejšej podstate všetkého stvoreného zvestuje: „Ja som skutočne Boh. Niet iného Boha okrem Mňa. Ja som Ten, kto je od večnosti Zdrojom všetkej zvrchovanosti a sily a kto bude i naďalej po večnosť zastávať Svoj kráľovský úrad a ochraňovať všetko stvorené. Mojím dôkazom je veľkosť Mojej moci a Moje panstvo, ktoré zahŕňa celé stvorenie.“ …

Si blahoslavené, ó meno Moje, pretože si vstúpilo do Mojej archy a vďaka sile Mojej zvrchovanosti a najvznešenejšej moci sa rýchlo plavíš po oceáne veľkoleposti a počítaš sa medzi Mojich spriaznených, ktorých mená zapísal Prst Boží. Napil si sa z pohára, ktorý je vskutku životom z rúk tohto Mládenca, okolo ktorého krúžia Prejavy nadovšetko Slávneho a ktorého žiarivú prítomnosť vo dne v noci vychvaľujú tí, ktorí sú Úsvitmi milosrdenstva.

Nech je s tebou Jeho sláva, pretože si podnikol cestu od Boha k Bohu a vstúpil si na územie dvora nepomíňajúcej nádhery – na miesto, ktoré nedokáže opísať žiaden smrteľník. Tam v tebe tvojím duchom pohol vánok svätosti presýtený láskou tvojho Pána a vody porozumenia z teba zmyli poškvrnu oddialenia a bezbožnosti. Dosiahol si prijatie do raja Božej spomienky tým, že si uznal Toho, kto je medzi ľuďmi Stelesnením tejto spomienky.

Preto buď Bohu vďačný za to, že ťa posilnil, aby si Jeho veci pomáhal, a za to, že dal, aby v záhrade tvojho srdca vyrástlo kvietie poznania a porozumenia. Tak ťa zahrnula Jeho milosť a zahrnula i celé stvorenie. Vyvaruj sa, aby si dovolil, aby Ťa niečo zarmútilo. Zbav sa všetkých pút k márnivým zmienkam ľudí a zahoď za chrbát plané a klamné škriepky tých, ktorých od Boha delí závoj. Zvestuj teda v službe veci svojho Pána to, čo ťa podnietil vyriecť Najväčší duch, aby si mohol prebudiť duše všetkých ľudí a nakloniť ich srdce k tomuto najblahoslavenejšiemu a nadovšetko slávnemu dvoru. …

Vedz, že na pomoc Našej veci sme zrušili vládu meča a nahradili sme ju silou zrodenou z ľudského prehovoru. Takto sme zo Svojej milosti neodvolateľne rozhodli. Vrav: Ó ľudia! Nezasievajte medzi ľudí semä nezhôd a zdržte sa toho, aby ste sa preli s blížnymi. Veď Pán zveril svet a jeho mestá do opatery pozemským kráľom a tým, že sa im rozhodol udeliť zvrchovanosť, ich učinil znameniami Svojej vlastnej moci. On si pre seba odmietol ponechať akýkoľvek podiel z tejto svetskej vlády. Toto dosvedčí Ten, kto je sám o sebe Večná pravda. Pre seba si však vyhradil mestá ľudských sŕdc, aby ich mohol očistiť od všetkej pozemskej poškvrny a umožnil im priblížiť sa k uctievanému miestu, ktoré ruky bezvercov nikdy neznesvätia. Ó ľudia, mesto ľudského srdca otvárajte kľúčom prehovoru. Tak sme vám podľa predurčenej miery predpísali, čo je vašou povinnosťou.

Pri spravodlivosti Božej! Svet a jeho márnosti i jeho sláva i všetko, čo môže ponúknuť, je v očiach Boha také nehodné, ba veru ešte ničotnejšie než prach a popol. Kiež by to ľudské srdcia chápali! Úplne sa očisti, ó Bahov ľud, od poškvrny sveta a všetkého, čo sa ho týka. Sám Boh Mi je svedkom! Pozemské záležitosti ti neprislúchajú. Zanechaj ich tým, ktorí po nich túžia, a zrak upriam na toto najsvätejšie a najžiarivejšie zjavenie.

Tebe prislúcha láska k Bohu a láska k Tomu, kto je Prejavom Jeho podstaty, a dodržiavanie všetkého, čo sa ti rozhodne predpísať. Kiež by si to vedel!

Vrav: Nech ťa zdobí pravdovravnosť a zdvorilosť! Nedovoľ, aby si bol ochudobnený o rúcho znášanlivosti a spravodlivosti, aby na všetko stvorené mohli z tvojho srdca zavanúť ľúbezné vône svätosti. Vrav: Vyvaruj sa, ó Bahov ľud, aby si kráčal po cestách tých, ktorých slová a skutky sa líšia. Usiluj sa, aby ti bolo umožnené preukázať národom zeme znamenia Božie a zrkadliť Jeho prikázania. Nech sú tvoje skutky smerovaním pre celé ľudstvo. Veď u väčšiny ľudí, či už urodzených, alebo prostých, sa tvrdenia a správanie rozchádzajú. Ty sa od ostatných môžeš odlíšiť práve prostredníctvom skutkov. Vďaka nim môže celú zem ožiariť jas tvojho svetla. Šťastný je ten, kto dbá na Moje rady a dodržiava ustanovenia, ktoré predpísal Ten, kto je Vševediaci, nadovšetko Múdry.

Ó Muḥammad-‘Alí! Očakáva ťa nesmierna blaženosť, pretože si si srdce okrášlil ozdobou lásky k svojmu Pánovi, nadovšetko Slávnemu, nadovšetko Chválenému. Všetko blaho bude patriť tomu, kto v tento deň k tomuto postaveniu dospeje.

Vôbec nedbaj na pokorenie, ktorému sú v tento deň milovaní Bohom podrobovaní. Toto ponižovanie predstavuje pýchu a slávu všetkej dočasnej cti a svetskej veľkosti. Je možné si predstaviť väčšiu česť než česť, ktorú udeľuje Jazyk Pradávneho z dní vtedy, keď v Najhoršom väzení spomína Svojich milovaných? Blíži sa deň, keď sa prekážajúce oblaky úplne rozplynú, keď sa tak jasne ako slnce zjaví nad obzorom vôle nadovšetko Mocného svetlo slov: „Všetka česť prináleží Bohu a tým, ktorí Ho milujú.“

Všetci ľudia, i urodzení, i prostí, vyhľadávali a ešte vždy vyhľadávajú takú nesmiernu česť. Avšak hneď ako Slnce pravdy zalialo svet žiarou, všetci boli ochudobnení o jeho blahodarnosť a sťaby závojom sa uzavreli pred jeho slávou. Všetci s výnimkou tých, ktorí sa držali lana nesklamnej prozreteľnosti jedného pravého Boha a s úplnou odpútanosťou od všetkého okrem Neho sa tvárou obrátili k Jeho svätému dvoru.

Vzdávaj vďaku Tomu, kto je Túžbou všetkých svetov, za to, že ti takúto vysokú poctu udelil. Onedlho svet a všetko, čo v ňom je, upadne do zabudnutia a všetka česť bude patriť milovaným tvojho Pána, nadovšetko Slávneho, Najštedrejšieho.

Kniha zoslaná vpravde chápajúcim ľuďom! Prikazuje ľudu, aby sa držal spravodlivosti a nekonal bezprávie, a zakazuje mu, aby sledoval zvrátené sklony a telesné túžby. Azda sa deti ľudí preberú z driemot!

Vrav: Nasledujte, ó ľudia, to, čo vám bolo predpísané v Našich tabuľkách, a nekráčajte podľa výmyslov, ktoré vytvorili rozsievači rozbrojov, tí, ktorí páchajú ohavnosti a pripisujú ich Bohu, Najsvätejšiemu, nadovšetko Slávnemu, Najvznešenejšiemu. Vrav: Prijali sme ťažkosti a útrapy, aby ste sa vy mohli očistiť od všetkej pozemskej poškvrny. Prečo sa teda v srdci odmietate zamyslieť nad Naším zámerom? Pri spravodlivosti Božej! Duša každého, kto bude premýšľať o súžení, ktoré sme vytrpeli, sa istotne rozplynie v zármutku. Samotný tvoj Pán dosvedčuje pravdivosť Mojich slov. Ťažobu všetkých nešťastí sme znášali nato, aby ste sa mohli očistiť od všetkej pozemskej zvrátenosti, a vy predsa zostávate ľahostajnými.

Vrav: Patrí sa každému, kto sa pevne pridŕža lemu Nášho rúcha, aby nebol poškvrnený ničím, čo by sa mohlo protiviť Zhromaždeniu na výsostiach. Tak to v jasnej tabuľke stanovil tvoj Pán, nadovšetko Slávny. Vrav: Azda zanechávate Moju lásku a činíte to, čo rmúti Moje srdce? Čože vám bráni, aby ste chápali to, čo vám zjavil Ten, kto je Vševediaci, nadovšetko Múdry?

