Return   Facebook

The Universal House of Justice

Ridván 2021

To the Bahá’ís of the World

Dearly loved Friends,

1. záverečné slová najpamätnejšej kapitoly v dejinách Veci sú zapísané, a obraciame stranu. Na tento Riḍván sa končí výnimočný rok, posledný rok päťročného plánu, ako aj celá séria plánov, ktoré sa začali v roku 1996. Sme povolaní k novej sérii plánov s prísľubom dvanástich, mimoriadne dôležitých mesiacov, ktoré poslúžia ako úvod k deväťročnému úsiliu, ktoré sa začne na budúci Riḍván. Vidíme pred sebou spoločenstvo, ktoré rapídne zosilnelo, a je pripravené významne napredovať.

Nemajme však skreslené predstavy o tom, koľko úsilia bolo potrebného vynaložiť, kým sme dospeli do tohto bodu, a aké namáhavé bolo získať poznatky, ktoré sme cestou nadobudli: ponaučenia, ktoré sme získali, budú formovať budúcnosť spoločenstva, a príbehy o tom, ako sme k nim dospeli, vrhajú svetlo na to, čo príde.

2. Desaťročia, ktoré viedli k roku 1996, boli bohaté vo svojom vlastnom pokroku a poznatkoch, a nezanechali žiadne pochybnosti o tom, že veľké počty ľudí z mnohých komunít sú pripravené zaradiť sa pod vlajku viery. Akokoľvek povzbudzujúce boli prípady rozsiahlych počtov nových veriacich, nerovnali sa udržateľnému procesu rastu, ktorý by bolo možné v rozmanitých prostrediach rozvíjať. Spoločenstvo stálo pred hlbokými otázkami, na ktoré v tom čase nevedelo nájsť adekvátnu odpoveď z dôvodu svojich nedostatočných skúseností. Ako by mohli snahy zamerané na rozmach kráčať ruka v ruke s procesom upevňovania viery a vyriešiť tým dlhodobú, zdanlivo nezvládnuteľnú výzvu udržateľného rastu? Ako rozvinúť jednotlivcov, inštitúcie a spoločenstvá, aby dokázali pretaviť Bahá’u’lláhovo učenie do činnosti? A ako by sa mohli stať protagonistami globálneho duchovného úsilia tí, ktorí sú priťahovaní k učeniu?

3. Takáto bola situácia pred štvrťstoročím, keď bahájske spoločenstvo mohlo stále rátať s troma rukami veci Božej vo svojej prvej línii, keď sa púšťalo do štvorročného plánu, ktorý sa od predošlých plánov líšil tým, že sa sústredil len na jediný cieľ: významný pokrok v procese vstupu do viery v zástupoch. Týmto cieľom sa vyznačovala séria plánov, ktoré po ňom nasledovali. Spoločenstvo v tom čase už chápalo, že tento proces neznamená, že do viery budú vstupovať len väčšie skupiny ľudí, ani to, že sa to stane spontánne. Bol k tomu potrebný cieľavedomý, systematický a zrýchlený rozmach a upevňovanie viery. Táto práca si vyžadovala, aby bol vyškolený veľký počet duší, a bahájsky svet bol v roku 1996 povolaný k tomu, aby sa pustil do veľkej vzdelávacej úlohy, ktorú si táto práca vyžadovala. Bolo vyzvané k tomu, aby

vybudovalo sieť vzdelávacích inštitútov, ktoré sa sústredia na vytváranie neustále sa rozširujúceho toku jednotlivcov, ktorí disponujú nevyhnutnými schopnosťami na udržiavanie procesu rastu.