Vskutku sa dívame na vaše skutky. Ak z nich vycítime ľúbeznú vôňu nepoškvrnenosti a svätosti, určite vám požehnáme. Potom vás bude jazyk obyvateľov raja chváliť a bude blahorečiť vášmu menu medzi tými, ktorí sa priblížili Bohu.

Ľni k lemu rúcha Boha a pevne sa pridŕžaj Jeho lana, lana, ktoré nik nepreruší. Vyvaruj sa, aby ti vrava tých, ktorí toto Najväčšie oznámenie zavrhli, zabránila dosiahnuť cieľ. Zvestuj to, čo ti bolo v tejto tabuľke predpísané, i keď voči tebe všetci ľudia povstanú a budú ti odporovať. Tvoj Pán je vskutku všetko si Podmaňujúci, Spoľahlivý ochranca.

Nech na tebe a na tých z Mojich milovaných, ktorí sa s tebou stýkajú, spočinie Moja sláva. Vskutku títo budú blažení.

Prisahám pri kráse Všemilovaného! Práve toto milosrdenstvo obklopilo celé stvorenie a práve v tento deň všetkým prenikla a prestúpila milosť Božia. Živá voda Môjho milosrdenstva, ó ‘Alí, sa rýchlo rinie a srdce sa Mi rozplýva vrúcnosťou Mojej miloty a lásky. Nikdy som sa nedokázal zmieriť so sužobou postihujúcou Mojich milovaných ani so žiadnymi útrapami, ktoré by mohli zmariť radosť ich srdca.

Zakaždým, keď sa Moje meno „nadovšetko Milosrdný“ dozvedelo, že jeden z Mojich milujúcich vypovedal slovko priečiace sa Môjmu želaniu, rozžialené a skľúčené sa utiahlo do svojho príbytku. A kedykoľvek Moje meno „Utajiteľ“ odhalilo, že jeden z Mojich nasledovníkov zahanbil či pokoril blížneho, taktiež sa vrátilo sklamané a zarmútené do úkrytu slávy, kde nariekalo a žalostivo plakalo. A vždy, keď Moje meno „Odpúšťajúci“ zistilo, že sa jeden z Mojich priateľov dopustil prehrešku, vykríklo úzkosťou a trýzňou, padlo v prach a družina neviditeľných anjelov ho odniesla do obydlia vo výsostných ríšach.

Pri Mne samotnom, Pravom, ó ‘Alí! Oheň, ktorý zapálil Bahovo srdce, je prudší než oheň, ktorý planie v tvojom srdci, a Jeho nárek je hlasnejší než tvoj nárek. Vždy, keď bol na dvore Jeho prítomnosti zmienený hriech, ktorý niektorý z nich spáchal, naplnila Pradávnu krásu taká hanba, že si želala, aby mohla pred zrakom všetkých ľudí ukryť krásu Svojho obličaja. Veď Ona po celú dobu upriamovala zrak na ich vernosť a dodržiavala jej základné predpoklady.

Hneď ako boli v Mojej prítomnosti prečítané slová, ktoré si napísal, zvlnil sa vo Mne oceán Mojej vernosti, vánok Môjho odpustenia ovial tvoju dušu, strom Mojej láskyplnosti ťa zatienil a oblaky Môjho požehnania na teba zoslali dary. Prisahám pri Dennici žiariacej nad obzorom večnosti, že sa s tebou rmútim nad tvojím žiaľom a nariekam s tebou nad tvojím súžením. … Svedčím o službách, ktoré si Mi preukázal, a dosvedčujem rozličné útrapy, ktoré si kvôli Mne prestál. Všetky atómy zeme ohlasujú Moju lásku k tebe.

Tvoje volanie je v Mojich očiach preveľmi prijateľné, ó ‘Alí. Perom i jazykom zvestuj Moju vec. Hlásaj a zvolávaj ľudí k Tomu, kto je Zvrchovaným Pánom všetkých svetov, s takou oddanosťou a zanietením, že sa vďaka tebe rozohnia všetci ľudia.

Vrav: Ó môj Pane, môj nadovšetko Milovaný, Podnecovateľ môjho konania, Hviezda vedúca moju dušu, Hlas, ktorý volá zo samého vnútra mojej bytosti, Predmet uctievania môjho srdca! Buď Ti chvála za to, že si mi umožnil, aby som sa tvárou obrátil k Tebe, za to, že si mi dušu rozohnil spomienkou na Teba, za to, že si Mi pomohol zvestovať Tvoje meno a spievať Tvoju chválu.

Môj Bože, môj Bože! Ak by sa nenašiel nik, kto by zišiel z Tvojej cesty, ako by sa potom mohla rozvinúť vlajka Tvojho milosrdenstva alebo vztýčiť vlajka Tvojej štedrej priazne? Ak by nebolo páchané bezprávie, čo by Ťa mohlo vyhlasovať za Utajiteľa ľudských hriechov, vždy Odpúšťajúceho, Vševedúceho, nadovšetko Múdreho? Nech je moja duša obeťou za previnenia tých, ktorí sa proti Tebe previnili, pretože na takéto previnenia vanú ľúbezné vône vľúdneho milosrdenstva Tvojho mena, Súcitný, nadovšetko Milosrdný. Kiež položím život za prehrešky tých, ktorí sa proti Tebe prehrešujú, pretože skrze nich možno poznať dych Tvojej milosti a vône Tvojej láskyplnosti a rozširovať ich medzi ľuďmi. Nech je moja najvnútornejšia bytosť obetovaná za hriechy tých, ktorí proti Tebe zhrešili, pretože v dôsledku týchto hriechov sa nad obzorom Tvojho požehnania zjavila Dennica Tvojej rozmanitej priazne a oblaky Tvojej spoľahlivej prozreteľnosti zoslali na podstatu všetkého stvoreného dary.

Ó môj Pane, práve ja som sa Ti vyznal z početných zlovoľných skutkov a priznal som to, čo nepriznal žiaden človek. Ponáhľal som sa dospieť k oceánu Tvojho odpustenia a vyhľadal som úkryt v tôni Tvojej najmilostivejšej priazne. Úpenlivo Ťa prosím, ó Ty, ktorý si Večný kráľ a Zvrchovaný ochranca všetkých ľudí, daj, aby mi bolo umožnené prejaviť to, čo spôsobí, že sa ľudské srdcia a duše vznesú do bezhraničnej nesmiernosti Tvojej lásky a budú sa zhovárať s Tvojím Duchom. Posilni ma silou Svojho mocnárstva, aby som mohol všetko stvorené obrátiť k Úsvitu Tvojho prejavu a Zdroju Tvojho zjavenia. Pomôž mi, ó môj Pane, aby som sa mohol plne odovzdať do Tvojej vôle a povstať a slúžiť Ti. Veď tento pozemský život neprechovávam so žiadnym iným zámerom, než aby som dosiahol svätostánok Tvojho zjavenia a sídlo Tvojej slávy. Vidíš ma, ó môj Bože, ako som sa odpútal od všetkého okrem Teba a podrobil a podriadil sa Tvojej vôli. Zaobchádzaj som mnou tak, ako Ti prislúcha a ako sa patrí na Tvoju velebnosť a znamenitú slávu.

Ó ‘Alí! Tebe sme udelili a stále ti udeľujeme požehnanie Toho, kto je Pán všetkých svetov. Ozbroj sa Jeho silou a mocou a povstaň, aby si Jeho veci pomohol a blahorečil Jeho svätému menu. Nech sa ti srdce nermúti nad tým, že neznáš ľudskú učenosť a že nevieš čítať či písať. Dvercia Jeho rozmanitej milosti sú v mocnom zovretí sily jedného pravého Boha. Otvára ich a i naďalej ich bude otvárať pred tvárou všetkých tých, ktorí Mu slúžia. Dúfam, že tento vánok božskej ľúbeznosti bude z lúčin tvojho srdca i naďalej neustále viať na celý svet tak, aby sa jeho pôsobenie prejavilo v každej krajine. To On má moc nad všetkým. On je vskutku Najsilnejší, nadovšetko Slávny, nadovšetko Mocný.

Si blahoslavený, ó Môj služobník, pretože si uznal pravdu a odtiahol si sa od toho, kto zamietol nadovšetko Milosrdného a kto bol v Materskej tabuľke odsúdený ako zlomyseľník. V láske Božej kráčaj neochvejne, v Jeho viere vytrvaj na priamej ceste a pomôž Mu mocou svojho prehovoru. Tak ti to prikazuje nadovšetko Milosrdný, ktorý v rukách utláčateľov trpí vo väzení.

Ak sa ťa kvôli Mne dotkne súženie, pripomeň si na Moje ťažkosti a útrapy a spomeň si na Moje vyhnanstvo a väzenie. Tak ti odovzdávame to, čo na Nás zostúpilo od Toho, kto je nadovšetko Slávny, nadovšetko Múdry.

Pri Mojom vlastnom Ja! Blíži sa deň, keď svet a všetko, čo v ňom je, zvinieme a na jeho miesto rozprestrieme nové usporiadanie. On má vskutku moc nad všetkým.