4. Priatelia sa na túto úlohu podujali s vedomím, že bez ohľadu na svoje predošlé víťazstvá na poli učenia viery sa budú musieť veľa naučiť o schopnostiach, ktoré je potrebné si osvojiť, a to najpodstatnejšie, akým spôsobom. Spoločenstvo sa v mnohých smeroch učilo za pochodu, a ponaučenia, ktoré z toho učenia sa vytiahlo a zdokonalilo, potom v rozličných prostrediach aplikovalo, a nakoniec ich zapracovalo do vzdelávacích materiálov. Určité aktivity rozpoznalo ako prirodzenú odozvu na duchovné potreby obyvateľstva. Študijné skupinky, detská škola, modlitebné stretnutia a neskôr programy pre mladšiu mládež v tomto ohľade vystúpili do popredia ako ústredne dôležité, a keď sa prepojili s ďalšími aktivitami, ktoré s nimi súvisia, takto vzniknutá dynamika vytvorila energický model života spoločenstva. A keď vzrastali počty ľudí, ktorí sa zúčastňovali týchto kľúčových aktivít, ich pôvodný zámer nadobudol nový rozmer. Začali slúžiť ako portály, prostredníctvom ktorých mládež, dospelí a celé rodiny zo širšej spoločnosti prichádzali do styku s Bahá’u’lláhovým zjavením. Tiež začalo byť zjavné, aké praktické bolo uvažovať nad stratégiami budovania spoločenstva v kontexte „zoskupenia“ – geografickej oblasti zvládnuteľnej veľkosti, ktorá sa vyznačuje určitými sociálnymi a ekonomickými črtami. Schopnosť pripravovať jednoduché plány na úrovni zoskupenia sa začala zlepšovať, z týchto plánov vznikali programy pre rast viery organizované do toho, z čoho sa neskôr stali 3-mesačné cykly činnosti. Hneď od začiatku začala byť jasná jedna dôležitá vec, a to, že pohyb jednotlivcov radom kurzov pôsobí ako hybná sila, ktorá posúva zoskupenia v ich rozvoji, a sám je ňou poháňaný. Tento vzájomne sa dopĺňajúci vzťah pomohol priateľom všade vyhodnotiť dynamiku rastu v ich vlastnom okolí a naplánovať cestu k väčšej sile. Časom sa ukázalo, že na to, čo sa deje v zoskupení, je užitočné nazerať z pohľadu troch vzdelávacích potrieb – služby deťom, mladšej mládeži a mládeži a dospelým – ako aj z pohľadu cyklov činnosti, ktoré sú pre rytmus rastu zásadné. V priebehu tejto 25-ročnej snahy sa pevne zakoreňovali mnohé z najzreteľnejších čŕt procesu rastu, ktoré dnes vidíme.

5. Pri tom, ako priatelia zintenzívňovali svoje snahy, začali sa rozličné princípy, koncepty a stratégie relevantné pre proces rastu na celom svete kryštalizovať do rámca činnosti, ktorý sa vyvíjal tak, aby mohol začleňovať aj nové prvky. Tento rámec sa ukázal byť kľúčový pre odomknutie obrovskej životaschopnosti. Skúsenosti ukázali, že priateľom pomohol usmerniť ich energiu spôsobmi, ktoré prispievali k rastu zdravých spoločenstiev. Rámec však nie je vzorec. Keď vyhodnocujeme realitu zoskupenia, lokality alebo susedstva a berieme do úvahy rozličné prvky rámca, môžeme model činnosti rozvinúť tak, aby čerpal z toho, čo sa učí zvyšok bahájskeho sveta, a zároveň stále reagoval na konkrétne okolnosti danej oblasti. Dichotómia medzi nepružnými požiadavkami na jednej strane a neohraničenými osobnými preferenciami na strane druhej ustúpili porozumeniu jemných odtienkov rozličných spôsobov, akými môžu jednotlivci podporovať proces, ktorý je vo svojom jadre logický a konzistentný, a neustále sa zdokonaľuje naberaním nových skúseností. Nech nie sú žiadne pochybnosti o pokroku, ktorý vznik tohto rámca priniesol: to, že sa

vďaka nemu zosúladili a zjednotili snahy celého bahájskeho sveta, ktorého ďalší postup bol ním poháňaný vpred, má veľký význam.