Očisti si srdce, aby si si na Mňa mohol spomenúť. A vyčisti si sluch, aby si mohol načúvať Mojim slovám. Potom nasmeruj tvár k miestu, kde je ustanovený trón tvojho Pána, Boha milosrdenstva, a vrav: Buď pochválený, ó môj Pane, za to, že si mi umožnil spoznať Prejav Tvojho vlastného Ja a pomohol mi upnúť srdce k dvoru Tvojej prítomnosti, predmetu uctievania mojej duše. Úpenlivo Ťa prosím pri Tvojom mene, ktoré spôsobilo, že sa roztrhli nebesia a zem sa rozpukla, aby si pre mňa určil to, čo si určil pre tých, ktorí sa odvrátili od všetkého okrem Teba a srdcom pevne spočinuli na Tebe. Daj, aby som sa mohol v Tvojej prítomnosti posadiť na stolec pravdy vo svätostánku slávy. Máš moc činiť, čo si zaželáš. Niet iného Boha okrem Teba, nadovšetko Slávneho, nadovšetko Múdreho.

Pero Najvyššieho každému nariadilo a uložilo povinnosť učiť túto Vec. … Boh bezpochyby zošle vnuknutie každému, kto sa odpúta od všetkého okrem Neho, a spôsobí, že sa z jeho srdca budú rinúť a výdatne plynúť čisté vody múdrosti a prehovoru. Vskutku, tvoj Pán, nadovšetko Milosrdný, má moc činiť, čo si želá, a prikazuje čokoľvek, čo sa Mu zapáči.

Keby si uvažoval o tomto svete a uvedomil by si si, aké pomíňajúce sú záležitosti, ktoré sa ho dotýkajú, zvolil by si si kráčať jedine po ceste služby veci Svojho Pána. Nik by nemal moc zabrániť ti, aby si oslavoval Jeho chválu, a to i keby všetci ľudia mali povstať a oponovať ti.

Kráčaj i naďalej priamo a vytrvaj v službe Jemu. Vrav: Ó ľudia! Teraz nadišiel deň, ktorý vám bol prisľúbený vo všetkých Písmach. Buďte bohabojní a nezdráhajte sa uznať Toho, kto je Cieľom vášho stvorenia. Poponáhľajte sa k Nemu! Je to pre vás lepšie než svet a všetko, čo sa v ňom nachádza. Kiež by ste to chápali!

Ak postretnete ponižovaných či utláčaných, neodvracajte sa od nich opovržlivo. Veď Kráľ slávy nad nimi neustále bdie a obklopuje ich takou milotou, ktorej neporozumie nik okrem tých, ktorí dovolili, aby ich priania a túžby splynuli s vôľou vášho Pána, Milosrdného, nadovšetko Múdreho. Ó vy, bohatí zeme! Neutekajte pred tvárou chudobného ležiacou v prachu. Naopak, spriateľte sa s ním a nechajte ho, nech vám vyrozpráva príbeh strastí, ktoré ho sužujú z nepreniknuteľného rozhodnutia Boha. Pri spravodlivosti Božej! Kým sa s ním budete zhovárať, bude sa na vás dívať Zhromaždenie na výšinách, bude sa za vás prihovárať, bude vychvaľovať vaše mená a oslavovať vaše konanie. Blahoslavení sú učení, ktorí sa nepýšia svojimi úspechmi. A blažení sú spravodliví, ktorí sa nevysmievajú hriešnym, ale skôr zatajujú ich priestupky tak, aby ich vlastné nedostatky mohli zostať ľudským očiam skryté.

Prajeme a želáme si, aby sa každý z vás mohol pre ľudí stať zdrojom všetkého dobra a príkladom bezúhonnosti. Vyvarujte sa, aby ste uprednostňovali seba pred svojimi blížnymi. Upriamte pohľad na Toho, kto je Chrámom Božím medzi ľuďmi. On vpravde obetoval život ako výkupné za vyslobodenie sveta. On je vskutku nadovšetko Štedrý, Milostivý, Najvyšší. Ak medzi vami vyvstanú nezrovnalosti, uzrite Ma stáť pred svojou tvárou a prehliadnite chyby druhých kvôli Môjmu menu a na znamenie svojej lásky k Mojej prejavenej a žiarivej veci. Vždy vás radi vidíme, ako sa družíte v priateľstve a súlade v raji Mojej vôle, a radi vdychujeme vôňu vzájomnosti a jednoty, láskyplnosti a družnosti z vašich skutkov. Tak vám radí Vševediaci, Verný. Vždy budeme s vami. Ak ucítime vôňu vašej družnosti, srdce sa Nám istotne rozradostí, pretože nič iné Nás nemôže uspokojiť. Toto dosvedčí každý skutočne chápajúci človek.

Najväčšie meno Mi je svedkom! Aké by to bolo smutné, ak by v tento deň daktorý človek nechal svoje srdce spočinúť na prechodných záležitostiach tohto sveta! Povstaňte a pevne ľnite k veci Božej! Buďte k druhým čo najláskavejší! Jedine kvôli Všemilovanému spáľte plameňom neutíchajúceho ohňa závoj ega a s radostnou tvárou žiariacou svetlom sa družte s blížnymi. Po všetkých stránkach ste dôkladne pozorovali správanie Toho, kto je medzi vami Slovo pravdy. Veľmi dobre viete, aké je pre tohto Mládenca ťažké pripustiť, aby čo i len na jednu noc zarmútil srdce niektorého z Bohom milovaných.

Slovo Božie rozohnilo srdce sveta. Aké je to poľutovaniahodné, ak nevzplaniete jeho plameňom! Nech Boh dá, aby ste tento blahoslavený večer považovali za večer jednoty, aby ste spojili svoje duše a aby ste sa rozhodli okrášliť ozdobou dobrej a chvályhodnej povahy. Nech je vaším ústredným záujmom zachrániť padlých z bahna hroziacej záhuby a pomôcť im prijať pradávnu vieru v Boha. Vaše správanie voči blížnym by malo byť také, aby jasne prejavovalo znamenia jedného pravého Boha, pretože vy ste spomedzi ľudí prví, ktorých Jeho Duch pretvoril, prví, ktorí Ho uctievajú a kľakajú pred Ním na kolená, prví, ktorí krúžia okolo Jeho trónu slávy. Prisahám pri Tom, kto Mi dal zjaviť to, čo sa Mu zachcelo! Obyvatelia kráľovstva na výšinách vás poznajú lepšie, než sa poznáte vy sami. Azda si len nemyslíte, že tieto slová sú márne a prázdne? Kiež by ste mali moc vnímať to, čo vidí váš Pán, nadovšetko Milosrdný – to, čo dokazuje znamenitosť vášho stavu, čo dosvedčuje význačnosť vašej dôležitosti, čo zvestuje vznešenosť vášho postavenia! Nech Boh dá, aby vám vaše túžby a nezdolné vášne nezabránili v tom, čo vám bolo prikázané.

Ó Salmán! Všetko, čo mudrci a mystici povedali či napísali, nikdy neprekonalo a ani nikdy nemá nádej prekonať hranice, ktorým bola prísne podriadená obmedzená ľudská myseľ. Nech už sa myseľ tých najvznešenejších z ľudí vznesie do akýchkoľvek výšok, než už sú hlbiny, ktoré odpútané a chápajúce srdce dokáže preniknúť, akékoľvek nesmierne, takáto myseľ a takéto srdce sa nikdy nedokáže preniesť cez to, čo je výtvorom ich vlastných ponímaní a výsledkom ich vlastných myšlienok. Rozjímanie tých najhlbokomyseľnejších mysliteľov, zasvätenie tých najsvätejších svätcov i tie najvyššie výrazy chvály pochádzajúce z ľudského pera či jazyka sú len odrazom toho, čo sa stvorilo v nich samotných prostredníctvom zjavenia Pána, ich Boha. Každý, kto o tejto pravde v srdci premýšľa, razom uzná, že jestvujú určité medze, ktoré nikdy neprestúpi žiadna ľudská bytosť. Všetko úsilie predstaviť si a spoznať Boha, ktoré bolo vynakladané od začiatku, ktorý nemá začiatok, obmedzujú okolnosti Jeho vlastného stvorenia – stvorenia, ktoré pôsobením Svojej vlastnej vôle nepovolal k bytiu kvôli nikomu inému okrem Svojho vlastného Ja. On je nezmerne povznesený nad úsilie ľudskej mysle poňať Jeho podstatu či snahu ľudského jazyka opísať Jeho záhady. S tým, čo stvoril, Ho nikdy nemôže spájať puto žiadneho priameho spojenia a ani tie najzložitejšie a najvzdialenejšie zmienky Jeho stvorení nemôžu Jeho bytosti učiniť zadosť. Všetkému stvorenému dal bytie skrze Svoju vôľu prestupujúcu svet. On je a vždy bol zahalený v pradávnej večnosti vlastnej vznešenej a nerozdeliteľnej podstaty a i naďalej zostane utajený v nedosiahnuteľnej majestátnosti a sláve. Všetko, čo je v nebesiach, a všetko, čo je na zemi, začalo jestvovať na Jeho príkaz a z Jeho vôle vystúpili všetci z úplnej ničoty do ríše bytia. Ako teda môže stvorenie, ktoré vytvorilo slovo Božie, chápať povahu Toho, kto je Pradávnym z dní?