6. Ako plány nasledovali jeden po druhom a práca na budovaní spoločenstva získala širšiu základňu, začal byť čoraz zreteľnejší pokrok na úrovni kultúry. Čoraz väčšmi bola napríklad oceňovaná dôležitosť výchovy a vzdelávania mladších generácií, ako aj mimoriadny potenciál obzvlášť mladšej mládeže. Vynáral sa model, v ktorom duše, ktoré si navzájom pomáhali a sprevádzali sa na spoločnej ceste, neustále rozširovali okruh vzájomnej podpory, a k tomuto modelu smerovali všetky snahy o rozvoj schopností pre službu. Keď vzrástlo povedomie o sile zmysluplných rozhovorov zapáliť a roznietiť duchovnú vnímavosť, zmenili sa dokonca aj interakcie, ktoré priatelia mali medzi sebou, ako aj s ľuďmi zo svojho okolia. Bahájske spoločenstvá si významne osvojili čoraz väčšiu schopnosť orientovať sa smerom von. Každá duša, ktorá reaguje na víziu viery, sa môže stať aktívnym účastníkom vzdelávacích aktivít, stretnutí za účelom uctievania a iných prvkov pri vytváraní spoločenstva, ba dokonca môže o nich šíriť aj povedomie a organizovať ich. Mnohé duše spomedzi nich tiež vyhlásili svoju vieru v Bahá’u’lláha. Preto predstava o procese vstupu do viery v zástupoch, ktorá vznikla, sa menej spoliehala na teórie a dohady a viac na samotné skúsenosti s tým, ako veľké počty ľudí dokázali objaviť vieru, spoznať ju, stotožniť sa s jej cieľmi, pripojiť sa k jej aktivitám a diskusiám, a v mnohých prípadoch ju prijať. Ako proces inštitútu silnel v oblasti za oblasťou, skutočne začal rapídne rásť počet jednotlivcov, ktorí prispievali k práci plánu vrátane tých, ktorí vieru spoznali len nedávno. Hnacím motorom toho však nebol len záujem o čísla. Paralelne s tým sa objavila aj vízia osobnej a kolektívnej premeny, ktorá je založená na štúdiu slova Božieho a porozumení, že každý človek je schopný stať sa protagonistom hlbokej duchovnej drámy. To podnietilo zmysel pre spoločné úsilie.

7. Jedna z najpozoruhodnejších a najinšpirujúcejších charakteristík tohto 25-ročného obdobia je služba bahájskej mládeže, ktorá sa s vierou a odvahou ujala svojho oprávneného miesta v popredí snáh spoločenstva. Mládež na piatich kontinentoch povstala, aby oddane a obetavo slúžila svojim spoločenstvám, či už ako učitelia Veci a vzdelávatelia mladých, ako mobilní tútori a domáci priekopníci, alebo ako koordinátori na úrovni zoskupenia a členovia bahájskych výborov. Zrelosť, ktorú preukazuje pri plnení úloh, na ktorých závisí pokrok Božieho plánu, vyjadruje jej duchovnú vitalitu a záväzok postarať sa o budúcnosť ľudstva. Rozpoznali sme túto čoraz evidentnejšiu zrelosť a rozhodli sme, že hneď po tomto Riḍváne sa vek, v ktorom môže veriaci voliť v bahájskych voľbách, znižuje na 18 rokov, pričom vek, kedy môže byť veriaci zvolený do služby v duchovnej rade, naďalej zostáva 21 rokov.

Nemáme žiadne pochybnosti o tom, že bahájska mládež príslušného veku všade dostojí našej dôvere v jej schopnosť „uvedomelo a usilovne naplniť posvätnú úlohu“, ku ktorej je každý bahájsky volič povolaný.

8. Uvedomujeme si, že realita jednotlivých spoločenstiev je prirodzene veľmi odlišná.

Rôzne národné spoločenstvá a rôzne miesta v rámci týchto spoločenstiev začali túto sériu plánu v rozličnom bode vývoja. Odvtedy sa taktiež rozvíjali rozličnou rýchlosťou a dospeli k rozličným úrovniam pokroku. Toto samo o sebe nie je ničím novým. Podmienky sa na rozličných miestach vždy líšili, ako aj stupeň vnímavosti, ktorú sme v nich našli. Vidíme však aj to, že sa v hojnej miere zvyšuje kapacita, sebaistota a zhromaždené skúsenosti väčšiny spoločenstiev, ktoré sú posilnené úspechmi ich blízkych aj vzdialených sesterských spoločenstiev. Jeden príklad: keď duše v roku 1996 povstali, aby priniesli vieru do novej lokality, nechýbala im odvaha, viera ani oddanosť. No veriaci, ktorí majú dnes rovnakú úlohu, už prepájajú tie isté vlastnosti spolu s vedomosťami, poznatkami a zručnosťami, ktoré zhromaždila 25ročná snaha celého bahájskeho sveta s cieľom systematizovať a skvalitňovať prácu rozmachu a konsolidácie.

9. Spoločenstvo napredovalo v procese rastu bez ohľadu na svoj východzí bod vtedy, keď prepájalo vlastnosti viery, vytrvalosti a záväzku s pripravenosťou učiť sa. Cenný odkaz tejto série plánov je všeobecne rozšírené porozumenie, že každá snaha napredovať sa začína orientáciou na učenie sa. Toto pravidlo je tak zdanlivo jednoduché, že zastiera významné dôsledky, ktoré z neho pramenia. Nepochybujeme o tom, že každé zoskupenie časom urobí pokrok na ceste pokračujúceho rozvoja.