Keď v tento deň hockto povstane a s úplnou odpútanosťou od všetkého, čo je v nebesiach, a všetkého, čo je na zemi, upriami svoje zaľúbenie na Toho, kto je Úsvitom Božieho svätého zjavenia, vskutku bude vďaka moci jedného z mien Pána, svojho Boha, Vševediaceho, nadovšetko Múdreho, obdarený silou podmaniť si všetko stvorené. S určitosťou vedz, že Dennica pravdy v tento deň zaliala svet takou žiarivosťou, akej zašlé veky nikdy neboli svedkom. Nech na vás zažiari svetlo Jeho slávy, ó ľudia, a nebuďte z nedbalých.

Keď nadíde víťazstvo, každý človek o sebe vyhlási, že je veriaci, a bude sa náhliť do útočiska viery Božej. Šťastní sú tí, ktorí v dňoch trápenia obklopujúceho svet vo Veci stoja pevne a odmietajú sa odchýliť od pravdy.

Ó sláviky Božie, vysloboďte sa z tŕnia a húštiny biednosti a úbohosti a vzlietnite k ružovej záhrade nepomíňajúcej nádhery. Ó priatelia Moji spočívajúci na prachu! Ponáhľajte sa do nebeského obydlia. Oznámte si šťastnú zvesť: „Ten, kto je nadovšetko Milovaný, prišiel! Korunoval sa slávou Božieho zjavenia a pred tvárou ľudí odomkol dvercia Svojho pradávneho raja.“ Nech sa všetky oči radujú a nech sa poteší každé ucho, pretože teraz nastal čas, aby ste pohliadli na Jeho krásu, teraz nastal vhodný čas na to, aby ste načúvali Jeho hlasu. Všetkým roztúženým milujúcim zvestujte: „Hľa! Váš Všemilovaný prišiel medzi ľudí!“ A poslom Panovníka lásky oznámte zvesť: „Ľa, Zbožňovaný sa objavil odetý v plnosti Svojej slávy!“ Ó milujúci Jeho krásy! Premeňte trýzeň odlúčenia od Neho na radosť večného zvítania a nech sa vplyvom ľúbeznosti Jeho prítomnosti rozplynie horkosť odlúčenia od Jeho dvora.

Hľa, ako v tento deň mnohonásobná milosť Božia, ktorú zosielajú oblaky božskej slávy, obklopila celý svet! Veď kým v dňoch zašlých každý milujúci prosil a hľadal svojho Milovaného, dnes práve samotný Milovaný volá Svojich milujúcich a pozýva ich, aby dospeli do Jeho prítomnosti. Dávajte pozor, aby ste o takú drahocennú priazeň neprišli. Vyvarujte sa toho, aby ste znížili takú pozoruhodnú známku Jeho milosti. Nevzdávajte sa nezničiteľných výhod a neuspokojujte sa s tým, čo sa pominie. Odhrňte závoj, ktorý vám bráni v rozhľade, a rozožeňte temnotu, ktorá vám halí zrak, aby ste mohli pohliadnuť na nezahalenú krásu tváre Milovaného, uzrieť to, čo ešte neuzrelo žiadne oko, a uslyšať to, čo žiadne ucho ešte neslyšalo.

Naslúchajte Mi, vy, smrteľné vtáčatá! V ružovej záhrade nemennej nádhery vykvitol Kvet. V porovnaní s Ním je hocktorý iný kvet len tŕňom a pred jasom Jeho slávy musí zblednúť a zvädnúť i podstata krásy. Preto povstaňte a s plným nadšením srdca, so všetkou dychtivosťou duše, s úplným zápalom vôle a so sústredeným úsilím celej bytosti sa snažte dospieť k raju Jeho prítomnosti a usilujte sa ucítiť vôňu nezničiteľného Kvetu, vdýchnuť ľúbezné vône svätosti a získať podiel z tejto vône nebeskej slávy. Každý, kto túto radu nasleduje, rozlomí svoje okovy, zakúsi odovzdanosť opojnej lásky, dospeje k túžbe svojho srdca a postúpi svoju dušu rukám svojho Milovaného. Prelomiac svoju klietku vzlietne ako vtáča ducha do svätého a večného hniezda.

Noc vystriedala deň a deň vystriedal noc a hodiny a okamihy vášho života nastali a pominuli. A predsa nik z vás ani na chvíľočku nezvolil k tomu, aby sa odpútal od toho, čo sa pominie. Pousilujte sa, aby tie krátke okamihy, ktoré ešte máte, neboli premrhané a stratené. Vaše dni pominú rýchlosťou blesku a vaše telá budú uložené na odpočinok pod nános prachu. Čo už potom dosiahnete? Ako odčiníte svoje predchádzajúce zlyhanie?

Večná svieca žiari v nezahalenej sláve. Hľa, ako strávila každý smrteľný závoj! Ó vy, ktorí Jeho svetlo milujete sťa nočné motýle! Čeľte každému nebezpečenstvu a očistite si duše jej stravujúcim plameňom. Ó vy, ktorí po Ňom smädíte! Zbavte sa všetkých pozemských záľub a poponáhľajte sa prijať svojho Milovaného. Náhlite sa, aby ste k Nemu dospeli, so zanietením, ktorému sa nik nevyrovná. Máte pred očami odhalený Kvet, ktorý bol doposiaľ pred zrakom ľudí ukrytý. Stojí pred vami v otvorenej žiare Svojej slávy. Jeho hlas zvoláva všetky sväté a posvätené bytosti, aby prišli a pridali sa k Nemu. Šťastný je ten, kto sa k nemu obráti. Blažený je ten, kto dospel k svetlu takého úžasného obličaja a pohliadol naň.

Tvoj zrak je Mi zverenectvom. Nedovoľ preto, aby jeho lesk zaclonil prach márnych túžob. Tvoj sluch je znamením Mojej štedrosti. Nepripusť preto, aby ho nával nepatričných pohnútok odvrátil od Môjho slova obklopujúceho všetko stvorenie. Tvoje srdce je Mi šperkovnicou. Nepristaň preto na to, aby ťa zradná ruka ega obrala o perly, ktoré som doň ukryl. Tvoja ruka je symbolom Mojej láskyplnosti. Nebráň jej v tom, aby sa pevne pridŕžala Mojich strážených a skrytých tabuliek. … Bez žiadania som ťa zasypal Svojou milosťou. Bez prosenia som ti splnil prianie. I napriek tomu, že si nehodný, vyvolil som si ťa pre Svoju najdrahocennejšiu, Svoju nevyčísliteľnú priazeň. … Ó Moji služobníci! Buďte takí odovzdaní a poddajní ako zem, aby z prste vašej bytosti mohli vykvitnúť vonné, sväté a pestrofarebné hyacinty Môjho poznania. Vzplaňte ako oheň, aby ste mohli spáliť závoje nedbalosti, a oživujúcou silou lásky Božej rozplameňte chladné a spurné srdcia. Buďte mierni a nespútaní ako vánok, aby ste mohli získať prijatie na nádvorie Môjho dvora, Mojej nenarušiteľnej svätyne.

Ó vyhnaný a verný priateľu! Zažeň smäd nedbalosti posvätnými vodami Mojej milosti a rozptýľ chmáry odlúčenosti raňajším svetlom Mojej božskej prítomnosti. Nedovoľ, aby obydlie, v ktorom prebýva Moja nehynúca láska k tebe, zničil útlak chamtivých túžob, a nezatieň krásu nebeského Mládenca prachom ega a vášne. Odej sa do podstaty počestnosti a nech sa tvoje srdce neobáva ničoho iného okrem Boha. Nebráň žiarivému prameňu duše tŕňmi a húštinou márnych a neprimeraných záľub a nehať tok živých vôd, ktoré tryskajú zo žriedla tvojho srdca. Svoje nádeje upieraj na Boha a húževnato ľni k Jeho nevyčerpateľnému milosrdenstvu. Kto iný okrem Neho môže obohatiť biednych a vyslobodiť padlých z poníženia?