Spoločenstvá, ktoré napredovali najrýchlejšie v porovnaní s tými, ktoré mali podobné podmienky a možnosti, sa vyznačovali schopnosťou podporovať jednotu myslenia a učiť sa o efektívnej činnosti. A robili tak bez váhania konať.

10. Záväzok k učeniu sa taktiež znamená, že sme pripravení robiť chyby – a chyby, samozrejme, niekedy priniesli nepríjemný pocit. Niet sa čo čudovať, že s novými metódami a prístupmi sa pre nedostatok skúseností zo začiatku narábalo neodborne. Niekedy sa novovytvorená schopnosť jedného druhu stratila, keď sa spoločenstvo pohrúžilo do rozvíjania si ďalšej. Ani ten najlepší úmysel nezaručí, že neurobíme chybné kroky, a preniesť sa cez ne si vyžaduje pokoru aj odpútanosť. Keď sa spoločenstvo rozhodlo zostať vytrvalé a učiť sa z chýb, ktoré sa prirodzene vyskytnú, pokrok bol vždy na dosah.

11. V polovici série plánov sa spoločenstvo začalo oveľa priamejšie sústrediť na angažovanie sa v živote spoločnosti. Veriaci boli povzbudzovaní k tomu, aby rozvojové iniciatívy a účasť v diskusiách prevládajúcich v spoločnosti vnímali ako dve vzájomne prepojené oblasti snahy. Tie, samozrejme, nepredstavovali alternatívu k práci rozmachu a upevňovania viery, nieto ešte, aby ju od nej odvádzali: boli jej integrálnou súčasťou. Čím väčšie sú ľudské zdroje, ktoré môže spoločenstvo povolať, tým väčšia je kapacita prinášať múdrosť obsiahnutú v Bahá’u’lláhovom zjavení o tom, ako sa vysporiadavať s výzvami dnešného dňa – pretaviť Jeho učenie do reality. Zdalo sa, že problematické záležitosti ľudstva v tomto období len zdôrazňovali, ako zúfalo potrebuje liek, ktorý predpísal božský Lekár. Do toho všetkého spadala aj predstava o náboženstve veľmi odlišného od tých, ktoré majú stále veľký vplyv na celom svete: koncepcia, ktorá uznáva náboženstvo ako mocnú hnaciu silu neustále sa rozvíjajúcej civilizácie. Ľudia taktiež pochopili, že takáto civilizácia sa neobjaví spontánne sama od seba – bolo to poslanie Bahá’u’lláhových nasledovníkov pracovať na tom, aby sa objavila. Takéto poslanie si vyžadovalo aplikáciu rovnakého procesu systematického učenia sa o rozvojových iniciatívach a účasť vo verejných diskusiách.

12. Z pohľadu posledných dvoch a pol desaťročí významne vzrástla kapacita podnikať rozvojové iniciatívy, čo viedlo k mimoriadnemu rozkvetu aktivity. V roku 1996 sa z roka na rok udržiavalo približne 250 sociálno-rozvojových projektov, teraz je ich 1500, počet organizácií inšpirovaných bahájskou vierou sa štvornásobne zvýšil a prekročil počet 160. Každý rok sa uskutočňuje viac ako 70 000 miestnych rozvojových iniciatív s krátkym trvaním, čo je 50-násobný nárast. Tešíme sa na pokračujúci rast všetkých týchto snáh, ktoré sú výsledkom oddanej podpory a stimulu, ktoré im poskytuje Medzinárodná bahájska rozvojová organizácia. Účasť bahájov v hlavných diskusiách prebiehajúcich v spoločnosti medzičasom taktiež nesmierne vzrástla. Popri mnohých príležitostiach, keď si priatelia uvedomujú, že môžu ponúknuť bahájsku perspektívu v rozhovoroch, ktoré majú na pracovisku alebo na osobnej úrovni, významne pokročila formálnejšia účasť v diskusiách. Nemyslíme tým len hojne rozšírené a čoraz prepracovanejšie príspevky Medzinárodného bahájskeho spoločenstva, ktoré v tomto období zriadilo kancelárie v Afrike, Ázii a Európe, ale aj prácu, ktorú nesmierne posilňuje značne spevnená sieť národných kancelárií pre styk s verejnosťou, pre ktoré sa táto oblasť stala hlavným zameraním. Okrem toho jednotliví veriaci význačne prispeli hlbokými vhľadmi do špecifických oblastí. Toto všetko vysvetľuje rešpekt, ocenenie a obdiv, ktoré mienkotvorci a iní prominenti na všetkých úrovniach spoločnosti opakovane vyjadrujú smerom k bahájskej viere, jej nasledovníkom a ich aktivitám.

13. Keď sa pozeráme na toto celé 25-ročné obdobie, žasneme nad mnohými druhmi pokroku, ktoré bahájsky svet paralelne urobil. Rozkvital jeho intelektuálny život, čo sa prejavovalo nielen vo všetkých oblastiach snáh, o ktorých sme už hovorili, ale aj v množstve vysokokvalitnej literatúry, ktorú publikovali bahájski autori, v rozvoji prostredí, v ktorých boli z pohľadu bahájskeho učenia skúmané určité disciplíny, a vplyv seminárov pre vysokoškolákov a postgraduálnych študentov, ktoré systematicky poskytoval Inštitút pre štúdia o globálnej prosperite [Institute for Studies in Global Prosperity], ktorý v spolupráci s inštitúciami Veci teraz slúži bahájskej mládeži vo viac ako 100 krajinách. Snahy budovať domy uctievania viditeľne nabrali na intenzite. V čilskom Santiagu bol postavený posledný materský chrám, začali sa projekty na vybudovanie dvoch národných a piatich miestnych mashriqu’l-adhkárov: domy uctievania v kambodžskom Battambangu a v kolumbijskom Norte del Cauca už otvorili svoje brány. Bahájske chrámy, či už čerstvo zasvätené, alebo dávno postavené, čoraz väčšmi zastávajú svoje miesto v srdci života spoločenstva. Rady veriacich nešetrili materiálnou podporou obrovského množstva snáh, ktoré podnikli priatelia Boží. Keď sa na to pozeráme čisto z pohľadu meradla kolektívnej duchovnej životaschopnosti, najviac o nej vypovedajú štedrosť a obetavosť, ktoré v čase značných ekonomických otrasov nielen zaistili kľúčový tok finančných prostriedkov, ale ho aj oživili. Vo sfére bahájskej správy sa významne zvýšila kapacita národných duchovných rád spravovať záležitosti svojich spoločenstiev v celej ich rastúcej zložitosti. Ťažili obzvlášť z nových úrovní spolupráce s poradcami, ktorí dbali o to, aby boli na celom svete systematicky zbierané ponaučenia z miestnej úrovne a doširoka rozšírené. V tomto období taktiež vznikli regionálne bahájske rady ako plne rozvinutá inštitúcia Veci. Tieto rady sú teraz ustanovené v 230 regiónoch, a spolu so vzdelávacími inštitútmi, na ktorých prácu dohliadajú, sa ukázali ako neodmysliteľné pre pokrok v procese rastu. V roku 2005 vznikla Medzinárodná rada dôverníkov pre huqúqu’lláh, aby boli do budúcnosti zachované funkcie hlavného dôverníka pre huqúqu’lláh, ruky veci Božej ‘Alí-Muḥammada Varqu. Táto rada dnes koordinuje snahy nie menej než 33 národných a regionálnych rád dôverníkov na celom svete, ktorí zasa usmerňujú prácu vyše tisícky zástupcov pre huqúqu’lláh. V tomto istom období došlo vo Svetovom bahájskom centre k pokroku v mnohých smeroch: boli dokončené terasy vedúce k Bábovej svätyni, dve budovy na Oblúku, začala sa výstavba ‘Abdu’l-Bahovej svätyne, nehovoriac o množstve projektov na spevnenie a zachovanie drahocenných svätých miest viery. Svätyne Bahá’u’lláha a Bába, miesta nedoceniteľného významu pre ľudstvo, boli zapísané medzi pamiatky Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Verejnosť k týmto posvätným miestam prúdila v zástupoch statisícov, ktoré v niektorých rokoch predstavovali takmer 1,5 milióna ľudí, a Svetové centrum pravidelne vítalo stovky pútnikov naraz, v niektorých rokoch viac než 5000 ročne, spolu s podobným počtom bahájskych návštevníkov. Tešia nás ako zvýšené počty, tak aj množstvo rozličných ľudí a národov, ktorým sa dostalo štedrosti ísť na púť. Preklady, vydávanie a distribúcia posvätných textov sa taktiež veľmi zrýchlili súbežne s rozvojom bahájskej internetovej knižnice, jednej z najdôležitejších stránok z rastúcej rodiny stránok zastrešených stránkou bahai.org, ktorá je teraz sama dostupná v desiatich jazykoch. Vzniklo množstvo kancelárií a výborov so sídlom vo Svetovom bahájskom centre a na iných miestach, ktoré majú na starosti podporovať proces učenia sa, ktorý v celom bahájskom svete prebieha v mnohých oblastiach úsilia. Toto, milé naše sestry a bratia vo viere, je len zlomok príbehu, ktorý by sme mohli vyrozprávať v súvislosti s tým, čo priniesla Vaša oddanosť voči Ukrivdenému sveta. Môžeme len zopakovať dojímavé slová milovaného Majstra, ktorý v prívale emócií zvolal: „Ó Bahá’u’lláh! Čo si to učinil?“