Ó Moji služobníci! Keby ste odhalili ukryté a bezbrehé oceány Môjho nezničiteľného bohatstva, istotne by ste si svet, ba ani celé stvorenie, vôbec necenili. Nech vám plameň hľadania v srdci zahorí tak prudko, že vám umožní dosiahnuť najvyšší a najvznešenejší cieľ – postavenie, v ktorom sa môžete priblížiť a pripojiť k svojmu nadovšetko Milovanému. …

Ó Moji služobníci! Nech vaše márne nádeje a plané výmysly nepodkopú základy vašej viery v nadovšetko slávneho Boha, pretože takéto predstavy ľuďom neprinášali žiaden úžitok a nepomohli ich kroky nasmerovať k priamej ceste. Azda sa domnievate, ó Moji služobníci, že ruku Môjho všetko zahŕňajúceho, Môjho zatieňujúceho a všetko prevyšujúceho mocnárstva spútavajú reťaze a že tok Môjho pradávneho, Môjho neutíchajúceho a všetko prenikajúceho milosrdenstva sa zastavil či že z oblakov Mojej výsostnej a neprekonanej priazne prestali na ľudí pršať dary? Či si dokážete predstaviť, že úžasné dielo, ktoré zvestovalo Moju božskú a neodolateľnú silu, bolo odvolané, alebo že moci Mojej vôle a zámeru bolo zamedzené riadiť osud ľudstva? Pokiaľ nie, tak prečo teda ste sa pokúšali zabrániť nepomíňajúcej kráse Môjho posvätného a milostivého obličaja, aby sa pred ľudským zrakom odhalila? Prečo ste sa usilovali zahatať Prejav nadovšetko Mocnej a nadovšetko Slávnej bytosti tak, aby na zem nevrhal žiaru Svojho zjavenia? Keby ste usudzovali spravodlivo, razom by ste uznali to, že podstata všetkého stvoreného sa opája radosťou z tohto nového a úžasného zjavenia, že všetky atómy zeme osvietil jas jeho slávy. Márne a úbohé je to, čo ste si predstavovali a čo si ešte vždy predstavujete!

Vydajte sa opačným smerom, ó Moji služobníci, a srdcia nakloňte k Tomu, kto je Zdrojom vášho stvorenia. Vysloboďte sa zo svojich zlovoľných a zvrátených záľub a poponáhľajte sa, aby ste prijali svetlo nehynúceho Ohňa planúceho na Sinaji tohto záhadného a všetko prevyšujúceho zjavenia. Neprekrúťte sväté, všetko zahŕňajúce a prvotné slovo Božie a nesnažte sa znesvätiť jeho posvätnosť či znevážiť jeho vznešenú povahu. Ó nedbalí! Hoc divy Môjho milosrdenstva obklopili všetko stvorené, a to viditeľné i neviditeľné, a hoc zjavenia Mojej milosti a požehnania prenikli každým atómom vesmíru, predsa je bolestný prút, ktorým trestám hriešnych, a prudkosť Môjho hnevu voči nim je hrozná. Sluchom očisteným od márnej slávy a svetských túžob načúvajte radám, ktoré som vám vo Svojej milosrdnej láskavosti zjavil, a vnútorným i vonkajším zrakom zvažujte dôkazy Môjho znamenitého zjavenia. …

Ó služobníci Moji! Neochudobňujte sa o nezanikajúce a žiarivé svetlo, ktoré svieti v Lampe božskej slávy. Nech vám v žiarivom srdci jasne planie plameň lásky k Bohu. Živte ho olejom božského vedenia a ochraňujte ho v úkryte stálosti. Strážte ho pod tienidlom dôvery a odpútanosti od všetkého okrem Boha, aby zlovoľné našepkávanie bezbožných nezahasilo jeho svetlo. Ó Moji služobníci! Moje sväté, Moje božsky ustanovené zjavenie možno prirovnať k oceánu, v ktorého hlbinách sú ukryté nespočítateľné perly preveľkej hodnoty, neprekonateľného lesku. Každý hľadajúci má povinnosť snažiť sa a usilovať sa, aby dospel k brehom tohto oceánu tak, aby mohol v pomere k dychtivosti vynaloženého hľadania a úsilia získať dobrodenie, ktoré bolo v božských nedovolateľných a skrytých tabuľkách predurčené. Ak by nik nebol ochotný nasmerovať kroky k jeho brehom, ak by ani jeden nebol schopný povstať a nájsť Ho, dá sa tvrdiť, že takáto nedbalosť tento oceán obrala o jeho silu či do hocakej miery zmenšila jeho poklady? Aké márne, aké zavrhnutiahodné sú predstavy, ktoré vaše srdcia vytvorili a ešte stále vytvárajú! Ó Moji služobníci! Jeden pravý Boh Mi je svedkom! Tento najväčší, tento bezbrehý a vzdúvajúci sa Oceán je vám blízko, ohromujúco blízko. Hľa, je vám bližšie než vaša tepna! Samotné vaše prianie bude stačiť, aby ste sa okamžite mohli napriahnuť a získať podiel z tejto nepominuteľnej priazne, z tejto Bohom danej milosti, tohto nezničiteľného daru, z tohto najmocnejšieho a nevypovedateľne slávneho požehnania.

Ó Moji služobníci! Keby ste dokázali poňať to, aké divy Svojej veľkorysosti a požehnania som sa rozhodol vašim dušiam zveriť, vpravde by ste sa zbavili pút, ktoré vás viažu so všetkým stvoreným, a nadobudli by ste o sebe pravdivé poznanie – poznanie, ktoré sa rovná chápaniu Mojej vlastnej bytosti. Vybadali by ste, že nezávisíte od ničoho iného než odo Mňa, a tak jasne, ako je jasným zjavenie Môjho žiarivého mena, by ste vnútorným i vonkajším zrakom uzreli, že sa vo vás vlnia moria Mojej láskyplnosti a štedrosti. Nedopusťte, aby vaše plané výmysly, vaše zlovoľné vášne, vaša neúprimnosť a zaslepenosť srdca zaclonili jas takého vznešeného postavenia či poškvrnili jeho posvätnosť. Ste sťa vtáča, ktoré sa celou silou mocných perutí a s úplnou a radostnou dôverou vznáša nesmiernosťou nebies, až kým nie je nútené ukojiť svoj hlad. Vtedy sa túžobne obráti k vode a hline na zemi, ktorú má pod sebou. A keď upadne do zajatia osídel žiadosti, vybadá, že viac nedokáže pokračovať v lete do ríš, z ktorých prišlo. Ono vtáča, ktoré dovtedy obývalo nebesia, nemá silu striasť bremä spočívajúce na zanesených perutiach, a tak je prinútené vyhľadať útulok v prachu. Preto si, ó Moji služobníci, nepošpiňte perute hlinou spurnosti a márnych túžob a nedopusťte, aby boli poškvrnené prachom závisti a nenávisti, aby vám nebránili vzlietnuť do nebies Môjho božského poznania.

Ó Moji služobníci! Vďaka moci Božej a vďaka Jeho sile a zo šperkovnice Jeho poznania a múdrosti som vám priniesol a zjavil perly, ktoré ležali ukryté v hlbinách Jeho večného oceánu. Povolal som panny nebeské, aby vyšli spoza závoja utajenia, a odel som ich Svojimi slovami – slovami dokonalej sily a múdrosti. Navyše som rukou božskej moci odpečatil vybrané víno Svojho zjavenia a všetko stvorené som ovanul jeho svätou, skrytou a pižmovou vôňou. Kto iný okrem vás je na vine, ak sa rozhodnete, že nebudete obdarení takým nesmiernym prúdom Božej všetko prevyšujúcej a všetko zahŕňajúcej milosti, takým jasným zjavením Jeho žiarivého milosrdenstva? …

Ó Moji služobníci! V srdci Mi nežiari nič iné než neutíchajúce svetlo rána božského vedenia a z úst Mi neplynie nič iné než podstata pravdy, ktorú Pán, váš Boh, zjavil. Preto nesledujte svoje pozemské túžby a neporušujte zmluvu Božiu a dostojte sľubu, ktorý ste Mu dali. S pevným rozhodnutím, so všetkou láskou v srdci a s plnou silou svojich slov sa k Nemu obráťte a nekráčajte po cestách pomätených. Svet je len hra, márna a prázdna. Nie je ničím, len sa ponáša na skutočnosť. Neupierajte naň svoje city. Neprerušujte puto, ktoré vás spája so Stvoriteľom, a nebuďte medzi tými, ktorí schybili a zišli z Jeho ciest. Vskutku vravím, že svet je sťaby para v púšti, o ktorej sa smädnému sníva ako o vode a o ktorú sa všemocne usiluje, až kým k nej nepodíde a nepostrehne, že je len preludom. Ďalej ho možno pripodobniť neživému obrazu milovanej, ktorú milujúci hľadal, a nakoniec po dlhom hľadaní na svoje veľké sklamanie vybadal, že nedokáže „zasýtiť ani utíšiť jeho hlad“.

Ó Moji služobníci! Nermúťte sa, ak Boh v tých dňoch v tejto pozemskej ríši prikázal a prejavil to, čo protirečí vašim prianiam, pretože vás zaiste očakávajú dni blaženej radosti a nebeského potešenia. Vášmu zraku budú odhalené svety duchovne slávne a sväté. V tomto i v budúcich svetoch vám bude dané, aby ste požívali ich výhody, zakúšali ich radosti a získali podiel na ich milosti. Do každého jedného z nich bezpochyby dospejete.