14. Od celkového prehľadu rozhodujúceho štvrťstoročia, môžeme teraz presmerovať svoju pozornosť na ostatný päťročný plán, plán v mnohých ohľadoch odlišný od tých, ktoré mu predchádzali. V tomto pláne sme bahájov vo svete nabádali, aby čerpali zo všetkého, čo sa naučili v predošlých 20 rokoch, a naplno to využili. Sme potešení, že naše nádeje v tomto ohľade boli viac než naplnené, a hoci sme prirodzene očakávali veľké veci od nasledovníkov Požehnanej krásy, povaha toho, čo bolo dosiahnuté vďaka ich herkulovskému úsiliu, bola skutočne úchvatná. Bolo to vyvrcholením úspechov dvadsiatich piatich rokov.

15. Tento plán bol obzvlášť pamätný kvôli dvom posvätným dvojstoročniciam, ktoré vzpružili miestne spoločenstvá na celom svete. Spoločnosť verných preukázala, v rozsahu, akého sme nikdy neboli svedkom a s relatívnou ľahkosťou, schopnosť zaangažovať ľudí z rozličných sfér spoločnosti do uctenia si života Prejavu Božieho. Toto bolo mocným ukazovateľom niečoho väčšieho: schopnosť usmerniť uvoľnenie obrovských duchovných síl pre pokrok Veci. Odozva bola taká majestátna, že na mnohých miestach prestala byť viera na národnej úrovni neznáma. V prostrediach, kde by to nikto nepredpokladal, a snáď ani neočakával, sa ukázala značná vnímavosť voči viere. Tisíce za tisícami boli očarené skúsenosťou so zbožným duchom, ktorým sa dnes vyznačujú bahájske spoločenstvá všade na svete. Predstava toho, čo je možné dosiahnuť pri slávení bahájskych svätých dní, sa nezmerateľne rozšírila.

16. Úspechy plánu, čisto v numerickom vyjadrení, rýchlo zatienili výsledky všetkých plánov, ktoré mu predchádzali od roku 1996. Na začiatku tohto plánu existovala kapacita pre organizovanie niečo vyše 100 000 kľúčových aktivít v danom období, kapacita, ktorá bola plodom dvadsaťročnej spoločnej snahy. Teraz sa naraz udržiava 300 000 aktivít. Účasť na týchto aktivitách stúpla nad 2 milióny, čo sa tiež blíži takmer trojnásobnému nárastu. Funguje 329 národných a regionálnych inštitútov a dôkazom ich kapacity je fakt, že trištvrte milióna ľudí malo možnosť ukončiť aspoň jednu knihu z radu kurzov. Ľudia celkovo preštudovali 2 milióny kurzov, čo je viac ako tretinový nárast v priebehu piatich rokov.

17. Zvýšená intenzita, s akou fungujú programy rastu na celom svete, je sama o sebe pôsobivým príbehom. Vyzvali sme k tomu, aby sa v priebehu piatich rokov zrýchlil rast v každom z 5000 zoskupení, v ktorých sa začali. Táto nevyhnutnosť sa stala hnacou silou pre zanietené úsilie na celom svete. Výsledkom toho je viac ako zdvojnásobenie počtu intenzívnych programov rastu, ktorých je teraz približne 4000.

Výzvy s otvorením nových dedín a susedstiev pre vieru uprostred globálnej zdravotnej krízy alebo rozširovanie aktivít, ktoré sa nachádzali v počiatočnom štádiu na začiatku pandémie, neumožnili v priebehu tohto posledného roka plánu dosiahnuť viac. Avšak okrem toho je ešte čo povedať. Na začiatku plánu sme vyjadrili nádej, aby počet zoskupení, v ktorých priatelia prekročili tretí míľnik v rámci pokračujúceho rastu, vzrástol o niekoľko stoviek viac v dôsledku toho, že sa naučili začleniť do svojich aktivít veľké počty. V tom čase existovalo v približne 40 krajinách asi 200 takýchto zoskupení. Po piatich rokoch sa toto číslo v takmer 100 krajinách zvýšilo na úžasných 1000 – čo je štvrtina všetkých intenzívnych programov rastu vo svete a úspech ďaleko presahujúci naše očakávania. Avšak ani tieto čísla neodhaľujú tie najvznešenejšie výšiny, do akých sa spoločenstvo vznieslo. Existuje vyše 30 zoskupení, v ktorých prebieha viac ako 1000 kľúčových aktivít. Na niektorých miestach v jedinom zoskupení prebieha niekoľko tisíc aktivít s vyše 20 000 účastníkmi. Rastúci počet miestnych duchovných rád teraz dohliada na rozvoj vzdelávacích programov, ktoré zahŕňajú prakticky všetky deti a mladšiu mládež v dedine. Rovnaká realita sa začína objavovať v niekoľkých mestských susedstvách. Kontakt s Bahá’u’lláhovým zjavením vo významných prípadoch povzniesol jednotlivcov, rodiny a ich vzdialených príbuzných – o čom svedčí pohyb populácií smerom k spoločnému stredu.

V niektorých prípadoch boli zanechané staré nepriateľstvá protichodných skupín a vo svetle božského učenia sa pretvárajú určité sociálne štruktúry a ich dynamika.

18. Môžeme len jasať nad tak impozantným pokrokom. Moc Bahá’u’lláhovej viery vytvárať spoločnosť sa čoraz jasnejšie prejavuje, a toto je pevný základ, na ktorom bude postavený nadchádzajúci deväťročný plán. Ako sme dúfali, zoskupenia značnej sily sa preukázali ako rezervoáre poznatkov a zdrojov pre svojich susedov. A oblasti, v ktorých existuje viac ako jedno takéto zoskupenie, ľahšie rozvinuli prostriedky na zrýchlenie rastu v zoskupení za zoskupením. Cítime sa však pohnutí znovu zdôrazniť, že pokrok, ktorý nastal, je takmer univerzálny. Rozdiel medzi jednotlivými miestami je vo vývojovom stupni. Kolektívne porozumenie spoločenstva v súvislosti s procesom vstupu do viery v zástupoch a jeho sebaistota vo svoju schopnosť podnecovať proces za akýchkoľvek podmienok sa vzniesla do úrovní, ktoré sme si

v minulých desaťročiach nedokázali predstaviť. Hlboké otázky, ktorými sme sa tak dlho úporne zaoberali, a na ktoré sme sa zamerali v roku 1996, bahájsky svet presvedčivo zodpovedal. Existuje celá generácia veriacich, ktorých celý život nesie pečať pokroku spoločenstva. Ale celý rozsah toho, čo sa objavilo v toľkých zoskupeniach, v ktorých sa posúvajú hranice učenia sa, premenil významný pokrok v procese vstupu do viery v zástupov do pokroku historických rozmerov.

19. Mnohým z Vás je známe, že strážca rozdelil obdobia viery do po sebe nasledujúcich epoch. Piata epocha Formatívneho veku sa začala v roku 2001. Menej známe je už to, že strážca sa taktiež konkrétne zmienil o tom, že existujú aj epochy Božského plánu a štádiá v rámci týchto epoch. ‘Abdu’l-Bahov Boží plán, ktorý čakal dve desaťročia, kým nevznikli a nezosilneli miestne a národné orgány správneho poriadku, sa oficiálne začal v roku 1937 s uvedením prvého štádia svojej prvej epochy: sedemročného plánu, ktorý strážca stanovil severoamerickému bahájskemu spoločenstvu. Prvá epocha sa uzavrela ukončením Desaťročného ťaženia v roku 1963, vďaka ktorému bola vlajka viery zasadená po celom svete. Úvodná etapa druhej epochy bol prvý deväťročný plán, a nie menej než desať plánov nasledovalo po ňom a trvali od 12 mesiacov do 7 rokov. Na začiatku druhej epochy bol bahájsky svet už vtedy svedkom raných vstupov do viery v zástupoch, ktoré predvídal Autor Božieho plánu. Generácie oddaných veriacich spoločenstva Najväčšieho mena v nasledujúcich desaťročiach pracovali v Božej vinici a zdokonaľovali podmienky potrebné pre udržateľný rast vo veľkom rozsahu. Aké hojné sú plody tejto práce v toto slávne obdobie Riḍvánu! Fenomén veľkých počtov rozširujúcich aktivity spoločenstva, ktorý chytá iskričku viery a svižne povstáva k službe na čele plánu, sa posunul z predpovede udržiavanej vierou do opakujúcej sa reality. Tak markantný a preukázateľný pokrok si žiada, aby bol zaznamenaný v análoch Veci. S radosťou v srdci Vám oznamujeme, že sa začala tretia epocha v Majstrovom Božom pláne. Etapa po etape, epocha za epochou sa bude Jeho plán rozvíjať, až kým svetlo Jeho kráľovstva neosvieti každé srdce.