Varuj, ó Salmán, milovaných jedným pravým Bohom, aby na výroky a spisy ľudí nehľadeli príliš kritickým okom. Nech k týmto výrokom a spisom skôr pristupujú v duchu otvorenosti a milujúceho pochopenia. Avšak s tými ľuďmi, ktorí boli v tento deň dovedení k tomu, aby v buričských spisoch napádali zásady Božej veci, treba zaobchádzať inak. Všetkým ľuďom prislúcha, aby podľa svojich schopností vyvrátili tvrdenia tých, ktorí vieru Božiu napadli. Tak rozhodol Ten, kto je nadovšetko Mocný, Všemohúci. Ten, kto chce Vec jedného pravého Boha podporovať, nech ju podporuje perom a jazykom, a nie aby sa utiekal k meču či násiliu. Toto nariadenie sme zjavili už prv a teraz ho potvrdzujeme, ak ste medzi tými, ktorí chápu. Pri spravodlivosti Toho, kto v tento deň volá v najvnútornejšom srdci všetkého stvoreného: „Bože, niet iného Boha okrem Mňa!“ Keby ktokoľvek povstal, aby vo svojich spisoch obraňoval vec Božiu pred útočníkmi, bude v ďalšom svete bez ohľadu na to, aký zanedbateľný bude jeho podiel, natoľko ctený, že jeho slávu mu bude závidieť Zhromaždenie na výšinách. Žiadne pero nedokáže opísať vznešenosť takéhoto postavenia ani žiaden jazyk vylíčiť jeho nádheru. Pretože každému, kto v tomto svätom, slávnom a vznešenom zjavení vytrvá neochvejne a nezlomne, bude daná toľká moc, že mu umožní čeliť a vzdorovať všetkému, čo je v nebesiach i na zemi. Toto dosvedčuje samotný Boh.

Ó vy, Bohom milovaní! Neukladajte sa na lôžko! Veru, pohnite sa hneď, ako spoznáte svojho Pána, Stvoriteľa, a uslyšíte to, čo Ho postretlo, a poponáhľajte sa Mu na pomoc. Rozhovorte sa a bez prestania zvestujte Jeho vec. Toto pre vás bude lepšie než všetky poklady minulosti i budúcnosti, ak ste medzi tými, ktorí túto pravdu chápu.

Ako prvú predpísal Boh Svojim služobníkom povinnosť uznať Toho, kto je Úsvit Jeho zjavenia a Žriedlo Jeho zákonov, kto v kráľovstve Jeho veci i vo svete stvorenia predstavuje Božstvo. Každý, kto tejto povinnosti dostojí, dosiahne všetku blaženosť. A každý, kto je o ňu ochudobnený, zblúdil, a to i keby bol pôvodcom všetkých spravodlivých skutkov. Každému, kto dosiahne toto najvýsostnejšie postavenie, tento vrchol všetko prevyšujúcej slávy, sa patrí, aby dodržiaval všetky nariadenia Toho, kto je Túžbou sveta. Tieto dve povinnosti sú nerozlučné. Jedna bez druhej nie je prijateľná. Tak rozhodol Ten, kto je Zdroj božského vnuknutia.

Tí, ktorých Boh obdaril chápaním, razom uznajú, že zásady, ktoré Boh ustanovil, vytvárajú najlepší prostriedok pre zachovanie poriadku na svete a pre bezpečie jeho národov. Ten, kto sa od nich odvráti, sa počíta medzi zavrhnutiahodných a pomätených. Vskutku sme vám prikázali, aby ste odmietali naliehanie zlovoľných vášní a zvrátených túžob a aby ste neprekračovali hranice, ktoré určilo Pero Najvyššieho. Veď ony pre všetko stvorené predstavujú životodarný dych. Moria božskej múdrosti a božského prehovoru sa zdvihli vďaka dychu vánku nadovšetko Milosrdného. Poponáhľajte sa, aby ste vypili svoj diel, ó ľudia porozumenia! V očiach Boha, Vlastníka všetkého, Najvyššieho, žalostne schybili tí, ktorí zmluvu Božiu porušili tým, že nedostáli Jeho prikázaniam a obrátili sa na päte.

Ó vy, národy sveta! S istotou vedzte, že Moje prikázania predstavujú medzi Mojimi služobníkmi lampy Mojej láskyplnej prozreteľnosti a pre Moje stvorenia sú kľúčmi Môjho milosrdenstva. Tak to bolo zoslané z nebies vôle vášho Pána, Pána zjavenia. Hoc by niekto vlastnil poklady zeme, keby zakúsil ľúbeznosť slov, ktoré ráčili vysloviť pery nadovšetko Milosrdného, všetky poklady do jedného by odvrhol, aby mohol obraňovať pravdivosť čo i len jedného z Jeho prikázaní žiariacich nad úsvitom Jeho štedrej starostlivosti a láskyplnosti.

Vrav: Z Mojich zákonov cítiť ľúbeznú vôňu Môjho šatu a za ich pomoci budú na najvyššie vrcholky vsadené vlajky víťazstva. Jazyk Mojej moci z nebies Mojej všemocnej slávy oslovil Moje stvorenie týmito slovami: „Dodržiavajte Moje prikázania z lásky k Mojej kráse.“ Šťastný je milujúci, ktorý z týchto slov vdýchol božskú vôňu svojho nadovšetko Milovaného, plnú rozvoniavajúcej milosti, ktorú nedokáže opísať žiaden jazyk. Pri Mojom živote! Ten, kto sa z rúk Mojej štedrej priazne napil vybraného vína nestrannosti, bude krúžiť okolo Mojich prikázaní žiariacich nad úsvitom Môjho stvorenia.

Nedomnievajte sa, že sme vám zjavili len obyčajný zákonník! Naopak, prstami moci a sily sme odpečatili vybrané víno. Toto dosvedčuje to, čo zjavilo Pero zjavenia. Rozjímajte o tom, ó chápajúci ľudia! ...

Vždy, keď sa Moje zákony objavia ako slnce na nebesiach Môjho prehovoru, všetci ich musia verne uposlúchnuť, i keby bolo Moje rozhodnutie také, že spôsobí, že sa nebesia všetkých náboženstiev rozpuknú. On činí, čo sa Mu zapáči. On rozhoduje. A nik nesmie o Jeho voľbe pochybovať. Všetko, čo On, Všemilovaný, ustanoví, je vskutku milované. To Mi dosvedčí Ten, kto je Pánom všetkého stvorenia. Každý, kto ucítil ľúbeznú vôňu nadovšetko Milosrdného a uznal Zdroj tohto prehovoru, vlastným zrakom uvíta nepriateľské oštepy, aby mohol medzi ľuďmi ustanoviť pravdivosť zákonov Božích. Blažený je ten, kto sa k nim obrátil a porozumel významu Jeho rozhodného nariadenia.

Ten, kto je Večná pravda, z úsvitu slávy uprel zrak na Bahov ľud a oslovil ho týmito slovami: „Pustite sa do podporovania blahobytu a pokoja detí ľudí. Venujte pozornosť i vôľu vzdelávaniu národov a kmeňov zeme, aby vďaka moci Najväčšieho mena mohli byť z jej tváre vymazané rozkoly, ktoré ju rozdeľujú, a aby sa celé ľudstvo mohlo stať zástancom jedného poriadku a obyvateľstvom jedného mesta. Rozjasnite a posväťte si srdce. Nech ho neznevažuje tŕnie nenávisti a bodľačie zlovoľnosti. Prebývate v jednom svete a stvorilo vás pôsobenie jednej vôle. Blahoslavený je ten, kto sa so všetkými ľuďmi stretáva v duchu najväčšej vľúdnosti a lásky.“

Tých, ktorí svoju krajinu opustili s cieľom učiť Našu vec, posilní Verný duch prostredníctvom Svojej moci. Pôjde s nimi spoločnosť Našich vyvolených anjelov tak, ako to prikázal Ten, kto je nadovšetko Mocný, nadovšetko Múdry. Aká nesmierna blahoslavenosť očakáva toho, komu sa dostalo cti slúžiť Všemohúcemu! Pri Mojom živote! Tomu sa nevyrovná žiaden skutok, nech by bol akýkoľvek významný, s výnimkou skutkov, ktoré prikázal Boh, Všemohúci, Najmocnejší. Takáto služba vskutku predstavuje knieža všetkých dobrotivých skutkov a ozdobu každého dobrotivého činu. Tak to stanovil Ten, kto je Zvrchovaný zjaviteľ, Pradávny z dní.

Každý, kto povstane, aby Našu vec učil, sa nevyhnutne musí odpútať od všetkého pozemského a musí vždy za svoj najvyšší cieľ považovať víťazstvo Našej viery. Toto bolo vskutku určené v stráženej tabuľke. A keď sa kvôli veci svojho Pána odhodlá opustiť domov, najlepším zabezpečením na cestu mu bude, keď bude plne dôverovať Bohu, a nech sa tiež zaodeje rúchom cnosti. Tak rozhodol Boh, nadovšetko Mocný, nadovšetko Chválený.