20. Milovaní priatelia, žiadny prehľad päťročného úsilia, ktoré zakončilo druhú epochu Božieho plánu, by nebol úplný bez zmienky o otrasoch, ktoré sprevádzali jeho posledný rok, a ktoré naďalej pretrvávajú. Obmedzenia osobných interakcií, ktoré sa vo väčšine krajín v tomto období striedavo sprísňovali a uvoľňovali, mohlo kolektívnym snahám spoločenstva zasadiť tvrdú ranu, z ktorej by sa mohli zotavovať roky, ale z dvoch dôvodov sa tak nestalo. Jedným je všeobecne rozšírené povedomie o povinnosti bahájov slúžiť ľudstvu, o to viac v časoch nebezpečia a ťažkostí. Druhým dôvodom bol mimoriadny nárast kapacity bahájskeho sveta túto uvedomelosť vyjadrovať. Priatelia, ktorí sú mnohé roky zvyknutí osvojovať si vzorce systematickej činnosti, využili svoju tvorivosť a zmysel pre zámer na to, aby sa vysporiadali s nepredpokladateľnou krízou a rozvíjali pri tom nové prístupy, ktoré sú koherentné s rámcom, ktorý zdokonaľovali v postupných plánoch. Nemali by sme prehliadať vážne ťažkosti, ktoré baháji niesli spolu so svojimi krajanmi v každej krajine. Uprostred vážnych ťažkostí však veriaci udržali svoju zameranosť. Zdroje boli nasmerované do spoločenstiev, ktoré sa nachádzali v núdzi, voľby sa uskutočnili tam, kde to bolo možné, a inštitúcie Veci za všetkých okolností pokračovali vo vykonávaní svojich povinností. Urobilo sa veľa odvážnych krokov vpred. Národná duchovná rada bahájov Svätého Tomáša a Princa bude obnovená na tento Riḍván, a budú postavené dva nové piliere Svetového domu spravodlivosti: Národná duchovná rada bahájov Chorvátska so sídlom v Záhrebe a Národná duchovná rada bahájov Východného Timoru so sídlom v Dilí.

21. A ročný plán sa začína. Jeho cieľ a požiadavky sme už vytýčili v našom posolstve, ktoré sme zaslali na Deň Zmluvy. Tento plán, hoci krátky, bude postačovať k tomu, aby sa bahájsky svet pripravil na deväťročný plán, ktorý bude po ňom nasledovať. Obdobie mimoriadnej sily, ktoré sa začalo sto rokov po tom, čo boli zjavené Tabuľky Božieho plánu, sa čoskoro uzavrie stým výročím ‘Abdu’l-Bahovho nanebovstúpenia, čo značí koniec prvého storočia Formatívneho veku a začiatok druhého. Spoločnosť verných vstupuje do tohto nového plánu v čase, keď je ľudstvo pokorené skúsenosťou svojej zraniteľnosti, a zdá sa, že si väčšmi uvedomuje potrebu spolupráce na riešení globálnych výziev. Pretrvávajúce návyky súťaživosti, sebeckosti, predsudkov a úzkoprsosti však naďalej bránia posunu k jednote, a to aj napriek rastúcim počtom ľudí v spoločnosti, ktorí slovami a skutkami dokazujú, že oni tiež túžia po tom, aby ľudstvo väčšmi prijímalo svoju neodmysliteľnú jednotu. Modlíme sa, aby rodina národov úspešne odložila svoje rozdiely v záujme spoločného dobra. Bez ohľadu na neistoty, ktoré sa ukrývajú v nadchádzajúcich mesiacoch, prosíme Bahá’u’lláha, aby naďalej hojne utvrdzoval Svojich nasledovníkov, aby ste mohli pokračovať vo svojom poslaní a aby Váš pokoj nenarušili žiadne turbulencie vo svete, ktorý stále akútnejšie potrebuje Jeho liečivé posolstvo.

22. Boží plán vstupuje do novej epochy a do nového štádia. Začíname novú kapitolu.

 

Windows / Mac