Ak bude planúť ohňom Jeho lásky, ak sa zriekne všetkého stvoreného, potom slová, ktoré vyriekne, rozohnia tých, ktorí ho slyšia. Vskutku, tvoj Pán je Vševedúci, so všetkým Oboznámený. Šťastný je ten, kto slyší Náš hlas a odpovedá na Naše volanie. Ten je vpravde medzi tými, ktorí sa k Nám priblížia.

Boh každému predpísal povinnosť učiť Jeho vec. Každý, kto povstane, aby si túto povinnosť splnil, sa musí, prv než Jeho posolstvo bude zvestovať, okrášliť ozdobou čestnej a chvályhodnej povahy. Takto jeho slová prilákajú srdcia tých, ktorí vnímajú jeho volanie. Bez toho nikdy nemá nádej, že na svojich poslucháčov zapôsobí.

Uvažujte o malichernosti ľudskej mysle! Žiada to, čo jej ubližuje, a zavrhuje to, čo jej prospieva. Takáto myseľ vskutku patrí tým, ktorí zblúdili. Zisťujeme, že niektorí ľudia túžia po slobode a pýšia sa ňou. Takíto ľudia upadli do hlbín nevedomosti.

Sloboda musí v konečnom dôsledku viesť k vzbure, ktorej plamene nik neuhasí. Tak vás varuje Ten, kto je Zúčtovateľom, Vševediacim. Vedzte, že stelesnením slobody a jej znakom je zviera. Človeku prislúcha to, aby sa podriadil ohraničeniam, ktoré ho ochránia pred vlastnou neznalosťou a uchránia ho, aby mu neublížili strojcovia rozbrojov. Sloboda podnecuje človeka k prekročeniu hraníc slušnosti a k narušeniu dôstojnosti jeho postavenia. Ponižuje ho na úroveň najkrajnejšej skazenosti a hriešnosti.

Považujte ľudí za čriedu oviec, ktorá na svoju ochranu potrebuje pastiera. Toto je vskutku pravda, istá pravda. Za určitých okolností slobodu schvaľujeme a za iných ju odmietame povoliť. My sme vskutku Vševediaci.

Vrav: Pravá sloboda spočíva v tom, že sa človek podrobí Mojim prikázaniam, i keď to málo znáte. Keby ľudia dodržiavali to, čo sme im z nebies zjavenia zoslali, určite by dospeli k dokonalej slobode. Šťastný je ten, kto porozumie zámeru Boha vo všetkom, čo zjavil z nebies Svojej vôle prenikajúcej všetkým stvoreným. Vrav: Slobodu, ktorá vám prospieva, nemožno nájsť nikde inde než v úplnej službe Bohu, Večnej pravde. Každý, kto jej ľúbeznosť zakúsi, odmietne ju zameniť za všetko vlastníctvo zeme i nebies.

Pravým veriacim v jedinosť Boha je ten, kto Ho v tento deň považuje za Toho, kto je nezmerne povznesený nad všetko prirovnanie či pripodobnenie, ktoré Mu ľudia pripísali. Žalostne schybil ten, kto si tieto prirovnania a pripodobnenia zmýlil s Bohom samotným. Uvažuj o vzťahu remeselníka s jeho dielom, maliara s jeho maľbou. Či vôbec možno tvrdiť, že práca, ktorú ich ruky vytvorili, sa rovná im samotným? Pri tom, kto je Pán Trónu na výšinách i dolu na zemi! Nemožno sa na ňu dívať v inom svetle než ako na dôkaz, ktorý zvestuje znamenitosť a dokonalosť svojho tvorcu.

Ó Shaykh! Ó ty, ktorý si svoju vôľu podriadil Bohu! Odovzdaním sa a večným zväzkom s Bohom sa myslí, že by ľudia mali celkom nechať splynúť svoju vôľu s vôľou Božou a kvôli Jeho zámeru považovať svoje túžby za úplné nič. Všetko, čo Stvoriteľ káže dodržiavať, musia Jeho stvorenia usilovne, s najväčšou radosťou a dychtivosťou napĺňať. V žiadnom prípade by nemali dovoliť, aby im vlastné výmysly zatemnili úsudok, ani by nemali vlastné predstavy považovať za hlas Večného. V pôstnej modlitbe sme zjavili: „Prisahám pri majestátnosti Tvojej slávy! Každý z nich verne dodrží pôst, zdrží sa všetkého, čo by Tvoj zákon porušilo, a bude tak činiť, až kým Ti neodovzdá dušu, keby Tvoja vôľa rozhodla, aby im boli určené tieto slová plynúce z Tvojich úst: ,Kvôli Mojej Kráse dodržiavajte pôst, ó ľudia, a neohraničte jeho trvanie.‘“ V tom spočíva úplné podriadenie ľudskej vôle vôli Božej. Rozjímaj nad tým, aby si sa smel napiť z vôd večného života, ktoré plynú v slovách Pána celého ľudstva, a mohol dosvedčiť, že jeden pravý Boh vždy bol nezmerne povznesený nad Svoje stvorenia. On je vskutku Neporovnateľný, navždy Pretrvávajúci, Vševedúci, nadovšetko Múdry. Postavenie úplného odovzdania sa presahuje každé iné postavenie a navždy nadeň bude povznesené.

Patrí sa, aby si sa zasvätil vôli Božej. Všetko, čo bolo v Jeho tabuľkách zjavené, iba odráža Jeho vôľu. Tvoje zasvätenie musí byť také dokonalé, že ti zo srdca zmyje každú stopu svetskej túžby. Taký je význam skutočnej jednoty.

Úpenlivo prosím Boha, aby ti umožnil byť na tejto ceste neochvejným a aby ti pomohol viesť národy sveta k Tomu, kto je zjavným a zvrchovaným Panovníkom, kto sa prejavil vo vzácnom šate, kto prehovára o božskom a mimoriadnom posolstve. Toto je podstata viery a istoty. „Tí, ktorí uctievajú modlu, ktorú vyrezala ich vlastná predstavivosť, a ktorí ju nazývajú Vnútornou podstatou, sú vpravde započítaní medzi pohanov. Toto dosvedčil nadovšetko Milosrdný vo Svojich tabuľkách. On je vskutku Vševediaci, nadovšetko Múdry.

Opáš si bedrá úsilím! Azda budeš môcť svojich blížnych priviesť k zákonu Boha, Najmilosrdnejšieho. Takýto čin v očiach Boha, Vlastníka všetkého, Najvyššieho, vskutku prevyšuje všetky ostatné činy. Musíš byť vo veci Božej natoľko neochvejný, že vôbec nič pozemského nebude mať silu zabrániť ti v tvojej povinnosti. I keby sa proti tebe spojili pozemské mocnosti, i keby sa s tebou všetci ľudia škriepili, musíš zostať neotrasený.

Pri odovzdávaní posolstva Toho, kto spôsobil brieždenie božského vedenia, buď nespútaný ako vietor. Uváž, ako je vietor verný tomu, čo Boh prikázal, a vanie vo všetkých oblastiach zeme, či už sú obývané, alebo pusté. Nezraní ho pohľad na pustotu, ani ho nepotešia známky blahobytu. Vanie všetkými smermi tak, ako mu to uložil Stvoriteľ. Takým by mal byť každý, kto tvrdí, že miluje jedného pravého Boha. Patrí sa mu, aby zrak upriamil na základy Jeho viery a usilovne pracoval na jej šírení. Posolstvo by mal zvestovať len kvôli Bohu a v tom istom duchu by mal prijať každý ohlas, ktorý jeho slová v poslucháčovi vyvolajú. Ten, kto ho prijme a uverí, získa odmenu. A ten, kto sa odvráti, nezíska nič iné než vlastný trest.

V predvečer odchodu z Iraku sme verných varovali, aby očakávali, že sa objavia Vtáky temnoty. Nemôže byť pochýb, že v niektorých krajinách sa ozve krákanie Havrana tak, ako ho bolo slyšať za nedávnych liet. Nech sa prihodí čokoľvek, hľadajte útočisko u jedného pravého Boha, aby vás mohol ochrániť pred lákadlami podvodníkov.

Vskutku vravím, že v tomto najmocnejšom zjavení dospeli všetky minulé zriadenia k najvyššiemu a konečnému vrcholu. Tak vám radí váš Pán, Vševediaci, nadovšetko Múdry. Chvála buď Bohu, Pánovi všetkých svetov.

Nadovšetko Milosrdný udelil človeku zrak a obdaril ho sluchom. Niektorí ho opísali ako „malý svet“, kým v skutočnosti by ho mali považovať za „veľký svet“. Schopnosti neodmysliteľné od postavenia človeka, plná miera jeho údelu na zemi, vrodená znamenitosť jeho podstaty, to všetko sa musí prejaviť v tento prisľúbený deň Boží.

Pero Najvyššieho vždy a za každých okolností s radosťou a nehou spomína na Svojich milovaných a radí im, aby kráčali po Jeho ceste. Blažený je ten, ktorému zmeny a náhody sveta nezabránili uznať Úsvit jedinosti Božej, ten, kto sa s neotrasiteľným odhodlaním v mene Sebedostačujúceho napil zapečateného vína Jeho zjavenia. Takýto človek bude v knihe Boha, Pána všetkých svetov, započítaný medzi obyvateľov raja.

Všetka chvála buď Bohu, ktorý svet okrášlil ozdobou a odel plášťom, o ktorý ho neolúpi žiadna pozemská moc, i keby bol jej prápor akýkoľvek mocný, jej bohatstvo akékoľvek nesčíselné, jej vplyv akýkoľvek veľký. Vrav: Podstata všetkej moci prináleží Bohu, Najvyššiemu a Poslednému zámeru všetkého stvorenia. Zdroj všetkej majestátnosti patrí Bohu, Cieľu uctievania všetkého, čo je v nebesiach, i všetkého, čo je na zemi. Tie sily, ktoré pochádzajú z tohto sveta prachu, už pre svoju podstatu nestoja za povšimnutie.

Vrav: Pramene, ktoré tieto vtáčatá udržiavajú pri živote, nie sú z tohto sveta. Ich zdroj sa nachádza úplne mimo dosahu a pochopenia ľudského porozumenia. Ktože len môže zhasnúť svetlo, ktoré zapálila snehobiela ruka Božia? Kdeže len nájsť toho, kto má moc uhasiť oheň, ktorý bol zapálený z moci tvojho Pána, Všemohúceho, všetko si Podmaňujúceho, nadovšetko Mocného? To ruka božskej moci skoncovala s plameňmi rozkolov. On má moc činiť to, čo sa Mu zapáči. Vraví: Buď, a ono jest. Vrav: Prudké víchrice a virvar sveta a jeho národov nikdy nedokážu otriasť základmi, na ktorých spočíva skalopevná stálosť Mojich vyvolených. Milostivý Bože! Čo len mohlo dať týmto ľuďom podnet k tomu, aby zotročovali a väznili milovaných Toho, kto je Večná pravda? … Blíži sa však deň, keď verní uzrú Dennicu spravodlivosti žiariacu v plnej nádhere z úsvitu slávy. Tak ťa v tomto Svojom žalostnom väzení poúča Pán všetkého bytia.

Príslušníci ľudského rodu! Pevne sa držte lana, ktoré žiaden človek nedokáže pretnúť. Toto vám vskutku prospeje po všetky dni vášho života, pretože jeho sila pochádza od Boha, Pána všetkých svetov. Ľnite k spravodlivosti a nestrannosti a odvráťte sa od našepkávania pomätených, tých, ktorí sa Bohu odcudzili, ktorí si hlavu pokryli ozdobami učených a odsúdili na smrť Toho, kto je Žriedlom múdrosti. Moje meno ich pozdvihlo do vznešeného postavenia, a predsa hneď, ako som sa im zjavil pred očami, zjavne nespravodlivo nado Mnou vyslovili rozsudok smrti. Tak zjavilo Naše pero pravdu, a predsa sú ľudia ponorení do nedbalosti.

Ten, kto ľne k spravodlivosti, za žiadnych okolností neprekročí hranice umiernenosti. Vo všetkom vníma pravdu vďaka vedeniu od Toho, kto je všetko Vidiaci. Ak dovolíme, aby civilizácia, ktorú učení predstavitelia umenia a vied tak často vychvaľujú, presiahla medze umiernenosti, prinesie ľuďom nesmierne zlo. Tak vás varuje Ten, kto je Vševediaci. Ak sa civilizácia privedie do krajnosti, stane sa bohatým zdrojom zla tak, ako bola zdrojom dobra, keď ju obmedzovala umiernenosť. Rozjímajte o tom, ó ľudia, a nebuďte medzi tými, ktorí zmätene pobiehajú v divočine mýlky. Blíži sa deň, keď jej plamene pohltia mestá, keď Jazyk veľkoleposti bude zvestovať: „Kráľovstvo prináleží Bohu, nadovšetko Mocnému, nadovšetko Chválenému!“

Všetko ostatné sa podrobuje tej istej zásade umiernenosti. Vzdávaj vďaku svojmu Pánovi, ktorý ťa spomenul v tejto úžasnej tabuľke. Všetka chvála buď Bohu, Pánovi slávneho trónu!

Keby človek v srdci premýšľal o tom, čo Pero Najvyššieho zjavilo a keby zakúsil onú lahodnosť, istotne by zistil, že sa zbavil vlastných túžob a oslobodil sa od nich a že je úplne podrobený vôli nadovšetko Mocného. Šťastný je ten, kto také vysoké postavenie dosiahol, a neochudobnil sa o takú štedrú milosť.

V tento deň nemôžeme schvaľovať správanie bojazlivého, ktorý sa snaží svoju vieru skrývať, ani súhlasiť s otvoreným správaním veriaceho, ktorý hlasne oznamuje svoju príslušnosť k tejto Veci. Obaja by sa mali mali pridŕžať toho, čo im napovedá múdrosť, a usilovne sa snažiť slúžiť najlepším záujmom viery.

Nech každý pozoruje správanie tohto Ukrivdeného a rozjíma nad ním. Už od úsvitu tohto zjavenia až doteraz sme sa odmietali ukryť pred Svojimi nepriateľmi či sa stiahnuť zo spoločnosti Svojich priateľov. I keď Nás obklopovala myriada žiaľu a sužoby, s pevným presvedčením sme národy zeme zvolávali k Úsvitu slávy. Pero Najvyššieho nemá v tejto súvislosti vôľu vyratúvať strasti, ktorými trpelo. Keby ich zjavilo, bezpochyby by do zármutku uvrhlo obľúbených medzi vernými, tých, ktorí skutočne podporujú jedinosť Boha a ktorí sú Jeho veci oddaní. On vskutku vraví pravdu, je všetko Slyšiaci a Vševediaci. Svoj život sme poväčšine strávili uprostred nepriateľov. Povšimni si, ako v súčasnosti žijeme v haďom hniezde.

Túto Svätú zem spomínajú a vychvaľujú všetky posvätné Písma. V nej sa objavili Proroci Boha a Jeho vyvolení. Tu je divočina, v ktorej putovali všetci Poslovia Boží, z ktorej zaznelo ich volanie: „Tu som! Tu som, ó môj Bože!“ Tu je tá predurčená zasľúbená krajina, v ktorej sa mal prejaviť Ten, kto je Zjavením Božím. Tu je údolie nevyspytateľného Božieho rozhodnutia, snehobiele miesto, krajina nepomíňajúcej nádhery. Všetko, čo nastalo, bolo predpovedané v predošlých Písmach. Tieto isté Písma však jednohlasne odsudzujú ľud, ktorý túto zem obýva. V istom čase bol označený za „pokolenie zmijí“. Hľa, ako teraz je tento Ukrivdený obklopený „pokolením zmijí“, pričom zvestuje a všetkých ľudí zvoláva k Tomu, kto je Konečnou túžbou sveta, Vrcholkom a Úsvitom slávy. Šťastný je ten, kto načúva hlasu Toho, kto je Pán v kráľovstve prehovoru, a beda nedbalým, ktorí zblúdili ďaleko od Jeho pravdy.

Vedz, že každé počujúce ucho, ktoré je udržiavané čisté a nezanesené, musí vždy a zo všetkých strán načúvať hlasu vyslovujúcemu tieto sväté slová: „Vskutku, prináležíme Bohu a k Nemu sa navrátime.“ Záhady telesnej smrti človeka a jeho návratu neboli vyzradené a ešte vždy zostávajú neprečítané. Pri spravodlivosti Božej! Keby boli zjavené, vyvolali by taký strach a zármutok, že niektorí by sa pominuli, kým iných by naplnila toľká radosť, že by si smrť želali a s neustávajúcou túžbou by úpenlivo prosili jedného pravého Boha (Velebená buď Jeho sláva!), aby urýchlil ich koniec.

Smrť každému presvedčenému veriacemu ponúka pohár, ktorý vskutku predstavuje život. Obdarúva potešením a prináša radosť. Udeľuje dar večného života.

A čo sa týka tých, ktorí zakúsili ovocie ľudského pozemského bytia, ktorým je uznanie jedného pravého Boha (Velebená buď Jeho sláva!), ich ďalší život bude taký, že ho nie sme schopný opísať. Toto poznanie má jedine Boh, Pán všetkých svetov.

Každý, kto si pred uplynutím plnej tisícky rokov bude nárokovať zjavenie priamo od Boha, je istotne luhajúci podvodník. Modlíme sa k Bohu, aby mu milostivo pomohol odvolať a poprieť takéto tvrdenie. Ak sa bude kajať, Boh mu bezpochyby odpustí. Ak však vo svojej mýlke zotrvá, Boh istotne zošle niekoho, kto sa s ním nemilosrdne poráta. Boh vskutku strašlivo trestá! Ak niekto bude tento verš vykladať odlišne od jeho zjavného významu, chýba mu Duch Boží a Jeho milosrdenstvo obklopujúce všetko stvorené. Buď bohabojný a nesleduj vlastné plané výmysly! Veru, nasleduj radšej príkazy svojho Pána, nadovšetko Mocného, nadovšetko Múdreho.